Ekonomika Slovenska stráca dych. Ohrozených je 20-tisíc pracovných miest, varuje NBS
Analytici Národnej banky Slovenska výrazne znížili odhad ekonomického rastu na tento rok. Keďže situácia je nevyspytateľná doma i vo svete, menia aj predikcie na ďalšie roky.
Obavy, o ktorých hovoril guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír pred tromi mesiacmi, sa postupne napĺňajú. "Situácia sa začína komplikovať. Vplyvy pociťuje trh práce, ktorý bol dlhé roky spoľahlivou oporou ekonomickej stability," konštatuje na margo pravidelne zverejňovanej správy o ekonomickom a menovom vývoji krajiny šéf centrálnych bankárov.
Firmám sa podľa regulátora bude dariť horšie, čo sa prejaví nižším počtom pracovných miest a menšou ochotou investovať do budúceho rozvoja.
Guvernér neopomenul ani fakt, že začiatkom júla vyprší odklad zvýšenia ciel na dovoz európskych tovarov do Spojených štátov amerických. "Treba spraviť všetko pre to, aby výsledkom neboli obchodné clá vo výške ohlásenej už tento rok v apríli," myslí si.
Dodáva, že nevieme ako to dopadne a i keď podľa neho ide o jednu veľkú neznámu, analytici sa snažili riziká zohľadniť vo svojich scenároch. "Nová realita prinesie vyššie bariéry," dodáva s tým, že víkendové vyostrenie konfliktu v Perzskom zálive môže priniesť vyššiu cenu ropy.
Potreba ozdravenia verejných financií ostáva
Slovenská ekonomika aktuálne stráca dych. Začína sa prejavovať dlhodobá slabosť európskych výrobcov udržať si konkurencieschopnosť vo svete. K tomu sa podľa guvernéra pridáva nutné šetrenie vo verejných financiách, ktoré tlmí dopyt v celej ekonomike.
Hneď v úvode roka sa podľa regulátora ukázalo, že ekonomika rástla pomalšie než sa čakalo – medzištvrťročne len o 0,2 percenta. Firmy menej investujú a domácnosti šetria. Spotreba aj dôvera sú opatrné. Trh práce zatiaľ držal ekonomiku nad vodou, no už sa objavujú prvé trhliny.
Ďalšie riziko v súvislosti s vývojom predstavuje aj pripravovaný balík konsolidácie, ktorý ešte nebol predstavený. Aj keď je nevyhnutný, jeho vplyv na ekonomiku bude záležať od konkrétnych opatrení. To môže podľa Národnej banky Slovenska krátkodobo zvýšiť infláciu a spomaliť spotrebu.
Rizikom podľa regulátora je aj dorovnávanie regulovaných cien energií – najmä pre časť domácností.
Prognóza sa rapídne zhoršuje
Analytici zhoršujú prognózu ekonomického rastu takmer o polovicu. Namiesto 2,1 percenta by mal HDP v tomto roku rásť len o 1,2 percenta, vlani pritom predikovali až tri. "Tri verzus jedno percento je naozaj zrážka s realitou," konštatuje Kažimír.
Zdroj: NBS
Regulátor predpokladá, že rokovania medzi USA a ich obchodnými partnermi dopadnú relatívne dobre, no obchodné prekážky aj tak zostanú vyššie, než sme boli zvyknutí. To zníži dopyt po našom exporte, a tým aj rast celej ekonomiky.
Jedinou pozitívnou správou podľa Kažimíra je rast reálnych miezd, ktorý by mal pokračovať. Slabší výkon firiem sa však jednoznačne prenesie aj na pracovný trh. Okrem nižšej zamestnanosti sa dosah môže prejaviť aj na pomalšom raste platov.
Zdroj ŠÚ SR, NBS
Rast miezd sa zastabilizoval približne na úrovni inflácie. Mzdy v súkromnom sektore dokonca posledné dva štvrťroky predbiehajú svojou dynamikou verejný sektor. Dopomáha k tomu rast produktivity práce. "Dynamický rast miezd pozorujeme v službách, čo sa následne prenáša do cien. Naopak, veľkej časti priemyslu sa aktuálne nedarí, čo sa prejavuje v spomaľovaní rastu miezd," konštatuje sa v správe.
Tým sa ešte viac utlmí spotreba domácností, no na druhej strane bude nižší dopyt znamenať menej inflačných tlakov. "Inflácia by mala byť pod kontrolou, tam je situácia lepšia," hodnotí šéf centrálnej banky. Ceny by sa tak v budúcom roku mohli podľa neho priblížiť k dvojpercentnému cieľu.
Za týmto vývojom vidí regulátor hlavne tri faktory: lacnejšie energie, nižšie ceny potravín a silnejšie euro, ktoré znižuje cenu dovozov. Euro posilňuje aj preto, že rastie napätie v globálnom obchode – a investori hľadajú bezpečnejšie meny.
Svetlým bodom do budúcnosti by mohol byť svetový obchod. Ak by sa prispôsobil novým podmienkam, dopyt po našich výrobkoch by sa podľa centrálnych bankárov mohol opäť zvýšiť. Slovensku zároveň pomôžu aj nové investície v priemysle a eurofondy.
Navyše, ak zostane nedostatok ľudí na trhu práce, bude to tlačiť na rast miezd. Tie by tak mohli dobehnúť rast cien a opäť zlepšiť reálnu kúpyschopnosť domácností.
Najvýraznejším ťahúňom zostáva export áut, ktorý profitoval z minuloročných investícií. Štátne investície – najmä tie z plánu obnovy – tiež pomáhajú.
Strašiakom je aj deficit
Riziká zostávajú vysoké. Situácia okolo obchodných sporov je veľmi neprehľadná – ich dôsledky môžu byť podľa guvernéra horšie, než predpokladá aktuálna prognóza. V takom prípade by slovenská ekonomika mohla byť do roku 2027 až o dve percentá menšia, ako sa očakáva. "Prišli by sme o približne 20-tisíc pracovných miest," spresňuje hlavný ekonóm NBS Michal Horváth.
Dodáva, že je veľmi dôležité vnímať, že sa situácia postupne mení. "Pod tlakom slabej ekonomiky sa chveje aj trh práce," konštatuje s dôvetkom, že situácia je zlá hlavne v priemysle, v ktorom postupne prepúšťajú a tento trend bude podľa neho aj pokračovať.
Inflácia by však bola v tomto scenári nižšia. Kým v tomto roku by sa mohla hýbať okolo štyroch percent, v budúcom analytici očakávajú, že sa priblíži k dvom.
Významne však rezonuje deficit verejných financií, ktorý by sa tento rok mal znížiť na 4,7 percenta HDP. Tento cieľ je podľa regulátora dosiahnuteľný – pomáha mu prijatý balík úspor a nižšie výdavky na energie. "V tomto roku by vládny cieľ mohol byť splnený," myslí si Horváth.
V ďalších rokoch však bez ďalších opatrení nevidí centrálna banka priestor na zlepšenie. Bežné výdavky aj investície rastú rýchlo, a verejný dlh už tento rok presiahne 60 percent HDP – a tam pravdepodobne aj zostane. Pomôcť môže len ďalšia konsolidácia, inak sa dlh nebude dať udržať pod kontrolou.
Čo sa týka ekonomiky, hrozí podľa hlavného ekonóma zrejme ešte horší vývoj, než predpokladajú. "Najmä čo sa týka ciel. Ak budú vyššie, ako sú v predikcii, situácia bude oveľa horšia," vysvetľuje. Okrem toho, že zatiaľ neboli predložené konkrétne plány na ďalšiu konsolidáciu, Horváth pripomína vplyv obchodných vojen či krehkú situáciu okolo cien energií.
"Ohnísk geopolitického pnutia je vo svete veľmi veľa. Do roku 2027 by sme mohli stratiť na svojej výkonnosti 1,5 percenta," uzatvára hlavný ekonóm.
