Ropa je opäť vo vojne

Ropa skutočne zareagovala – ale pomerne vlažne. Aktuálnych 75 až 80 dolárov je menej, než stála ropa v januári. K panickým hodnotám leta 2022 má zatiaľ veľmi ďaleko.

Irán na trh dodáva len okolo troch percent svetovej spotreby ropy. O cene však rozhodujú medzné hodnoty, nie absolútne, a preto je každý chýbajúci milión barelov cítiť. Zatiaľ však proti výraznejšiemu rastu cien hrá niekoľko faktorov.

Izraelské nálety zasiahli iránsku ropnú infraštruktúru, ale vyhýbajú sa exportným zariadeniam. Ich cieľom je zhoršiť už tak veľmi zlé zásobovanie Iránu plynom a palivami. Export z krajiny preto pokračuje ďalej.

Zo strany Iránu zase hrozí zablokovanie Hormúzskeho prielivu. Ten je úzkym hrdlom Perzského zálivu. Prepláva ním denne 15 miliónov barelov ropy a ďalších 5 miliónov barelov ropných produktov. Pokusy o iránsku blokádu v minulosti viedli k priamej intervencii Spojených štátov a jeho spojencov.

Blokáda by zároveň veľmi nahnevala Čínu. Importy „perzskej“ ropy do USA sú totiž zanedbateľné. Dosahujú menej ako tri percentá americkej spotreby. Naopak, Čína z tejto oblasti získava okolo polovice importu, čo zodpovedá tretine celkovej čínskej spotreby.

Tretím dôvodom pre pokoj cien sú rezervy OPEC. Po období škrtenia produkcie kartel mesiac pred konfliktom rozhodol o zvýšení produkčných kvót a v prípade potreby má ešte značné produkčné rezervy. Rovnako tak nekonvenčné zdroje v USA sú citlivé na cenu a jej nárast aktivuje novú ťažbu.

Paradoxne, najväčší trhový vplyv malo preventívne zastavenie ťažby plynu na izraelských poliach Leviathan a Karish. To viedlo k nedostatku plynu v Egypte a Jordánsku, k väčšej spotrebe ropy v regióne a nárastu cien LNG.

Trh s ropou je dostatočné robustný, aby si poradil s izraelsko-iránskym konfliktom v súčasnej podobe. Ak nepríde k úspešnému zablokovaniu prielivu, ceny ropy by nás nemali výraznejšie strašiť.