Irán musí rokovať s USA priamo, vyzval Berlín na samite ministrov zahraničia EÚ

Pondelkové zasadnutie Rady ministrov zahraničných vecí otvoril šéf španielskej diplomacie José Manuel Albares šokujúcim stanoviskom. Madrid jeho slovami navrhol pozastavenie vojenskej pomoci Izraelu z dôvodu jeho konania v Pásme Gazy.

Šéfka zasadnutia, vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničnú politiku Kaja Kallasová, pred stretnutím vyzvala všetky strany na prehodnotenie dohody o pridružení so židovským štátom, ktorá je založená na dodržiavaní ľudských práv v palestínskej enkláve. Kallasovej interná správa má zhodnotiť blokádu humanitárnej pomoci ako možné porušenie práv Gazanov.

Taliansko odmietlo španielsku pozíciu v otázke pozastavenia zmluvy o spolupráci, oznámil minister Antonio Tajani. „Naša pozícia je rozdielna oproti tej španielskej,“ povedal novinárom s tým, že „je dôležité“ udržať otvorené vzťahy s Tel Avivom. To podľa neho umožnilo evakuáciu niekoľkých civilistov z Gazy.

Tému však čiastočne zatienil útok Spojených štátov na Irán, ktorého cieľom boli jadrové zariadenia Natanz a Fordú a objekty v meste Isfahán. Islamská republika v reakcii varovala, že uzavrie Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza 18 až 20 percent celosvetovej produkcie ropy, čo pripomenula aj estónska expremiérka.

„Obavy z odvety a eskalácie tejto vojny sú obrovské, najmä uzavretie Hormuzského prielivu Iránom by bolo mimoriadne nebezpečné a neprospelo by nikomu,“ povedala Kallasová.

Nemecký minister zahraničia Johann Wadephul vyzval Irán, aby nerokoval o svojom jadrovom programe len s Úniou, ale tiež so Spojenými štátmi, hoci Brusel podľa neho zostáva ochotný podieľať sa na rozhovoroch ako sprostredkovateľ.

„Irán hovorí, že chce rokovať len s Európou, a my to považujeme za dobré znamenie, ale zároveň hovoríme, že to nestačí. Chceme, aby sa do toho zapojili aj Spojené štáty,“ povedal minister novinárom. „Opätovne vyzývam Irán, aby bol teraz pripravený na rokovania. Spojené štáty nás však v posledných týždňoch a aj teraz požiadali, aby sme zostali v kontakte a Európa má svoju úlohu.“

Šéfovia diplomacií diskutovali aj o situácii na Ukrajine, začiatku zasadnutia sa zúčastnil aj ukrajinský minister Andrij Sybiha. V rámci diskusií by mala šéfka európskej diplomacie informovať o pokračovaní iniciatívy s cieľom zohnať v tomto roku pre Kyjev dva milióny delostreleckých nábojov.

Teherán pripomenul Moskve dohodu o strategickom partnerstve

Na pozadí samitu ministrov pricestoval šéf iránskej diplomacie Abbás Arakčí do Moskvy. Irán podľa jeho hovorcu Esmáíla Bagájího očakáva, že Moskva „zohrá aktívnu úlohu“ v prípadnej reakcii voči útokom USA.

„Irán má v rámci komplexného strategického partnerstva s Ruskom od tejto krajiny konkrétne očakávania, tak na multilaterálnej úrovni, najmä v Bezpečnostnej rade OSN, ako aj na regionálnej úrovni. Preto sa ministrova návšteva a kontakty s ruskými predstaviteľmi považujú za veľmi dôležité,“ povedal Bagájí.

Arakčího vyslal do ruskej metropoly najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí, ktorý sa cez víkend stal terčom vyhlásení USA i Izraela o možnej zmene režimu. Hoci americkú pozíciu odmietli viceprezident JD Vance i minister zahraničia Marco Rubio, Tel Aviv stále počíta s možnosťou zvrhnutia islamského režimu.

Chameneí údajne listom požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina o podporu, ten minulý týždeň vyzval na ďalšie rokovania a ponúkol svoju krajinu ako sprostredkovateľa.

Merz: Existujú nespochybniteľné dôkazy o iránskom vývoji jadrových zbraní

Spolkový kancelár Friedrich Merz „nevidí dôvod“ na kritiku americko-izraelských úderov voči Teheránu, hoci Berlín dlhodobo podporuje diplomatické riešenie napätia na Blízkom východe. Podľa neho existujú „nespochybniteľné dôkazy“ o tom, že sa Irán usiluje vyvinúť jadrovú zbraň.

Kresťanskodemokratický líder zároveň v predvečer samitu NATO v Haagu obvinil Irán z toho, že podporuje Rusko vo vojne na Ukrajine.

Rutte: USA svojimi útokmi na Irán neporušili medzinárodné právo

Irán nesmie vyvinúť jadrovú zbraň a NATO stále považuje Rusko za „najvýznamnejšiu a najbezprostrednejšiu hrozbu“, vyhlásil šéf Aliancie Mark Rutte v predvečer samitu lídrov v Haagu.

Na tlačovej konferencii dodal, že sa mu podarilo presvedčiť španielsku vládu k zmene postoja v otázke výdavkov na obranu. Dôležitým podľa holandského expremiéra bude, aby Madrid dosiahol úroveň aspoň 3,5 percenta HDP.

Členské štáty budú podľa Rutteho smerovať k výdavkom vo výške päť percent HDP, pričom už tento rok plánujú poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc vo výške viac ako 35 miliárd eur. Podpora Kyjevu zostáva podľa neho neochvejná.

Aliancia výrazne investuje aj do obranných kapacít – chystá päťnásobné navýšenie vzdušnej obrany, nové objednávky na obrnenú techniku a tisíce tankov. Prvé kontrakty budú predstavené na utorkovom fóre obranného priemyslu NATO.

Rutte dodal, že USA svojimi útokmi na Irán neporušili medzinárodné právo a opätovne zdôraznil, že NATO nepripúšťa výnimky ani individuálne dohody. Podľa jeho slov zostáva pre Ukrajinu otvorená „nezvratná cesta“ do Aliancie.

Ankara pripomenula americké intervencie z minulosti

Naproti tomu Turecko varovalo pred rozšírením regionálneho konfliktu na celosvetovú úroveň. „Vývoj, ktorý sledujeme, môže posunúť regionálny konflikt na globálnu úroveň. Nechceme, aby sa tento katastrofický scenár naplnil,“ uviedlo ministerstvo zahraničia v nedeľnom vyhlásení. Jadrový spor medzi Teheránom a Washingtonom môžu podľa Ankary vyriešiť len rokovania.

„Tak ako proces, ktorý sa začal intervenciami Spojených štátov v Iraku a Afganistane, viedol k väčšej radikalizácii a teroru vo svete, útok Spojených štátov na Irán má povahu, ktorá môže spôsobiť podobné následky,“ uviedol šéf prezidentskej kancelárie pre komunikáciu Fahrettin Altun v príspevku na sieti X.

(reuters, dpa, afp, tasr, sab)