Slovenské startupové prostredie je na chvoste východnej Európy

Komentárov o tom, ako Európa v tejto metrike zaostáva za USA a ázijskými štátmi, je takisto veľa. Ako však vyzerá situácia z pohľadu jednotlivých krajín? Najkomplexnejšiu odpoveď ponúka rebríček Global Startup Ecosystem Index, ktorý nedávno vyšiel v iterácii roka 2025. Sleduje 118 krajín a skoro 1 500 miest. Analyzuje kvantitu startupov, úspešnosť z pohľadu investícií a exitov a kvalitu startupovej infraštruktúry.

Dlhoročnými lídrami sú Spojené štáty, Spojené kráľovstvo a Izrael, nasledovaný Singapurom a Kanadou. Čína sa trocha prekvapivo umiestnila až na 13. mieste, hoci ešte pred štyrmi rokmi bola na siedmom.

Slovensko skončilo na 60. pozícii so zlepšením o dve miesta oproti minulému roku. Predbehli nás nielen všetci ostatní „východní“ členovia EÚ s Estónskom na 11. mieste či Českom ma 30. mieste. Ale tiež Ukrajina, Rusko, Srbsko a Arménsko. Aspoň v rebríčku miest sa Bratislava dostala na 212. pozíciu a prekonala tak Záhreb či Ľubľanu.

Napriek svojim 380 stranám Index veľa detailov o hodnotení jednotlivých štátov neponúka. Pri krajinách mimo prvú dvadsiatku bude platiť, že jeden-dva väčšie úspechy na startupovej scéne v danom roku výrazne posunú krajinu hore a naopak. No 36. pozícia zo 44 európskych krajín naznačuje, že problém Slovenska je hlbší než len neprajná metodológia. Chyba nebude ani vo veľkosti krajiny, veď ďaleko pred nami vidíme všetky tri menšie pobaltské krajiny.

Chuť a odvaha púšťať sa do podnikateľských projektov je z veľkej časti kultúrny fenomén. Je možné (a žiadúce) stimulovať ju zlepšením daňového a legislatívneho prostredia, ale skutočnou zmenou by bol až kultúrny posun.

Ten väčšinou nastáva vďaka historickým šokom. V minulosti nimi boli napríklad vznik protestantizmu či veľké migračné pohyby. No opäť dávam do pozornosti pobaltské štáty, kde tým šokom bol rozpad Sovietskeho zväzu a snaha rázne sa odviazať ekonomicky aj kultúrne od komunistického dedičstva. Na Slovensku svoju motiváciu ešte potrebujeme hľadať.