V Niamey v Nigeri privedie priemerná žena na svet šesť detí. Každý nový člen rodiny prináša nádej, no zároveň zaťažuje už aj tak preťaženú infraštruktúru.

V Čade a Nigeri pretrváva vysoká pôrodnosť. Je úzko spätá s tradíciami a zároveň predstavuje otázku prežitia. Naopak, v Soule, hlavnom meste Južnej Kórey, materské školy zívajú prázdnotou a rodiny v Macau a Singapure majú problém odhodlať sa vôbec na jediné dieťa, akoby ich obmedzoval moderný spôsob života. Sú tieto demografické rozdiely len prirodzenou súčasťou vývoja jednotlivých civilizácií alebo naznačujú, že sa mení samotný smer, ktorým sa ľudstvo uberá?

Štatistiky hovoria jasne

Je nepopierateľným faktom, že na to, aby sa spoločnosť mohla prirodzene obnovovať, je potrebná priemerná pôrodnosť aspoň 2,1 dieťaťa na jednu ženu. Napriek tomu pôrodnosť vo svete neustále klesá. Tento trend sledujeme približne od roku 1965. Dôvodom sú najmä ekonomické faktory, rozšírené používanie antikoncepcie a vedomé plánovanie rodiny.

Väčšina európskych krajín už dnes považuje pôrodnosť 2,1 dieťaťa na jednu ženu za nedosiahnuteľný cieľ. Podľa štatistík Eurostatu klesla pôrodnosť v roku 2022 na 1,46 dieťaťa na jednu ženu a v roku 2023 na hodnotu 1,38. Francúzsko, ktoré bolo dlhodobo príkladom s pôrodnosťou presahujúcou dve deti na jednu ženu, dnes dosahuje už len 1,66 dieťaťa na jednu ženu. Aj prisťahovalci z Afriky a Blízkeho východu postupne preberajú miestne návyky a majú menšie rodiny.