Slovensko na samite NATO nesúhlasí s masívnym zbrojením, Španielsko odmieta päť percent

V utorok sa v holandskom Haagu začína samit vrcholných predstaviteľov Severoatlantickej aliancie (NATO). Podľa oficiálnych vyhlásení Bieleho domu sa na ňom po prvý raz od svojej inaugurácie zúčastní aj prezident USA Donald Trump, ktorý hodlá opätovne tlačiť na zvyšovanie výdavkov na spoločnú obranu. Tie majú byť vo výške päť percent HDP.

Samit a jeho záverečné vyhlásenie budú krátke a zamerané na splnenie Trumpovej výzvy vynakladať päť percent HDP na obranu, čo je veľký skok oproti súčasnému cieľu dvoch percent, píše agentúra Reuters.

Pravidelnou témou má byť aj vojna na Ukrajine, hoci posledné prípady eskalácie na Blízkom východe medzi Iránom a Izraelom zrejme zatienia európsky konflikt. Napriek tomu sa na samite Aliancie zúčastní aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý už v utorok ráno pre stanicu Sky News povedal, že sa s Trumpom plánuje stretnúť na okraji samitu.

Zúčastniť sa mal aj japonský premiér Šigeru Išiba, hoci ten v pondelok oznámil zmenu programu. Neúčasť premiéra vysvetlila tamojšia televízia Fuji s tým, že sa „neočakáva“ Trumpova účasť. Správy z USA to však popierajú.

Trumpova osoba mala prepojiť rokovanie NATO a formátu Indo-pacifickej štvorky (IP4), v ktorom sú okrem USA a Japonska aj Austrália a Nový Zéland. Zdroje agentúry Reuters potvrdili, že namiesto Išibu vycestuje do Európy jeho minister zahraničia Takeši Iwaja, ktorý sa v Holandsku zúčastní na niekoľkých bilaterálnych stretnutiach.

Už sa tiež stalo tradíciou, že sa stretnutí Aliancie zúčastňuje aj niektorý z lídrov Európskej únie, teda buď šéfka Komisie Ursula von der Leyenová alebo predseda Európskej rady António Costa.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová v parlamente pred odletom na samit povedala, že ak Rím zvýši obranné výdavky, tie musia podporiť domáci obranný priemysel, nie zahraničné firmy. Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan plánuje podľa agentúry Bloomberg stretnutie so šéfom Bieleho domu s cieľom „reštartovať“ vzťahy medzi USA a Tureckom.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron tiež potvrdil, že sa plánuje stretnúť s Trumpom, a počas návštevy francúzskej fregaty v Nórsku upozornil na riziko tajného obohacovania uránu zo strany Iránu.

Nemecký kancelár Friedrich Merz označil samit NATO za „historický“ a vyjadril nádej, že akcie USA a Izraela zabránia Iránu dosiahnuť jadrové kapacity. Zároveň vyzval na prímerie v Gaze, no spochybnil ciele izraelskej ofenzívy.

V súvislosti s Ukrajinou Merz vyhlásil, že nová vlna ruských útokov ukazuje, že Moskva nemá záujem o mierové rozhovory. Rusko medzitým oznámilo dobytie obce Dilijivka v Doneckej oblasti a útok na Dnipro zabil najmenej troch ľudí a desiatky zranil.

Merzov minister financií Lars Klingbeil medzitým oznámil, že Nemecko bude zvyšovať obranné výdavky postupne, aby úroveň 3,5 percenta HDP dosiahol najneskôr v roku 2029.

Nórsko venuje Ukrajine 6,5 miliardy korún (asi 553 miliónov eur), pričom tieto peniaze sú primárne určené na nákup dronov, oznámila severská vláda pred začiatkom samitu. Oslo tak plní svoje dlhodobé aliančné záväzky voči Kyjevu.

Kabinet Jonasa Gahra Støreho tiež reagoval na Zelenského výzvu, aby členské štáty investovali do ukrajinského zbrojného priemyslu. „V dronovom závode musíme mať navrch,“ vyhlásil ukrajinský líder.

Kremeľ: NATO je aliancia založená pre konfrontáciu

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov reagoval na začiatok samitu tým, že „je to aliancia vytvorená pre konfrontáciu“, a dodal, že „nie je nástrojom mieru“. Poznámku povedal v rámci pravidelnej tlačovej konferencie, na ktorej tiež odmietol úvahy o nedostatočnej podpore Iránu a poprel odovzdanie listu, ktorý mal Vladimirovi Putinovi napísať ajatolláh Alí Chameneí.

„NATO sa bezuzdne militarizuje,“ doplnil Peskov s odvolaním sa na plánované zvyšovanie výdavkovej úrovne členských štátov.

Výdavky ako pravidelná téma rozporov

Členské štáty Aliancie sa v pondelok zhodli na vojenskej a finančnej podpore pre Kyjev vo výške 40 miliárd eur, oznámil hovorca nemeckej spolkovej vlády. Napriek tomu nie je otázka členstva Ukrajiny v NATO podľa Berlína na stole. „V otázke členstva v NATO momentálne neexistuje konsenzus,“ povedal hovorca.

V súvislosti s napätím na Blízkom východe Nemecko prehodnocuje svoje bezpečnostné opatrenia pre prípad iránskej odvety. Tému konzultovalo aj s Britániou a Francúzskom. Zároveň potvrdilo, že Spojené štáty pokračujú v diplomatických rozhovoroch s Iránom.

Podľa Berlína sa nedá vylúčiť ani presun amerických vojenských jednotiek z Európy do iných regiónov, avšak táto otázka nemá byť témou tohto samitu NATO.

Pellegrini: Cieľ zvyšovania výdavkov sa podarilo posunúť na rok 2035

Slovensku sa spolu s ďalšími spojencami podarilo posunúť termín na dosiahnutie cieľa obranných výdavkov vo výške piatich percent HDP z pôvodných piatich na desať rokov, teda až do roku 2035, oznámil slovenský prezident Peter Pellegrini pred odletom do Haagu. Pripomenul, že ak sa Aliancia dohodne na znení záverečnej deklarácie, Slovensko nebude ako jediné proti.

„Ak všetci členovia budú v stredu za stolom súhlasiť so záverečnou deklaráciou, Slovensko nebude jedinou krajinou, ktorá jej prijatiu bude brániť,“ zdôraznil Pellegrini s tým, že postoj slovenských ústavných činiteľov je v tejto veci jednotný.

Slovensko si podľa hlavy štátu vyhradzuje právo na suverenitu v otázke zvyšovania výdavkov vo svetle konsolidácie verejných financií. Podľa Pellegriniho je totiž otázne, či vôbec verejné financie dovolia alebo nedovolia Slovensku zvýšiť výdavky na obranu.

„Ak áno, primárne bude Slovenská republika preferovať výdavky do duálnych projektov ako zlepšenie infraštruktúry,“ vysvetlil.

„Slovensko nejde zajtra súhlasiť s masívnym zbrojením,“ zdôraznil Pellegrini. Spolu s ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer) informovali, že v navrhovaných záveroch nie je určené, v akých objemoch by sa mali výdavky zvyšovať ročne, čo dáva krajinám voľnosť pri určení tempa. Ide pritom podľa nich o ďalšiu zmenu, ktorú sa podarilo dohodnúť aj na apel Slovenska.

Rutte: Americké útoky na Irán neporušili medzinárodné právo

Irán nesmie vyvinúť jadrovú zbraň a NATO stále považuje Rusko za „najvýznamnejšiu a najbezprostrednejšiu hrozbu“, vyhlásil šéf Aliancie Mark Rutte v predvečer samitu lídrov v Haagu.

Na tlačovej konferencii dodal, že sa mu podarilo presvedčiť španielsku vládu k zmene postoja v otázke výdavkov na obranu. Dôležitým podľa holandského expremiéra bude, aby Madrid dosiahol úroveň aspoň 3,5 percenta HDP.

Členské štáty budú podľa Rutteho smerovať k výdavkom vo výške päť percent HDP, pričom už tento rok plánujú poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc vo výške viac ako 35 miliárd eur. Podpora Kyjevu zostáva podľa neho neochvejná.

Aliancia výrazne investuje aj do obranných kapacít – chystá päťnásobné navýšenie vzdušnej obrany, nové objednávky na obrnenú techniku a tisíce tankov. Prvé kontrakty budú predstavené na utorkovom fóre obranného priemyslu NATO.

Rutte dodal, že USA svojimi útokmi na Irán neporušili medzinárodné právo, a opätovne zdôraznil, že NATO nepripúšťa výnimky ani individuálne dohody. Podľa jeho slov zostáva pre Ukrajinu otvorená „nezvratná cesta“ do Aliancie. Potvrdil tak závery samitu vo Vilniuse z roku 2023.

„Prezident USA a najvyššie vedenie USA sú úplne oddaní NATO,“ povedal Rutte v utorok na verejnom fóre pred oficiálnym otvorením samitu.

Bundestag: Európsky obranný plán môže byť protiprávny

Nemecký spolkový parlament dal vypracovať správu o spoločnom európskom investičnom pláne SAFE v hodnote 150 miliárd eur. Vyšetrovatelia dospeli k názoru, že plán môže porušovať úniové zmluvy, vyplýva z textu správy, ktorú získal týždenník Politico.

Správa pochádza ešte z 30. apríla, pravdepodobne sa však dostane na pretras samitu EÚ, ktorý sa začína vo štvrtok 26. júna. „V súvislosti so zriadením SAFE sa vynárajú aj otázky týkajúce sa zlučiteľnosti tohto nástroja so zákazom práva Únie používať finančné prostriedky EÚ na operačné opatrenia s vojenskými alebo obrannými dôsledkami,“ uvádza sa v analýze s odkazom na článok 41 Zmluvy o Európskej únii.

Spoločné investície a pôžičky by však dokázali do určitej miery pokryť požadované výdavky na obranu, je preto otázne, či budú európske štáty bez tohto nástroja schopné zvýšiť svoje výdavky na želanú úroveň piatich percent HDP.

„Proruské“ kybernetické útoky

V pondelok ráno hackerská skupina zaútočila na niektoré samosprávy a organizácie spolupracujúce s organizátormi samitu, oznámilo holandské Národné centrum kybernetickej bezpečnosti. K viacerým útokom sa prihlásila skupina NoName057(16), ktorá je údajne napojená na Kremeľ.

Cieľom útoku bolo zamedziť prístupu k počítačovým alebo sieťovým zdrojom, hekeri podľa centra pravdepodobne konali na základe „proruského ideologického motívu“, citovala vyšetrovateľov agentúra AFP bez bližšieho vysvetlenia.

Centrum ozrejmilo, že vyšetruje internetové útoky, pri ktorých útočníci zahltia cieľový systém, webstránku alebo sieť obrovským množstvom falošných požiadaviek, čím zablokujú legitímnych používateľov a svoj cieľ vyradia z prevádzky. Centrum zároveň podotklo, že je v kontakte s „národnými a medzinárodnými partnermi“.

Starmer varoval pred eskaláciou na Blízkom východe

Britský premiér Keir Starmer vyzval na „okamžitý návrat“ k prímeriu po tom, čo po jednostrannom vyhlásení prímeria medzi Iránom a Izraelom obe strany pokoj zbraní porušili. Labouristický líder tak sekundoval Trumpovi, ktorý vyjadril „nespokojnosť“ s vládou v Tel Avive.

„Chcem, aby prímerie pokračovalo, a preto platí, že čím skôr sa k nemu vrátime, tým lepšie,“ povedal Starmer novinárom pred začiatkom samitu. Zároveň pripomenul, že jeho postoj k deeskalácii je dlhodobý a konzistentný. „Potrebujeme sa vrátiť k prímeriu, čo je v súlade s tým, čo hovorím už dlhší čas.“

Londýn je pritom dlhodobo pripravený uznať existenciu palestínskeho štátu, hoci k tomu „musia vzniknúť priaznivé podmienky“, ktoré „neohrozia mier“.

Rutte: Je nemysliteľné, aby nás Rusko predbehlo v zbrojení

Jedine Európa a Severná Amerika spolu dokážu čeliť výzve prezbrojenia, vyhlásil Rutte v súvislosti s požiadavkou zvyšovania investícií do obrany. „Je nemysliteľné, aby nás Rusko dokázalo predbehnúť v produkcii – tieto nové preteky výroby musíme vyhrať,“ zdôraznil s tým, že je potrebné, aby teraz záväzky spojencov prevzal európsky obranný priemysel.

Šéfka eurokomisie vyhlásila, že „Európa obrany sa konečne prebudila“ a že budúcnosť kontinentu „sa píše nielen na fronte, ale aj v továrňach“. Apelovala na investovanie do AI, podporu technologických inovácií a strategické prepojenie obranného a technologického priemyslu.

Do roku 2030 má Európa disponovať všetkým potrebným na dôveryhodné odstrašenie, doplnila von der Leyenová.

Zmena režimu v Iráne by priniesla chaos, varoval Trump

Americký prezident ubezpečil, že Teherán v súčasnosti nemá záujem o jadrovú zbraň. Potvrdil pondelkové vyhlásenia členov svojej administratívy v otázke možnej „zmeny režimu“ v islamskej republike, ako ich oznámili viceprezident JD Vance či minister zahraničia Marco Rubio.

„Zmena režimu prináša chaos,“ varoval Trump s opätovnou výzvou na dodržiavanie prímeria. Rovnako potvrdil stretnutie so Zelenským a kritizoval Španielsko za odmietanie zvyšovania výdavkov na obranu.

Šéf Bieleho domu prezradil, že mu Putin telefonoval s ponukou sprostredkovania rozhovorov s Iránom a pomoci v otázke tamojšieho jadrového programu. Šéf Kremľa pravdepodobne zopakoval ponuku, že by Moskva kupovala od Teheránu obohatený urán, aby neostával v blízkovýchodnej krajine.

Izrael pritom v priebehu dňa priznal bombardovanie radarového zariadenia pri iránskej metropole, dôvodom podľa letectva bolo, že rozkazy o stiahnutí prišli neskôr. Po Trumpovej výzve však skutočne upustili od ďalších útokov.

Úrad premiéra Benjamina Netanjahua priznal úder vo vyhlásení po tom, ako Trump verejne vyjadril frustráciu z toho, že Izrael začal útočiť na Irán po dosiahnutí dohody o prímerí, ale ešte pred nadobudnutím jej platnosti. Útok v Teheráne pritom IAF uskutočnili o 3.00 miestneho času, teda štyri hodiny pred začiatkom prímeria.

Malo ísť o reakciu na iránsky útok, čo islamská republika odmietla. Izrael podľa Iránu pokračoval v útokoch ešte hodinu a pol po začiatku platnosti pokoja zbraní.

O Ukrajine sa nerokovalo

Maďarský premiér Viktor Orbán označil výsledok samitu NATO v Haagu za víťazstvo krajín, ktoré odmietli rokovať o Ukrajine. Zdôraznil, že Ukrajina nie je členom Aliancie, a preto nie je dôvod pozývať jej prezidenta ani sa témou Ukrajiny zaoberať.

Orbán uviedol, že záverečný dokument samitu prakticky nespomína Ukrajinu, čo považuje za úspech tých, ktorí sa sústredili na posilnenie európskej obrany.

Premiér zároveň pripomenul, že bolo jednoduchšie presadiť tento postoj, keď v „víťaznom tíme“ figuroval aj americký prezident.

Lídri NATO sa zároveň dohodli, že krajiny zvýšia výdavky na obranu až na päť percent HDP, aby posilnili kapacity na odstrašovanie a obranu.

Ukrajina chce nakúpiť zbrane od USA

Volodymyr Zelenskyj a Donald Trump sa počas samitu NATO v Haagu rozprávali o možnosti kúpy amerických systémov protivzdušnej obrany na ochranu Ukrajiny.

Zelenskyj povedal, že Ukrajina je pripravená tieto systémy zakúpiť a podporiť americký zbrojársky priemysel. Diskutovali aj o spoločnej výrobe dronov.

Ukrajinský prezident Trumpa informoval o situácii na fronte, výmenách padlých vojakov a rokovaniach v Istanbule.

Zároveň vyzdvihol úspešnú americkú operáciu, ktorá oslabila iránsky jadrový program a výrobu dronov. Trump po stretnutí spresnil, že o prímerí sa nerozprávali, ale predaj systémov Patriot Ukrajine nevylúčil.

Správu budeme aktualizovať.

(reuters, ap, afp, tasr, sab, mja)