V Amerike sa dejú zvláštne veci. Podľa viacerých štúdií mladí zarábajú menej ako ich rodičia, pričom samotní Američania očakávajú, že ich ratolesti si oproti nim v dospelosti pohoršia. Neutešený obraz zlyhávajúceho „amerického sna“, podľa ktorého by sa nové generácie Američanov mali mať lepšie ako tie predchádzajúce, najnovšie dopĺňa údaj, ktorý sa v celom vyspelom svete doteraz len zvyšuje. V Amerike je to naopak.
Priemerná dĺžka života v Spojených štátoch sa totiž v roku 2020 znížila o rok a pol, vyplýva z údajov amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb. Klesla zo 78,8 roka (2019) na 77,3 roka.
Priemerný vek Američanov je 77,3 roka. To je najnižší údaj od roku 2003. Vstupuje do toho viacero faktorov. Správa prichádza v čase, keď Spojené štáty zaznamenávajú opätovný nárast prípadov nákazy koronavírusom. Covidu podľahlo už viac než 600 000 Američanov. Rastie aj smrť spôsobená drogami a opioidmi. Len počet prípadov predávkovania sa drogami vzrástol v roku 2020 o takmer 30 percent – úrady ich zaznamenali vyše 93 000.
Situácia v USA je jednoducho zlá. V roku 2020 predstavuje najstrmší medziročný pokles priemernej dĺžky života Američanov od druhej svetovej vojny.
Zaujímavosťou je, že priemerná dĺžka života v Číne rastie a dnes je len tesne pod úrovňou USA, necelých 77 rokov. To nie je štatistika, ktorú by si demokratický svet prial.
Ešte lepšie je však na tom Európska únia, v ktorej priemerná dĺžka života tiež rastie a v súčasnosti sa pohybuje na úrovni 81 rokov.
Porovnateľne horší
Pri USA však nejde o nový trend. Pokles v priemernej dĺžky života v Amerike začal už v roku 2015. Americkí štatisti tomu vtedy nechceli uveriť, poučky hovorili, že s nominálne rastúcou životnou úrovňou postupne rastie aj priemerná dĺžka života.
Aj pre našinca to môže znieť neuveriteľne. Sme zvyknutí, že s rastúcou životnou úrovňou a technológiami životná úroveň tiež rastie. Od pádu komunizmu sa zvýšila o asi sedem rokov a dnes sa priemerný Slovák dožíva 77 rokov.
Staré poučky už ale neplatia, posun dopredu dnes napriek technologickému rastu priemerne v USA znamená skracovanie života.
Kde Američania urobili chybu?
Kde sa stala chyba? Ako automatické vysvetlenie sa ponúka miera obezity, ktorú dlho s USA spájame. Potom sú tu drogy a rôzne dlhodobo užívané opioidy. Medzi americkou bielou strednou triedou sa totiž za posledné desaťročia rozmohla heroínová epidémia, ktorá má prvopočiatky v zľahčovaní účinkov na opioidoch založených liekov proti bolesti zo strany farmaceutických spoločností.
Dvere jej tiež otvorila nedostatočná regulácia zo strany amerických štátov, ktoré sa stali spolupáchateľmi rodiny Sacklerovcov a ďalších kontroverzných podnikateľov, ako vo svojom aktuálnom bestselleri Impérium bolesti opisuje Patrick Radden Keefe.
Pokiaľ ide o obezitu, tá je pre Američanov dlhodobým trendom. Pôsobila aj v časoch, keď priemerná dĺžka života Američanov rástla. Dopad covidu je nový, počas pandémie totiž zomrelo o takmer 600-tisíc Američanov viac ako po minulé roky. Úmrtnosť tak narástla asi o pätinu.
Strašiak systematického rasizmu
A aj keď sa priemerný vek dožitia znižuje naprieč rasovými skupinami, americkí progresívni univerzitní ideológovia stihli aktuálne zistenia pripísať takzvanému systematickému rasizmu voči menšinám.
„Počas pandémie sa zväčšili aj rasové a etnické rozdiely v priemernej dĺžke života. Najväčší pokles postihol hispánskych mužov – z priemernej dĺžky ich života v priebehu vlaňajška ubudlo 3,7 roka. Afroamerickým mužom sa priemerná dĺžka života skrátila o 3,3 roka – len na 68 rokov… Nedá sa v týchto zisteniach nevidieť odraz systematického rasizmu v USA,“ povedala Lesley Curtisová z oddelenia pre výskum zdravia obyvateľstva na Duke University School of Medicine v Severnej Karolíne.
Ťažko pritom uveriť tomu, že dnes v USA existuje väčší „systematický rasizmus“ ako tomu bolo pred 20 či 30 rokmi, keď sa priemerná dĺžka života predlžovala nielen medzi bielymi Američanmi, ale aj Hispáncami a Afroameričanmi. Je zaujímavé, ako sa módne politické nálepky dokážu využiť na všetko a pritom sa nevenuje problém reálnym dôvodom. V čiernej komunite ide nielen o drogy, opioidy a ťažkú kriminalitu, ale napríklad aj odpor voči vakcinácii. Keď sa niečo také objaví medzi voličmi Trumpa, píše sa o tom všade, ale keď ide o problém v čiernej komunite, chodí sa okolo a po špičkách.
Nemožno tiež predpokladať, že taká miera obezity, ktorá je v USA výrazne vyššia u černochov a Hispáncov, lepšie v čase pandémie vysvetľuje odlišnosti v poklese priemernej dĺžke života než rasizmus? Ktorého prejavy sa mimochodom v USA tvrdo postihujú a naopak kontrujú štedrou politikou pozitívnej diskriminácie mnohých amerických inštitúcií?
Trend úpadku a nerovnosti
Ak si od vplyvov na zvýšenú úmrtnosť odfiltrujeme minuloročnú pandémiu a ťažko merateľný údajný rasizmus, nepustí fakt, že trend poklesu priemernej dĺžky života v Amerike pozorujeme už niekoľko rokov.
Jeho dôvod je oveľa prozaickejší než rasizmus. Hlavným vinníkom je už spomínané dlhodobé zhoršovanie ekonomickej situácie Američanov, úpadok strednej triedy, ktorý v spojení so zvyšujúcou sa príjmovou nerovnosťou zapríčiňuje, že bežný Američan si nemôže dovoliť rovnaký životný štandard ako pred 20 či 30 rokmi.
Výnos z kapitálu sa totiž oproti výnosu z práce (mzde) za veľkou mlákou zvyšuje. Svoju rolu zohráva štvrtá technologická revolúcia, v rámci ktorej dokážeme mnohé monotónne pracovné úkony nahradiť lacnejšími robotmi.
Nemenej vplyvná je však deregulácia pracovného trhu vrátane akceptovania len málo kontrolovanej masovej migrácie. Ani za vlády Donalda Trumpa sa nezmenilo to, že americkí pracovníci museli každoročne čeliť tlaku nových lacnejších konkurentov z Mexika, Indie a Číny. Pri takomto nápore sa dajú reálne mzdy a životná úroveň pracovnej sily zdvíhať len veľmi ťažko. Že to má neblahý vplyv na priemernú dĺžku života, to už americkým progresívnym akademikom do hypotéz nepasuje.