Politické hry s dôchodkami pokračujú. Otvorenie druhého piliera naštartuje jeho rozklad

Minister práce Erik Tomáš nedávno informoval, že istá časť sporiteľov pri súčasnom nastavení dostane z dvoch pilierov nižší dôchodok, ako by získala len z prvého. Je presvedčený, že by na to štát mal reagovať a otvoril diskusiu so správcami.

Druhý pilier bol naposledy otvorený presne pred desiatimi rokmi a opäť tu máme situáciu, keď Ficova vláda zvažuje rovnaký krok. "Môžeme len potvrdiť, že diskusie s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami pokračujú," reaguje pre Štandard tlačové oddelenie rezortu práce.

Ministerstvo dodáva, že žiadne závery neboli prijaté vrátane toho, či bude, alebo nebude druhý pilier otvorený. Všetko však podľa neho bude na slobodnom a dobrovoľnom rozhodnutí sporiteľov. "Do diskusií chceme zapojiť aj opozíciu s cieľom dosiahnuť celospoločenský a udržateľný konsenzus týkajúci sa dôchodkového systému," tvrdí.

Dáta bez pátosu minulý týždeň priniesli konkrétnejšie čísla. Tvrdia, že v druhom pilieri je 200-tisíc ľudí jeden rok až osem rokov pred odchodom do dôchodku. "Dvom tretinám z nich s úsporami viac ako tri miliardy eur sa 'neoplatí' tam byť," vyčísľujú s dôvetkom, že pri otvorení ide o tri miliardy až päť miliárd eur.

Na to, či tieto údaje odrážajú realitu, ako je to v skutočnosti či ktorí sporitelia by mali spozornieť, sa Štandard opýtal nielen Asociácie dôchodkových správcovských spoločností, ale aj Sociálnej poisťovne a ďalších odborníkov.

Hodnota majetku je lákavá

Kým súkromné dôchodky sa počas dvoch desaťročí pravidelne ocitajú pod paľbou, o prvom pilieri sa taktne mlčí. Už dnes je pritom každý rok v deficite a súčasné dôchodky vypláca „na dlh“.

"Štát prostriedky na vyplácanie dôchodkov nijako nezhodnocuje, iba ich vyberie od súčasných pracujúcich a súčasným dôchodcom následne prerozdelí ešte viac, ako vyberie – preto ten deficit," vysvetľuje pre Štandard Igor Vilček, vedúci oddelenia riadenia investícií VÚB Generali, podľa ktorého by otvorenie druhého piliera tento problém ešte viac prehĺbilo.

Najnovšie dáta k 13. júnu ukazujú, že hodnota majetku na dôchodkových účtoch sporiteľov presiahla 17 miliárd. Za prvých päť mesiacov roka vstúpilo do druhého piliera takmer 60-tisíc sporiteľov, pričom dve tretiny z nich boli pridelené na základe vstupu na trh práce.

Počet sporiteľov prekročil po viac než dvadsiatich rokoch existencie dva milióny účastníkov.

Asociácia dodáva, že toto obdobie bolo z pohľadu úspor mimoriadne volatilné, keďže v tomto čase objem majetku najprv prekonal 17,6 miliardy eur a uprostred apríla dramaticky poklesol pod úroveň 15,5 miliardy eur.

Práve tieto výkyvy sa už viackrát stali terčom kritikov a inak to nebolo ani tentoraz. Trhy však vedia prekvapiť, a tak pokles, ktorý pôsobil alarmujúco, je už minulosťou. Treba pripomenúť aj to, že z celkovej hodnoty sa viac ako 4,1 miliardy eur aktuálne nachádza v takzvaných garantovaných a 12,9 miliardy eur v negarantovaných fondoch.

Z celkového objemu je takmer 76 percent majetku v indexových fondoch. "V roku 2025 predstavuje odvod do druhého piliera štyri percentá z hrubej mzdy, poplatky za správu sú 0,40 percenta z objemu úspor ročne," informuje asociácia.

Čo by znamenalo otvorenie druhého piliera?

Odchod z druhého piliera znamená, že sporiteľ sa vzdá všetkých svojich úspor, presunie ich do Sociálnej poisťovne, a keď odíde v budúcnosti do dôchodku, bude sa musieť spoliehať iba na penziu od štátu. "Stratí tak výhody dedenia či flexibilného nakladania s úsporami," upozorňuje Miroslav Kotov, predseda Asociácie DSS.

Argument šéfa rezortu práce, že nie je spravodlivé, aby niektorí sporitelia po rokoch investovania dostali nižší dôchodok, ako keby sa spoliehali len na prvý pilier, priebežne financovaný a dávkovo definovaný systém, znie presvedčivo.

Aby sa však týmto sporiteľom vyšlo v ústrety, musel by sa urobiť razantný zásah do toho druhého. Jeho otvorenie by istej skupine umožnilo výstup, a teda o niečo vyšší dôchodok zo Sociálnej poisťovne, ovplyvní však aj zvyšok sporiteľov. A už z vyššie uvedených čísel vyplýva, že nejde o zanedbateľný počet.

Minister práce presný počet ľudí, ktorým by chcel vyjsť v ústrety, nateraz nevyčíslil. Bez štatistík je náročné predpokladať, koľko ich je. To, čo sa však predikovať dá, je, že by s nimi po otvorení druhého piliera vystúpili aj ďalší, aj keď je náročné odhadnúť, koľko by ich bolo.

Mali by mať však dostatok informácií, aby sa rozhodli správne, a byť oboznámení s tým, že ich krok ovplyvní všetkých sporiteľov. "Druhý pilier je tu predovšetkým na to, aby znižoval demografické riziko prvého piliera – na čoraz viac dôchodcov pracuje čoraz menej pracujúcich," vysvetľuje Vilček.

Oslabením tohto piliera tak podľa neho síce štát jednorazovo získa prostriedky do rozpočtu, no len znásobí problém v budúcnosti. Ide o ukážkový príklad „prejedania si budúcnosti“. Presný opak toho, čo robia vyspelé krajiny, ako napríklad Škandinávia. "V nórskom fonde, ktorý investuje naprieč celým svetom podobne ako slovenský druhý pilier, je dnes približne 1,5 bilióna eur," vyčísľuje expert.

Za zásah do stability systému to považuje aj asociácia. "Zneistí sporiteľov a zároveň ich môže pripraviť o časť výnosov," vysvetľuje Kotov s dôvetkom, že správcovia budú musieť namiesto dlhodobých investícií držať prostriedky na bežných účtoch, aby dokázali pokryť prípadné výstupy.

Druhý pilier podľa neho potrebuje stabilitu a posledné roky to len potvrdili.

Koľkých sporiteľov sa týka, že by ich dôchodok bol z dvoch pilierov nižší?

Na údaje publikované na sociálnej sieti Dát bez pátosu sa Štandard opýtal Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. "Nebudem komentovať, keďže nepoznám metodiku výpočtu ani porovnávania," reaguje pre Štandard Kotov.

Ani Vilček nerozumie, ako Dáta bez pátosu prišli k tomuto číslu. "Dáta o tom, kto má koľko nasporené, nie sú verejné. Majú ich k dispozícii len jednotlivé DSS za svoje spoločnosti a Sociálna poisťovňa. Akýkoľvek výpočet bez týchto dát teda už z definície nemôže sedieť," konštatuje pre Štandard.

Údaje VÚB Generali totiž ukazujú iné čísla. "Podľa nášho vlastného prepočtu z našich reálnych dát vychádza nižší dôchodok pri kombinácii prvého a druhého piliera oproti iba prvému pilieru pre približne šesť percent sporiteľov druhého piliera," vyčísľuje pre Štandard Vilček.

To podľa neho korešponduje s majetkom približne jednej miliardy eur z celého objemu. Ide o komplexný prepočet, ktorý síce zohľadňuje množstvo faktorov, je to však stále len odhad, keďže nasporené sumy a príspevky sa dynamicky vyvíjajú.

Počet ľudí, ktorých sa to týka, nepozná ani Igor Koso, finančník a konateľ v spoločnosti Perspective Group. Predpokladá však, že ide o skupinu ľudí, ktorých príjmy boli blízke minimálnej mzde. "Určite sú to ľudia s podpriemernými príjmami," myslí si.

Dnes priznané výšky dôchodkov neznamenajú, že také budú aj v budúcnosti

Súčasné dôchodky z prvého piliera sú na dlh, čo je podľa ekonómov neudržateľné a určite bude potrebné ich znižovať. "Prvý pilier nemá prostriedky na to, čo vypláca. Ročný deficit prvého piliera je na úrovni troch miliárd eur," vyčísľuje Vilček.

Rastúci deficit prvého piliera podľa Kosa nevyhnutne spôsobí, že dôchodok z neho sa dostane niekde na úroveň životného minima. "Na luxusné dôchodky, aké poberajú dnešní dôchodcovia, mnohí z nich voliči dnešnej vládnej koalície, budú ich deti a vnuci len spomínať. Nebude to stačiť na prežitie," myslí si.

Rastúcemu deficitu nahráva do karát aj demografický vývoj na Slovensku. Práve nízka pôrodnosť a starnutie obyvateľstva pred desaťročiami odštartovali nielen otvorenie témy o budúcnosti dôchodkov, ale aj realizáciu opatrení na posilnenie priebežného systému Sociálnej poisťovne.

Druhý pilier sa objavil až po svojom predchodcovi – doplnkovom dôchodkovom sporení [predtým známe ako doplnkové poistenie, pozn. red.]. Mal pomôcť tomu prvému, aby systém bol udržateľný a aby penzie Slovákov mohli byť čo najvyššie. "Máte tu ľudí, ktorým sa vstup neoplatil. Že takí budú, sa vedelo od začiatku," konštatuje Koso.

Koľkým percentám sa neoplatil preto, že vtedajší predseda vlády Robert Fico v polovici roka 2009, keď boli akcie na dne, donútil dôchodkové správcovské spoločnosti predať akcie a vďaka tomu úspory väčšiny slovenských sporiteľov strávili nasledujúce obdobie rastu akciových trhov v dlhopisoch, sa podľa neho dá vyrátať.

Štátnych zásahov do druhého piliera bolo viac. "Tým, že štát v roku 2013 presunul 77 percent sporiteľov z akciových do dlhopisových fondov, ľudia by mali na účtoch možno aj dvojnásobok, nebyť tejto obrovskej chyby," dopĺňa Vilček s dôvetkom, že dôchodky z druhého piliera by boli výrazne vyššie.

Otvorenie neprospeje všetkým

Ficova salámová metóda, teda metóda postupného okliešťovania druhého piliera, podľa Kosa pokračuje. V otázke jeho budúcnosti je preto pesimista. "Vzhľadom na zvyšujúci sa deficit v prvom pilieri si myslím, že dlhodobo neprežije," dodáva s tým, že zámienka, ktorá bude raz použitá na jeho definitívne zrušenie, nie je dôležitá.

Z pohľadu jeho odporcov - a dnešná vláda medzi nich podľa finančníka patrí - je použitie salámovej metódy rozumným krokom. "Ak je vaším záverečným cieľom zrušenie druhého piliera, je jeho otváranie logickým krokom. Postupne v ňom zostanú len ľudia, ktorým sa naozaj oplatil," myslí si.

Je presvedčený, že rušeniu druhého piliera väčšina spoločnosti zatlieska. "Mýtus Juraja Jánošíka, asi najhlúpejší mýtus a lož našich dejín, zasa raz ovplyvní realitu," odkazuje expert.

Radí aj v otázke, ako sa majú sporitelia v prípade otvorenia rozhodnúť. "Pokiaľ plánujú odchod do dôchodku v riadnom termíne a neplánujú pracovať ďalej, na ich mieste by som vystúpil aj ja," dodáva s dôvetkom, že odísť do dôchodku v riadnom termíne už dnes nikomu neodporúča.

To, čo sa podľa neho začne skutočne rúcať, je prvý pilier. "Pokiaľ si človek, ktorý odíde na dôchodok o päť či desať rokov, myslí, že strávi relatívne pohodlne na dôchodku ďalších dvadsať rokov a bude sa mať asi tak, ako sa majú dnešní dôchodcovia, je mi ho až ľúto," uzatvára s tým, že bude potrebné udržať si zdravie a pracovať čo najdlhšie a, samozrejme, budovať si súkromné aktíva, hoci aj na tie pri pesimistickom scenári môže štát siahnuť.

Vilček dopĺňa, že by ľudia mali zvážiť predovšetkým výšku nasporenej sumy a svoj vek. "Sporiteľom nad 55 rokov s nasporenou sumou menej ako 10-tisíc eur už môže vychádzať pri súčasnom nastavení vyšší dôchodok iba z prvého piliera ako z kombinácie pilierov," zdôrazňuje.

Závisí to však aj od iných faktorov, ako napríklad aký majú fond (spravidla čím rizikovejší, tým vyšší dôchodok z druhého piliera), v akej výške si sporia (čím vyššia, tým menej sa im oplatí vystúpiť) či ako dlho si ešte plánujú sporiť (čím dlhšie, tým menej sa im oplatí vystúpiť).

Pre Štandard potvrdil, že komunikujú s ministerstvom, médiami a sporiteľmi a vysvetľujú situáciu. "Otvorenie druhého piliera však stále nebolo odsúhlasené a veríme, že ak súčasnej vláde ide o dlhodobé dobro sporiteľov a maximalizáciu ich dôchodkov v budúcnosti, tak druhý pilier neotvorí," uzatvára Vilček.

Štandard k štatistikám oslovil aj Ministerstvo financií SR a Sociálnu poisťovňu. Po zaslaní odpovedí článok budeme aktualizovať.