Skeptický pohľad na makroekonomické predpovede

Makroekonomické prognózy, napríklad predpovede rastu HDP alebo miery inflácie, slúžia investorom podobne ako maják kapitánovi lode.

Hoci ponúkajú orientáciu a naznačujú smer, nikdy nezaručujú istotu. Tak ako meteorológovia nedokážu presne predpovedať každý závan vetra, ani tie najsofistikovanejšie ekonomické modely nedokážu zachytiť každú turbulenciu v globálnej ekonomike.

Nečakané udalosti od geopolitických otrasov až po zdanlivo bezvýznamné maličkosti dokážu oslabiť aj tie najpresnejšie prognózy. Hoci na finančných trhoch dnes dominujú algoritmy, aj najväčšie investičné fondy sa stále spoliehajú na ľudských analytikov. Tí dokážu interpretovať dáta s intuíciou, ktorá je pre stroje jednoducho nedostupná.

V súčasnej neistej dobe je mimoriadne dôležité uvedomiť si, že žiadna predpoveď nie je dokonalá. Len ten, kto to pochopí, sa vie lepšie orientovať v ekonomickom svete plnom nečakaných zmien.

Makroekonomické štatistiky podľa Donalda Trumpa

Interpretovať makroekonomické údaje nie je jednoduché. Aj pre odborníkov sú často tvrdým orieškom. V januári 2025 sa však Donald Trump vrátil do Bieleho domu s ambicióznym plánom, ktorým chce výrazne zmeniť doteraz nedotknuteľné dohody o voľnom obchode.

Transformácia, načrtnutá v Miranovom pláne, je mimoriadne zložitá a pozostáva z množstva vzájomne prepojených krokov. Práve jej komplexnosť a previazanosť sú najčastejšie terčom kritiky.

Ide o plán, ktorý je náročný na realizáciu aj pre veľmi systematického lídra. Paradoxne ho však presadzuje Donald Trump, politik známy svojím väčšinou chaotickým štýlom. Jeho protichodné vyhlásenia skôr zahmlievajú jeho ambiciózne ekonomické ciele, než aby ich objasňovali.

Tento chaotický spôsob riadenia je zjavný aj v makroekonomických štatistikách. Typickým príkladom je americké HDP. V prvom štvrťroku 2025 zaznamenala americká ekonomika záporný rast vo výške 0,2 percenta, čo je veľký rozdiel oproti rastu 2,4 percenta z predchádzajúceho štvrťroka. Takéto prudké spomalenie by si za normálnych okolností vyžadovalo významnú udalosť, napríklad pandémiu, vojnu alebo prevrat. No nič z toho sa nestalo.

Túto štatistickú odchýlku možno jednoducho vysvetliť: americkí obchodníci sa pred plánovaným dňom oslobodenia, ktorý Trump stanovil na 2. apríla, masívne predzásobili tovarom. Prudký nárast dovozu tak spôsobil pokles HDP na papieri, hoci v skutočnosti ekonomika tak výrazne neoslabila. Dovoz vzrástol oproti predchádzajúcemu štvrťroku o 41,3 percenta. Ak by sme tento nadmerný dovoz odpočítali, americké HDP by vzrástlo o 1,2 percenta. Aj to by však stále znamenalo spomalenie, ale vyvolané neistotou okolo Trumpovej politiky.

Firmy, ktoré sa obávajú nestabilnej politiky, zastavujú svoje investície, čím prispievajú k skutočnému spomaleniu hospodárstva. Samotný Trump otvorene priznáva, že americké hospodárstvo musí prejsť zásadnou zmenou, a to aj za cenu dočasného poklesu HDP či recesie. Túto obeť považuje za nevyhnutnú na opätovné zveľadenie Ameriky. Predpovedať vývoj HDP či inflácie v takýchto podmienkach je takmer ako veštiť z krištáľovej gule.

Krištáľová guľa Jeroma Powella

Napriek všetkým týmto komplikáciám americký Federálny rezervný systém pravidelne aktualizuje svoje ekonomické prognózy. Posledné zasadnutie Fedu vzbudilo značnú pozornosť predovšetkým pre tieto predpovede. Jeho predseda Jerome Powell a ostatní členovia ponechali úrokové sadzby nezmenené, čím splnili očakávania trhu. Zároveň však výrazne upravili svoj ekonomický výhľad.

Fed znížil prognózu rastu HDP na rok 2025 z 1,7 na 1,4 percenta. Tým síce naďalej odmieta predstavu recesie, no pokles pod hranicu 1,5 percenta vyvoláva pochybnosti v súvislosti s udržateľnou tvorbou nových pracovných miest.

Medzi najdôležitejšie ukazovatele, ktoré sú teraz pod drobnohľadom, patrí aj inflácia. Práve hrozba druhej vlny inflácie je jadrom sporu medzi Trumpom a Powellom. Trump tvrdí, že jeho colná politika nebude mať výrazný vplyv na ceny v USA. Dokonca naznačuje, že niektoré tovary by mohli zlacnieť. Ak by colné spory vyvolali rast inflácie, americký prezident navrhuje odložiť úpravu úrokových sadzieb. Šéf Fedu - rovnako ako mnohí ekonómovia, ktorí s prezidentom nesúhlasia - varuje, že riziko rastúcej inflácie je hmatateľné.

Fed upravil svoju prognózu inflácie podľa indexu výdavkov na osobnú spotrebu (PCE) z 2,8 percenta na tri percentá. To, že inflácia počas celého roka zostane nad cieľovou hranicou dve percentá, núti Fed pokračovať v prísnej menovej politike, aby zabezpečil dlhodobú cenovú stabilitu. Neznamená to však, že mierny nárast o dve desatiny percenta predpovedá nekontrolovateľnú infláciu alebo spoločenské nepokoje. Útok USA na iránske ciele však môže podkopať Trumpov cieľ udržať cenu ropy na úrovni 60 dolárov za barel.

Stagflácia na obzore

Ak ceny ropy stúpnu, nastáva inflácia, pretože takmer všetky produkty a služby sú priamo alebo nepriamo závislé od fosílnych palív. Vyššie náklady na energiu prirodzene spomaľujú hospodársku aktivitu. Prognózy Federálneho rezervného systému, ktoré zatiaľ nezohľadňujú následky izraelského útoku na Irán, už teraz ukazujú na spomaľovanie rastu HDP a rastúcu infláciu. Tieto tendencie sa pravdepodobne ešte zintenzívnia. Ak nominálny HDP začne klesať a inflácia zostane vysoká, ekonomika sa dostane do stavu stagflácie.

Stagflácia je komplikovaná najmä preto, že prináša veľký problém pre centrálne banky. V čase recesie by mali znižovať úrokové sadzby, no pri inflácii ich musia zvyšovať. Stagflácia si však vyžaduje robiť obe veci naraz, čo je v princípe nemožné. Centrálne banky sa preto často ocitajú v patovej situácii a nezostáva im nič iné, len dúfať v zázrak. Trhy, ktoré vždy hľadia do budúcnosti, si túto neistotu všimli. Opakovaná nečinnosť Powella naznačuje, že možno v skutočnosti čaká, kým sa stagflácia naplno rozvinie.

V konečnom dôsledku prílišná dôvera v makroekonomické predpovede vychádza skôr z viery než z presnej vedy. Investori sa môžu spoliehať na štatistiky a ich zdanlivú presnosť, no realita ich vždy dobehne.

Zhrnutie

Orientovať sa v makroekonomických prognózach počas Trumpovej chaotickej ekonomickej politiky je ako plaviť sa hustou hmlou. Aj tie najpresnejšie predpovede zlyhávajú v dôsledku bezprecedentnej volatility na trhu. Prudký pokles amerického HDP na začiatku roka 2025, umelo vyvolaný masívnym dovozom tovaru pred Trumpovým dňom oslobodenia, v skutočnosti zakrýva hlbšie obavy investorov z nestability politiky a možnej stagflácie. Opatrné úpravy Jeroma Powella odrážajú realistický pohľad na situáciu: ekonomický rast sa prudko spomaľuje a inflácia pomaly, ale isto stúpa. Trumpove agresívne obchodné a geopolitické kroky môžu vyvolať stagfláciu, ktorá predstavuje najhoršiu nočnú moru centrálnych bánk. Investori, ktorí sa spoliehajú len na presné čísla, zabúdajú na dôležitú vec. V súčasnej neistej dobe treba viac dôverovať intuícii a zdravému skepticizmu, ako slepo veriť algoritmom.