Demografická budúcnosť: výzvy, ktoré nemôžeme ignorovať

V Niamey v Nigeri privedie priemerná žena na svet šesť detí. Každý nový člen rodiny prináša nádej, no zároveň zaťažuje už aj tak preťaženú infraštruktúru.

V Čade a Nigeri pretrváva vysoká pôrodnosť. Je úzko spätá s tradíciami a zároveň predstavuje otázku prežitia. Naopak, v Soule, hlavnom meste Južnej Kórey, materské školy zívajú prázdnotou a rodiny v Macau a Singapure majú problém odhodlať sa vôbec na jediné dieťa, akoby ich obmedzoval moderný spôsob života. Sú tieto demografické rozdiely len prirodzenou súčasťou vývoja jednotlivých civilizácií alebo naznačujú, že sa mení samotný smer, ktorým sa ľudstvo uberá?

Štatistiky hovoria jasne

Je nepopierateľným faktom, že na to, aby sa spoločnosť mohla prirodzene obnovovať, je potrebná priemerná pôrodnosť aspoň 2,1 dieťaťa na jednu ženu. Napriek tomu pôrodnosť vo svete neustále klesá. Tento trend sledujeme približne od roku 1965. Dôvodom sú najmä ekonomické faktory, rozšírené používanie antikoncepcie a vedomé plánovanie rodiny.

Väčšina európskych krajín už dnes považuje pôrodnosť 2,1 dieťaťa na jednu ženu za nedosiahnuteľný cieľ. Podľa štatistík Eurostatu klesla pôrodnosť v roku 2022 na 1,46 dieťaťa na jednu ženu a v roku 2023 na hodnotu 1,38. Francúzsko, ktoré bolo dlhodobo príkladom s pôrodnosťou presahujúcou dve deti na jednu ženu, dnes dosahuje už len 1,66 dieťaťa na jednu ženu. Aj prisťahovalci z Afriky a Blízkeho východu postupne preberajú miestne návyky a majú menšie rodiny.

Európa - podobne ako ostatné západné krajiny - čelí zjavnému poklesu pôrodnosti. Dôvodom sú stúpajúce životné náklady, pre ktoré je výchova detí nesmierne náročná tak z osobného, ako aj z praktického hľadiska. Kým v minulosti rodičovstvo prinášalo pocit naplnenia a nový zmysel života, dnes v mnohých vyvoláva otázky a pochybnosti.

Vyššie príjmy, menej detí

Mnohé africké krajiny s vysokou pôrodnosťou dnes pôsobia, akoby zaostávali za Západom. Podľa teórie demografickej tranzície je však prirodzené, že s rastúcou životnou úrovňou klesá pôrodnosť. Botswana je toho výborným príkladom.

Botswana patrila v 60. rokoch minulého storočia k najchudobnejším krajinám sveta. HDP na obyvateľa bol v tom čase približne 70 dolárov a pôrodnosť v roku 1970 dosahovala 6,9 dieťaťa na jednu ženu. Takmer zo dňa na deň však objavila na svojom území zásoby diamantov, s ktorými naložila rozumne. Vďaka tomu sa jej ekonomika výrazne zmenila. V roku 2023 už mala HDP na obyvateľa okolo 7 700 dolárov a zaradila sa medzi africké krajiny so strednými príjmami. Súčasne klesla aj pôrodnosť, a to výrazne – na 2,8 dieťaťa na jednu ženu.

Zatiaľ čo u zvierat lepšie životné podmienky vedú k vyššej reprodukcii, u ľudí to už neplatí. Mestský život a technologický pokrok zmenili naše priority. Biologické inštinkty ustúpili kultúrnym a spoločenským hodnotám.

Existuje nádej?

Pokiaľ ide o pôrodnosť, pokles sa celé desaťročia javil ako nezvratný. Súčasný demografický vývoj ovplyvňuje aj skutočnosť, že mnohí - najmä ženy - strávia svoje najplodnejšie roky štúdiom na vysokej škole. Získanie vysokoškolského vzdelania, ktoré je často nevyhnutné na zabezpečenie dobre plateného zamestnania, výrazne odďaľuje založenie rodiny.

Podľa údajov Eurostatu bol v roku 2021 priemerný vek európskych žien pri prvom sobáši 31,1 roka a u mužov 33,7 roka. Navyše mnohé páry dnes majú deti skôr, ako vstúpia do manželstva. Priemerný vek, v ktorom žena porodí svoje prvé dieťa, je 29,7 roka.

Ženy sú najplodnejšie vo veku od 20 do 25 rokov. Ak materstvo odkladajú po tridsiatke, zvyšuje sa riziko zdravotných komplikácií, čo ešte viac prehlbuje rozpor medzi kariérnymi ambíciami a túžbou po rodine. Aj keď veda rýchlo napreduje, biologické limity pretrvávajú.

Napriek tomu autori štúdie „V konečnom dôsledku to nie je až také zvláštne: meniaci sa vzťah medzi statusom a plodnosťou“ prinášajú prekvapivé zistenia. Po analýze pôrodnosti v súvislosti s bohatstvom a vzdelaním vo Švédsku odhalili paradoxný trend: ľudia s lepším vzdelaním a vyššími príjmami majú v priemere viac detí ako tí s nižším sociálnym statusom. Ukazuje sa, že aj vysokoškolsky vzdelané ženy túžia po rodine, čím vyvracajú predstavu, že dlhé štúdium automaticky znamená menej detí.

Štátna podpora zohráva v demografickom vývoji Švédska kľúčovú úlohu. Štedré pravidlá rodičovskej dovolenky, ktorá rodičovi poskytuje osem mesiacov s 80 percentným platom, zmierňujú obavy, že deti ohrozia finančnú stabilitu rodiny. Silná podpora rodín zo strany štátu tak prináša konkrétne výsledky a ukazuje, že investície do blahobytu rodín majú nielen finančný charakter, ale aj strategický.

Dokážeme zvrátiť klesajúci demografický trend?

Globálny demografický vývoj je dnes značne nerovnomerný. Kým v preplnených dedinách Somálska sa rodí veľa detí, v Singapure sú škôlky často poloprázdne. Vyššia životná úroveň väčšinou znamená menšie rodiny. Európa čelí demografickej kríze. Nízka pôrodnosť a starnúca populácia sú spôsobené kultúrnymi aj biologickými prekážkami, ktoré ľudí odrádzajú od zakladania rodín.

Švédsko však ponúka iný pohľad. Je provokatívnym príkladom toho, že vyššie vzdelanie a lepšia finančná situácia nemusia viesť k nižšiemu počtu detí. Výsledky zo Švédska dokazujú, že múdre štátne opatrenia môžu zmeniť bežné predstavy o tom, že bohatší a vzdelanejší ľudia nechcú mať veľké rodiny.

Švédsky príklad jasne demonštruje, že aktívna štátna politika je nevyhnutná na zvládnutie demografickej stagnácie. Otázkou zostáva, či sa ostatné krajiny poučia včas. Práve od toho totiž závisí, či sa pôrodnosť podarí udržateľne obnoviť alebo či demografický pokles nadobudne nezvratný charakter.

Zhrnutie

Od preplnených pôrodníc v Nigeri až po prázdne jasle v Soule je svetová pôrodnosť rozdelená podľa úrovne prosperity. V bohatších krajinách sa rodičovstvo vďaka vyššiemu vzdelaniu, odkladu záväzkov a životnej úrovni stáva skôr záťažou ako poslaním. Európa pritom čelí čoraz hlbšiemu demografickému úpadku, ktorý sa zdá nezvratný. Švédsko je však výnimkou. Ukazuje, že vďaka dobre nastavenej rodinnej politike môžu ísť vzdelanie a prosperita ruka v ruke s vyššou pôrodnosťou. Tento prístup predstavuje strategickú investíciu do boja proti demografickej stagnácii. Posolstvo je jasné: ak štáty nezačnú konať, pokles pôrodnosti sa môže vymknúť spod kontroly a zásadne zmeniť podobu spoločnosti.