Búrka v pohári eurofondov. Kto nesie vinu za meškanie investícií do regiónov

Vláda minulý týždeň (18. júna) po svojom zasadnutí dočasne zablokovala 1,26 miliardy eur z eurofondového projektu s názvom Program Slovensko 2021 – 2027, v rámci ktorého sú na celé sedemročné plánovacie obdobie pridelené financie vo výške takmer 12,6 miliardy eur. Pre samosprávy je v tomto balíku vyčlenený objem financií vo výške približne 2,4 miliardy eur.

Hlavným dôvodom zablokovania týchto peňazí bolo podľa ministra pre investície Samuela Migaľa zabránenie prepadnutiu eurofondov pre ich nízke čerpanie. Ak by sa peniaze nepresmerovali alebo nevyužili efektívnejšie, hrozilo by ich prepadnutie, čo by znamenalo, že by sa museli vrátiť späť do rozpočtu EÚ. Podľa vyjadrení ministra by sme takto mohli prísť až o 700 miliónov eur.

Minister vysvetlil, že situácia v Európe a vo svete sa zmenila, a preto musia reagovať na priority, ktoré im zadala Európska komisia (EK) na najbližšie obdobie. Revízia Programu Slovensko preto bola nevyhnutná aj z dôvodu, aby lepšie pomohla čerpaniu a využitiu eurofondov v prospech našej krajiny.

Rezort investícií preto medzi nové priority pre revíziu zaradil programy ako dualis (projekty duálneho využitia aj pre armádu), ďalej ide o programy konkurencieschopnosti, vodozádržných opatrení a energetickej transformácie či dostupnosti bývania.

Zablokovanie sumy v hodnote 1,26 miliardy preto dočasne spôsobí, že tento objem prostriedkov sa nebude môcť používať zhruba tri až štyri mesiace, kým nebudú vypísané nové výzvy z revízie.

Na revidovaní spomínaného eurofondového programu sa okrem ministerstva pre investície bude podieľať aj rezort životného prostredia, hospodárstva, školstva, zdravotníctva či sociálnych vecí a rodiny, pretože aj tieto ministerstvá čerpajú prostriedky pomaly.

Zmrazenie peňazí na flexibilitu

Vláda okrem spomínaného dočasného zablokovania zároveň na podnet ministra školstva Tomáša Durckera (Hlas) navrhla, aby sa z takzvanej flexibility, čo je doplnok spomínaného Programu Slovensko 2021 – 2027, zablokovali aj financie určené pre samosprávy vo výške 50 percent. To predstavuje sumu okolo 200 miliónov eur. Podľa Migaľa aj po zablokovaní tejto sumy majú samosprávy stále k dispozícii balík peňazí v hodnote 2,1 miliardy eur, z ktorého môžu naďalej čerpať, ako aj zvyšnú časť flexibility.

„Keďže situácia s čerpaním (eurofondov) samospráv nie je dobrá, rozhodli sme sa prijať vládny materiál, ktorým zablokujeme tieto prostriedky vo výške 50 percent pre samosprávy, opakujem, zablokujeme na určité obdobie, a preto s nimi nateraz nebudú môcť rátať ani samosprávy na využitie takzvanej flexibility,“ vysvetľoval po zasadnutí vlády Migaľ s dôvetkom, že k týmto peniazom sa dostanú až po vyčerpaní fondov na úrovni 80 percent.

Nastala však paradoxná situácia. Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) sa po zablokovaní fondov samosprávam obul do svojho nástupcu na pozícii ministra investícií, no premiér Robert Fico sa, naopak, za Migaľa postavil.

Na toto zablokovanie takmer okamžite zareagovalo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), Únia miest Slovenska (ÚMS) a Združenie samosprávnych krajov (SK8) a na svojom spoločnom vyhlásení vyzvali vládu, aby zrušila rozhodnutie o zmrazení 200 miliónov eur z eurofondov (takzvanej flexibility).

Zároveň vyslovili požiadavku aj na stretnutia s tromi najvyššími ústavnými činiteľmi. Dodali, že ak stretnutie nebude úspešné, obrátia sa na orgány EÚ.

Raši: Je zarážajúce, že Migaľ ide zobrať peniaze samosprávam

Raši odkázal Migaľovi, že jeho zlá komunikácia so samosprávami cez média dokazuje to, že sa v téme regiónov za sto dní pôsobenia na tomto poste stále nezorientoval a sľúbené financie chce samosprávam zobrať.

Tie pritom podľa neho svoj rozvoj vedia zabezpečiť len cez eurofondy, pretože sú v zlej finančnej situácii. „Na rozdiel od pána Migaľa považujeme my v strane Hlas samosprávy za partnera, s ktorým sme mali pravidelné rokovania na špeciálnej rade vlády a každý týždeň aj výjazdy do regiónov, kde sme priamo na mieste riešili všetky otázky rozvoja našich regiónov,“ uvádza Raši s dôvetkom, že každú eurofondovú výzvu posielali pred jej vyhlásením priamo do regiónov na pripomienkovanie.

Predseda vlády Robert Fico sa v tejto situácii zastal Migaľa a na jeho obranu povedal, že eurofondy boli pozastavené, pretože samosprávy ich nečerpali. „Máme obrovský záujem poskytovať finančné zdroje samosprávam, či na úrovni lokálnej, alebo regionálnej, ale za predpokladu, že sa budú tie peniaze reálne míňať,“ priblížil predseda vlády.

Minister investícii na pondelkovej tlačovke (23. júna) po kritike zo strany samospráv adresoval primátorom, starostom a županom tvrdé slová do ich radov a odkázal im, aby namiesto plakania začali "makať". Ako hovorí, kritika, ktorá sa na neho zniesla, bola nedorozumením a nepochopením zámeru.

Migaľ svoje slová obhajoval tým, že na zablokovanú polovicu peňazí z takzvanej flexibility (200 miliónov eur) si môžu samosprávy siahnuť až po kontrahovaní 80 percent alokácie. Na tej úrovni zatiaľ ani zďaleka nie sú. „Dodnes sa nám podarilo kontrahovať len 12 percent peňazí, v Česku je to 53 percent,“ objasnil Migaľ a spochybnil tak vyjadrenia samospráv a vyšších územných celkov o tom, ako sú pripravené na čerpanie eurofondov.

Minister investícií tvrdí, že na zasadnutie vlády išiel s návrhom neblokovať nič pre samosprávy, vláda však rozhodla inak. Ako sám priznáva, mal slabé argumenty, pretože čísla ukázali, že v oblasti predkladania projektových zámerov sú slovenské samosprávy na úrovni 56 percent oproti Česku. „Ani jeden schválený projekt však nie je ohrozený,“ zdôrazňuje.

So zablokovaním eurofondov súhlasili aj ministri z Hlasu

Podľa Migaľa je paradoxom celej situácie aj to, že minister školstva Tomáš Drucker predložil návrh, aby sa samosprávam zablokovalo 50 percent z flexibility, a ostatní ministri Hlasu vrátane jeho predsedu ho podporili.

Minister investícií znovu poukázal na fakt, že pre samosprávy máme aktuálne na rok 2025 k dispozícii na čerpanie 2,1 miliardy eur, a preto hlasy, že im blokujú peniaze, sú podľa neho len „búrkou v pohári“ a je z toho vyrobená nezmyselná politická kauza.

Migaľ vysvetlil, že starostovia, primátori a kraje môžu aj naďalej čerpať financie z existujúcich programov a práve teraz musia podávať čo najviac žiadostí. Chce, aby dokázali, že zablokovanie časti objemu peňazí nie je potrebné a zvládajú ich vyčerpať.

„Čiže oni musia teraz čerpať čo najviac. A preto zbytočne rozprávajú, že nemôžu podávať žiadosti. Na nové programy z revízie budú nové výzvy. Tie, čo sú v platnosti, idú ďalej a na nové ešte nie sú alokované peniaze,“ objasňuje pre Štandard minister.

Podľa Migaľa sa samosprávy zbytočne obávajú, že im ideme tieto peniaze zobrať. „Skôr to však vyzerá tak, že sa boja o moc mať kontrolu nad týmito peniazmi, ktoré sú určené pre regióny,“ myslí si. Zároveň však priznáva, že systém kontroly je zdĺhavý.

Ten by preto chcel nastaviť ako náhodný, aby zbytočne nezdržiaval obce, mestá a kraje. Priestor na zlepšenie vidí v tom, že samosprávy zaostávajú pri schvaľovaní projektových zámerov a žiadostí o nenávratné finančné prostriedky (NFP). Ak nepridajú a nebudú čerpať fondy, majú na ministerstve pripravený aj plán B pre malé obce.

Migaľ: Raši by sa nemal vyjadrovať na moju adresu

Minister reagoval aj na svojho predchodcu na poste šéfa rezortu investícií. „Vyjadrenie z Rašiho strany na moju adresu bol pre mňa taký ‚bizár‘ a na jeho mieste by som to už viac neskúšal,“ reaguje pre Štandard Migaľ.

Ako dodáva, pri príchode na ministerstvo tam našli stovky nepodpísaných, skontrolovaných a schválených žiadostí. „A z nejakých dôvodov neboli podpísané. Takéto praktiky už tu neexistujú. Odstránili sme akékoľvek animozity, čo sa týka politických výhrad,“ zdôrazňuje Migaľ.

Podľa podpredsedu ZMOS-u Jána Fenčáka bola interpretácia krokov k pozastaveniu a zmrazeniu eurofondov zle vysvetlená, pretože samosprávy najprv ostali v neistote, či môžu aj ďalej reagovať na výzvy. „Máme kontrahovať aj napriek tomu, že sú zmrazené eurofondy? Sám sa v tom strácam,“ vysvetľuje Fenčák.

Minister priznal, že s výzvami pre samosprávy sa meškalo

Upozorňuje, že dvojročné meškanie vypisovania nových eurofondových výziev zo strany ministerstva z Programu Slovensko spôsobilo reálne menšie plnenie, teda vina, že čerpali málo, nebola len na ich pleciach. Nové výzvy sa pustili až v roku 2024.

„Minister však doteraz neodkryl, čo sa dialo dva roky na ministerstve a prečo neboli počas toho obdobia zadané výzvy pre samosprávy. Nakoniec sa po ťažkom štarte v roku 2024 od Migaľa dozvedáme, že aj schválené projekty čakali na podpis, lebo ich Raši nepodpisoval. Chýbali teda financie z rozpočtu na krytie alebo aký bol dôvod?“ pýta sa Fenčák.

Minister priznáva, že do istej miery tento argument nie je výhovorkou, lebo faktom je, že dlho trvalo nielen Rašimu, ale aj jeho predchodcom, a to Veronike Remišovej (vtedajšie OĽaNO) a Petrovi Balíkovi ( z Ódorovej úradníckej vlády), kým vyhlásili výzvy a v 2024 to urobili. Dôležité však pre samosprávy je, aby mali pripravený projektový zámer a aby to aj na rade partnerstva schválili.

„Stovky týchto nepodpísaných žiadostí už boli skontrolované. My to podpisujeme a púšťame von. Jasné, že sa na to pozerá, či tam nie je nejaká nezrovnalosť, ale sú to viac-menej rutinné veci a už to ide. Ani nové žiadosti neodkladáme, čo prichádza, ide na kontrolu bez čakania,“ povedal Štandardu Migaľ.

Šéf rezortu však aktuálne tlačí na samosprávy a kritizuje moment, za ktorý zodpovedajú. Dodáva, že prvé, čo vidia v tabuľke rady partnerstva, je aktuálny stav projektu a ich reálne zaujíma len to, koľko si už na svojich radách aj ony samy schválili.

Na vysvetlenie, spomínaná rada je inštitucionálny mechanizmus, zväčša na úrovni krajov, na definovanie územných cieľov prostredníctvom integrovaných územných stratégií a ich realizáciu v Programe Slovensko v programovom období 2021 – 2027. Sú v nej zastúpení predstavitelia samosprávnych krajov, miestnej územnej samosprávy, štátu, podnikateľského sektora, akademickej obce, školstva a občianskej spoločnosti.

Samosprávy podľa Migaľa aktuálne nerozumejú stavu, že sa už veci nerobia tak ako kedysi. „To znamená, že každý rok sa teraz posudzujú žiadosti, a ak sa nečerpajú, budú sa vracať,“ vysvetľuje s dôvetkom, že priestor na čakanie do konca volebného obdobia je už minulosťou.

Dodáva, že takto jednoducho potrebujú pritlačiť na samosprávy, aby pracovali priebežne, a zároveň chcú zmeniť ich nastavenie v prospech čerpania fondov. Objasňuje, že cieľom rezortu a jeho prioritou je reálne čerpanie.

Viskupič: Brzdenie eurofondov spôsobuje ÚVO

Župan Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič odkázal vláde a ministrovi Migaľovi, že ak niečo brzdí čerpanie finančných prostriedkov, tak je to fakt, že Úrad pre verejné obstarávanie nestíha kontrolovať tendre.

Zmrazenie eurofondov pritom podľa neho zasiahne desiatky projektov v školstve, sociálnych službách, doprave alebo energetike. „Siahať teraz na schválené a zazmluvnené regionálne dohodnuté projekty alebo schválené projektové zámery je nezodpovedné a neakceptovateľné,“ skonštatoval Viskupič.

Viskupič zdôraznil, že odmietajú výhovorku o tom, že samosprávy nečerpajú eurofondy. „Z celkovej alokácie 1,4 miliardy eur v krajských radách partnerstva je dnes už 62 percent projektov schválených, s očakávaným nárastom nad 85 percent do konca tohto roka. Problémom je spomaľovanie zo strany vlády častými zmenami výziev, byrokratickými zásahmi, ako aj predlžovaním schvaľovacích procesov,” zdôraznil Viskupič.

Podľa prezidenta ÚMS Richarda Rybníčka nie sú predstavitelia samospráv štátni úradníci ani iní podriadení vlády. „Nám keď raz podáte ruku a niečo nám sľúbite, tak to berieme, že podávate ruku svojim politickým partnerom,“ zdôraznil Rybníček.

Zdôraznil, že zablokovanie takzvanej flexibility je priamym útokom na dôveru medzi štátom a mestami. "Nie je fér meniť pravidlá uprostred hry, navyše bez upozornenia a rešpektu k samosprávam, ktoré už investovali čas, ľudí aj peniaze do pripravených projektov," mieni Rybníček.