Washington zvažuje úder na iránske zariadenie Fordú. To by si vyžadovalo zapojenie USA do vojny

Donald Trump údajne zvažuje vojenský úder na iránske jadrové zariadenie Fordú, ktoré považuje za kľúčové riziko. Ide o najchránenejšie jadrové zariadenie Iránu.

Podľa zdrojov televízie CBS News prezident schválil útočné plány, no rozhodnutie zatiaľ odkladá. Dôvodom je šanca, že by Irán mohol v blízkej budúcnosti súhlasiť s ukončením jadrového programu. Ak však rokovania zlyhajú, Trump zrejme nebude váhať. Zničenie Fordú označil za nevyhnutné.

Zároveň podľa denníkov Wall Street Journal či New York Times Biely dom už vypracoval plány na útok na Irán. Ako priblížil respondent nemeckého denníka Bild, otázkou zostáva rozsah amerického zapojenia – či hodlá Trump zaútočiť len na Fordú alebo aj na zdroje potenciálnej odvety.

Veterán izraelského letectva Amos Jadlin, ktorý sa podieľal na útoku na iracký reaktor Osirak v roku 1981, vysvetlil, že USA by mohli použiť bombardéry Northrop B-2 s protibunkrovými bombami GBU-57. Ide totiž o jediné zbrane schopné preraziť opevnenie nad centrifúgami. Predpokladá sa, že bomba GBU-57 je navádzaná pomocou GPS a môže byť nasadená na lietadlách B-2 Spirit či B-21 Raider.

Keďže by Teherán takmer isto podnikol odvetné kroky, Izraelčan predostrel aj druhý plán, a to preventívne zničenie iránskych zariadení schopných odvety voči americkým objektom na Blízkom východe.

„Širší útok USA ako prostriedok predvídania iránskej odvety by sa zameral aj na rakety, ktoré ohrozujú záujmy USA v Perzskom zálive, ako aj na iránske sily, ktoré by mohli chcieť zablokovať Hormuzský prieliv,“ vysvetlil.

Trump v utorok po rokovaní v miestnosti Situation Room, ktorá slúži na konferencie so spravodajskými dôstojníkmi, priznal, že mu poradcovia z Rady pre národnú bezpečnosť predostreli predbežné plány útoku na bližšie neurčené iránske kapacity a že ich predbežne schválil.

Zdroje televízie ABC News rovnako upriamili pozornosť na plán bombardovania Fordú, pričom stanica tiež spomenula lietadlá B-2 ako jedinú možnosť na vykonanie útoku.

Diplomacia zatiaľ pokračuje, šéf Bieleho domu totiž stále nedal „zelenú“ plánom poradcov. V hre sú rokovania v Ženeve, kde sa majú stretnúť zástupcovia EÚ s iránskym ministrom zahraničia Abbásom Arákčím. Do dialógu sa zapojili aj Turecko a Omán. Teherán však tvrdí, že na nátlak nepristúpi, a pripravil sa na možnú odvetu.

Zároveň panuje neistota, ako by vyzeral ďalší vývoj v regióne po prípadnom kolapse iránskeho režimu. Trump uviedol, že nechce vojnu bez vízie, ale s Iránom mu „došla trpezlivosť“. Zdôraznil však, že nikdy nie je neskoro na rokovania.

Izrael údajne zasiahol jadrové zariadenie. Fordú to však nebolo

Premiér Benjamin Netanjahu nadránom oznámil, že izraelské letectvo zasiahlo niekoľko vojenských a jadrových cieľov vrátane Organizácie pre obranné inovácie a výskum (SPND). Ide o ekvivalent americkej agentúry DARPA, ktorá má na starosti výskum a vývoj vojenských technológií.

Do operácie sa zapojilo viac než 60 stíhačiek, doplnil Netanjahu. Izraelská armáda tvrdí, že medzi cieľmi boli zariadenia na výrobu raketových súčiastok a materiálov pre raketové motory. Zásah údajne utrpeli aj tri balistické odpaľovacie zariadenia a iránsky vojenský veliteľ, Teherán však tieto správy bezprostredne nepotvrdil.

Fordú pritom leží takmer pol kilometra pod zemským povrchom a je obkolesené prstencom zariadení protivzdušnej obrany. Zároveň sa nachádza v blízkosti nábožensky významného mesta Kom, v ktorom sídli rada veľkých ajatolláhov, Tel Aviv preto Fordú prirovnáva k Hore osudu z diela Pán prsteňov.

Zakopanie zariadenia na obohacovanie uránu však má aj prozaickejší dôvod. V prípade nehody dokáže vrstva zeme zadržať istú časť explozívnej sily i rádioaktívneho materiálu.

„Fordú je základným a konečným bodom iránskej jadrovej operácie,“ vyhlásil pre denník Financial Times (FT) vedúci pracovník amerického think tanku Foundation for Defense of Democracies Behnam Ben Taleblu.

Trump údajne odstavil vojnovú skeptičku Gabbardovú na vedľajšiu koľaj

Koordinátorka tajných služieb Tulsi Gabardová podľa niektorých predstaviteľov Bieleho domu stratila priazeň amerického prezidenta, keďže dlhodobo nesúhlasí s operáciami amerických vojsk v zahraničí. Zdroje z Trumpovej administratívy pre televíziu NBC News naznačili, že bývalá kongresmanka za Havaj sa nezapojila do plánovania americkej reakcie voči Teheránu.

Trump na samite skupiny G7 v Kanade otvorene odmietol Gabbardovej postoj z marcového vypočutia pred senátnym zahraničným výborom, že iránsky jadrový program nesmeruje k vývoju jadrových zbraní. „Je mi jedno, čo povedala, myslím si, že sú veľmi blízko k tomu, aby ich mali,“ povedal v utorok.

Spravodajská komunita stále trvá na svojom postoji, že Irán nevyvíja jadrovú zbraň, potvrdili spravodajské zdroje pre NBC News vyjadrenie riaditeľky národného spravodajstva (DNI) Gabbardovej.

Ochladenie vzťahov medzi Trumpom a bývalou kandidátkou Demokratickej strany na jeho úrad sa môžu do budúcnosti negatívne podpísať aj na voličských preferenciách. Ako na tento fakt poukazovali viaceré americké i svetové médiá, Donald Trump v kampani tlačil na zníženie počtu amerických vojakov vo svete.

V prípade otvoreného konfliktu s Iránom by tak mohol stratiť podporu voličov na úkor demokratickej opozície, pred čím varoval aj známy novinár Tucker Carlson.

Rusi zatiaľ investovali do jadrovej elektrárne

Riaditeľ ruskej jadrovej spoločnosti Rosatom Alexej Likačev v piatok potvrdil, že investície Moskvy do jadrovej elektrárne Búšehr pokračujú. Okrem prevádzky a údržby plánuje Moskva aj výstavbu ďalších dvoch blokov prvej a zatiaľ jedinej elektrárne na jadrové palivo v Iráne.

Jadrovú elektráreň začali stavať v roku 1975 nemeckí technológovia, tých však vyhnala islamská revolúcia v roku 1979. Až v roku 2011 ju dokončil a uviedol do prevádzky práve Rosatom. Ten deklaroval, že napriek eskalácii medzi Iránom a Izraelom svoje záväzky plní.

Jadrová elektráreň Búšehr doteraz nebola terčom žiadneho izraelského útoku.

Kremeľ zároveň reagoval na výzvu izraelského ministra obrany Jisraela Katza, ktorý naznačil možnosť „odstránenia“ ajatolláha Alího Chameneího ako pomstu za útok na izraelskú nemocnicu. Hovorca ruskej prezidentskej administratívy Dmitrij Peskov tento nápad označil za „otvorenie Pandorinej skrinky“.

(reuters, tasr, lipa, sab)