Lídri NATO potvrdili záväzok piatich percent na obranu. Trump sa krátko stretol so Zelenským

V stredu pokračuje druhý deň samitu lídrov Severoatlantickej aliancie (NATO) v holandskom Haagu. Americký prezident Donald Trump by sa mal stretnúť s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským na okraj tohto stretnutia. V priebehu dňa to potvrdila aj ukrajinská prezidentská kancelária.

Ako pre viaceré svetové médiá priznali anonymní predstavitelia Aliancie, dôvodom neúčasti ukrajinského lídra na oficiálnom programe je, aby Trumpa „neprovokovali“ sústredením sa na vojnu na Ukrajine vo svetle eskalácie napätia na Blízkom východe.

Zelenskyj potvrdil rokovanie s Trumpom, pričom ukrajinská stanica Suspilne priblížila, že rozhovory trvali takmer hodinu. Ukrajinský líder označil rozhovor za vecný a zmysluplný, venovali sa najmä otázkam prímeria a „hľadaniu cesty k skutočnému mieru“.

„Diskutovali sme o tom, ako dosiahnuť prímerie a reálny mier, a tiež o tom, ako chrániť našich ľudí,“ povedal Zelenskyj.

Samit tiež oficiálne potvrdil záväzok členských štátov vynakladať päť percent hrubého domáceho produktu na obranu, do tejto kategórie spadajú investície do obranného priemyslu, nákupy výzbroje a munície a revitalizácia budov či vozových parkov. Úroveň piatich percent je však rozdelená na dve podkategórie, a to 3,5 percenta na obranu a 1,5 percenta na „súvisiace bezpečnostné oblasti“.

Do druhej kategórie patria aj projekty duálneho (vojensko-civilného) využitia, ako ich v minulosti predostierali prezident Peter Pellegrini či minister obrany Robert Kaliňák v súvislosti s financovaním výstavby vojenskej nemocnice v Prešove.

Spojenci tiež potvrdili „rapídne zvýšenie“ transatlantickej spolupráce na úrovni obranného priemyslu, čo znamená spoločné investície či nákupy USA, Kanady a európskych štátov. Ide o rámec, v ktorom už Slovensko so susedným Českom predbežne nakúpili pásové vozidlá CV-90.

Pellegrini potvrdil odloženie termínu pre novú výdavkovú úroveň

Prezident SR Peter Pellegrini sa v rámci samitu stretol s britským premiérom Keirom Starmerom, s ktorým sa zhodli na posunutí termínu pre napĺňanie výdavkových záväzkov o desať rokov, teda do roku 2035. Oznámil to v príspevku na Facebooku, v ktorom zopakoval svoje staršie vyjadrenia.

Prezident následne na stredajšej tlačovej konferencii s ministrami zahraničia a obrany Jurajom Blanárom a Robertom Kaliňákom (obaja Smer) priblížil, že ciele stanovené na samite sa v roku 2029 prehodnotia. „Či majú svoje opodstatnenie, či vôbec sa ich darí a koľkým krajinám napĺňať, a možno sa budú aj revidovať,“ dodal.

Potvrdilo to aj znenie záverečného vyhlásenia, ktoré získal britský denník Telegraph. „Spojenci sa zhodujú, že tento päťpercentný záväzok bude zahŕňať dve základné kategórie investícií do obrany. Spojenci budú na základe dohodnutej definície obranných výdavkov NATO do roku 2035 vyčleňovať ročne najmenej 3,5 percenta HDP na zabezpečenie základných obranných požiadaviek a na splnenie cieľov spôsobilostí NATO,“ píše sa v dokumente, ktorý lídri schvália na záver samitu.

„V záveroch dnešného samitu nie je nič prekvapivé, alebo niečo, čo by sme neboli prezentovali a neboli by sme vás informovali v utorok ešte pred odletom našej delegácie,“ ubezpečil Pellegrini s tým, že záverečný text prijali lídri „jednomyseľne“.

Záverečné vyhlásenie podľa prezidenta „plne korešponduje s niektorými pripomienkami“, ktoré doručili Slovensko, Británia či Taliansko prostredníctvom veľvyslancov pri NATO. Narážal tým na posunutie „periódy, kedy by krajiny mali dosiahnuť naplnenie tohto záväzku až na desať rokov“, teda do roku 2035.

„Som rád, že v záverečnej deklarácii nie sú definované ‚povinné‘ nárasty percent pre každý jeden rok, ale je ponechaná flexibilita, aby si členské krajiny v rámci svojich rozpočtových možností, ekonomickej sily a schopnosti investovať, mohli upraviť svoju trajektóriu podľa vlastných potrieb,“ spresnil slovenský prezident.

Flexibilitu vidí aj v tom, že štáty sa môžu rozhodnúť investovať do konkrétnych projektov nákupu či infraštruktúry podľa vlastného uváženia.

„Počas rokovania za okrúhlym stolom nebol ani jeden z lídrov, ktorý by namietal definitívne znenie, nikto sa nevyhradil voči prijatiu tohto dokumentu, a ten bol prijatý bez akéhokoľvek komentára alebo výhrady všetkými 32 členmi Aliancie,“ povedal prezident s nepriamou narážkou na medializované informácie o protestoch zo strany Španielska.

Pellegrini pri okrúhlom stole zopakoval, že Európa na seba musí prevziať väčšiu mieru zodpovednosti za vlastnú obranu v rámci NATO. „To znamená posilniť európsky pilier Severoatlantickej aliancie tak, aby sme boli solidárni k svojim aliančným partnerom,“ doplnil ako reakciu na Trumpovu výzvu.

To si „samozrejme“ bude vyžadovať modernizáciu armády a tiež „napĺňanie našich spôsobilostí“, pokračoval prezident s tým, že Slovensko sa bude sústrediť „nie na naháňanie percent“, ale na napĺňanie svojich vojenských kapacít, v ktorých má „resty“.

Pripomenul tiež, že Bratislava má napriek požadovaným výdavkom záujem o ich racionalizáciu formou domácich objednávok či spoločných nákupov s inými členskými štátmi.

Slovensko podľa Pellegriniho varovalo pred nasýtením dopytu, ktorý by mohol spomaliť skutočnú rýchlosť zbrojenia, a dodal, že existujú štáty, ktoré deklarovali naplnenie päťpercentného limitu pred rokom 2035. „Tie budú mať problém ten limit reálne naplniť, pretože na trhu v súčasnosti nie sú kapacity, ktoré by boli schopné tieto dodatočné miliardy absorbovať,“ vysvetlil.

Pellegrini varoval aj pred zvyšovaním cien vojenského materiálu, ako aj pred potenciálnym „zneužitím tejto situácie“ zo strany zbrojárskych firiem. „Už od začiatku vojny na Ukrajine sme svedkami rapídneho nárastu cien, či už munície, tankov alebo akýchkoľvek iných prostriedkov,“ priblížil.

Upozornil preto ostatných členov Aliancie, že „musíme nájsť spôsob, aby sa nám nestalo, že v nasledujúcich rokoch budeme za veľa peňazí kupovať menej, ako sme schopní kupovať dnes“.

Kaliňák: Mnohí dávajú prístup Slovenska za príklad

„V tom záverečnom vyhlásení môžete nájsť odraz programového vyhlásenia vlády spred dvoch rokov,“ poznamenal ironicky minister obrany Robert Kaliňák. Podľa dokumentu z roku 2023 je „nevyhnutné podporovať obranný priemysel, pretože na ňom stojí možnosť modernizácie NATO, ale aj Ozbrojených síl SR“, pripomenul minister. „Mnohí dávajú prístup Slovenska za príklad,“ dodal.

Záväzky posilňovania vlastných obranných kapacít sú podľa jeho slov naplnením článku tri Washingtonskej zmluvy, ktorý vyžaduje, aby každý členský štát investoval do vlastnej „odolnosti“.

Medzi úlohy pre slovenský rezort obrany preto v tejto súvislosti pribudli zabezpečenie logistiky, transportných kapacít a zdravotníckej infraštruktúry, poznamenal Kaliňák. „Zase je to presne to, čo sme pred dvoma rokmi začali hovoriť, a čo už teraz realizujeme,“ pripomenul výstavbu vojenskej nemocnice v Prešove.

Španielsko nepotrestajú za slabé výdavky

Napriek tomu, že sa členské štáty dohodli na zvýšení výdavkov na obranu na úroveň piatich percent HDP a Španielsko už cez víkend vyjadrilo nesúhlas s týmto limitom, Madrid nebude nijakým spôsobom potrestaný. Prízvukoval to tamojší minister hospodárstva Carlos Cuerpo.

„Španielsko bude zodpovedným spojencom,“ povedal minister v rozhovore pre televíziu Bloomberg TV, keď zdôraznil, že krajina splní všetky svoje záväzky týkajúce sa vojenských spôsobilostí voči NATO.

„Z plnenia našich záväzkov a z toho, že sme spoľahlivým spojencom NATO, by nemali vyplynúť žiadne dôsledky, ktoré by pokrývali spôsobilosti, ku ktorým sme sa zaviazali a ktoré sú potrebné na obranu NATO pred rôznymi hrozbami, ktoré identifikovali experti,“ vyhlásil Cuerpo.

Španielsky premiér Pedro Sánchez už v nedeľu vyhlásil, že monarchia nebude na obranu vynakladať viac ako 2,1 percenta HDP, čím nepriamo odmietol výzvy prezidenta USA na vlastnú pripravenosť európskych štátov. Trump na vyhlásenia Madridu v utorok reagoval sklamaním.

Je priskoro na diskusiu o dôsledkoch, reagoval na odmietavý postoj Španielska hostiteľ, holandský premiér v demisii Dick Schoof. Dodal, že na samite „bude jednota“.

Belgický premiér Bart De Wever doplnil, že pokiaľ ide o obranné výdavky, nikto nemá žiadne výnimky. Citovala ho televízna stanica ČT24.

Kanadský premiér Mark Carney po rokovaniach pripomenul marcový nákup amerických stíhačiek F-35, pričom oznámil, že prvé dodávky sú naplánované najneskôr do konca leta.

Ukrajinskú vojnu zatienil Blízky východ

Bude dôležité „udržať Spojené štáty na palube“ v otázke podpory Kyjeva, vyhlásil nemecký minister obrany Boris Pistorius. „Udržať Američanov… na palube, pokiaľ ide o Ukrajinu – to je dôležité, pretože tu ide o viac ako len o regionálny konflikt,“ povedal pre televíziu ARD. „Naďalej pracujeme na tom, aby sa nestiahli. Budeme musieť zistiť, či sa nám to podarí,“ dodal.

Už zo samitu G7 v Kanade, kde sa mali lídri siedmich najvýkonnejších ekonomík zhodnúť na „spoločnom postupe“ voči Moskve, Trump predčasne odišiel pre krízu na Blízkom východe. Aj na aktuálnom samite NATO sa do popredia dostala otázka priameho iránsko-izraelského konfliktu, ktorá ukrajinskú tému zatienila.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte napriek tomu venoval aj stredajšie vyhlásenie predovšetkým najničivejšej európskej vojne od roku 1945. „Chceme mať istotu, že dokážeme priviesť Ukrajinu k trvalému a udržateľnému mieru,“ povedal pred novinármi s tým, že zasadnutiu bude dominovať najmä dohoda o výdavkoch.

Zvýšenie obranných rozpočtov je podľa holandského expremiéra nevyhnutnosťou v kontexte „pretrvávajúcej ruskej hrozby“. „Nie je žiadna alternatíva k vyšším výdavkom,“ povedal.

Rutte zároveň vyjadril presvedčenie o trvalom záväzku Spojených štátov voči Aliancii. Na margo rezerv Španielska vo veci obranných cieľov dodal, že sa neobáva, že by to mohlo ohroziť výsledky samitu.

Pre baltské štáty je Rusko stále najväčšou hrozbou

Estónsky premiér Kristen Michal pred začiatkom programu samitu varoval, že Rusko „predstavuje akútnu hrozbu“ pre všetkých členov NATO, „pokiaľ sa nezmenia ciele prezidenta Vladimira Putina“. Zdôraznil, že Aliancia musí urýchlene posilniť svoj obranný priemysel.

„Rusko vyprodukuje toľko munície za tri mesiace ako NATO za celý rok,“ upozornil. V tejto súvislosti zároveň podporil nový cieľ obranných výdavkov. „Som si celkom istý, že tento cieľ bude implementovaný,“ ubezpečil.

V otázke pripravenosti NATO Michalovi sekundovali aj severskí lídri. Nórsky premiér Jonas Gahr Støre však rovnakou mierou upozornil na dodržiavanie článku 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane. Spojené štáty sú podľa neho „na sto percent“ oddané svojim záväzkom.

Støre zároveň zdôraznil, že okrem podpory Ukrajiny musí byť súčasťou rokovaní aj strategický význam severných oblastí. „Musíme hovoriť o Arktíde a o vysokom severe, ako aj o Ukrajine,“ povedal.

„Sme svedkami zrodu novej aliancie NATO – vyváženejšej a pripravenejšej čeliť výzvam,“ povedal fínsky prezident Alexander Stubb. Uistil, že Fínsko nemá žiadne pochybnosti o záväzkoch spojencov v rámci článku 5. „Máme plnú dôveru v jeho fungovanie,“ dodal prezident, ktorého krajina sa len nedávno stala členom NATO.

Samit označil aj za „veľké víťazstvo pre prezidenta Trumpa a pre Európu“, čím ocenil posun vo výdavkoch na obranu a vyššiu rovnováhu medzi členskými štátmi Aliancie.

Poľsko: Aj keď Rusko neohrozuje Európu teraz, v budúcnosti môže

Medzi členmi NATO panuje silná zhoda v otázke zvyšovania výdavkového limitu, povedal končiaci poľský prezident Andrzej Duda. „Všetko nasvedčuje tomu, že v NATO panuje zhoda – najmä pokiaľ ide o financovanie. Dúfam, že sa nám ju podarí udržať,“ vysvetlil.

Za kľúčovú tému označil zvýšenie investícií do obrany, ale zdôraznil aj význam rozširovania vojenskej infraštruktúry. „Pre Poľsko je dôležitá aj výstavba a predĺženie logistických ropovodov NATO,“ upriamil pozornosť na jednu z menej známych tém.

Hoci je Rusko v dôsledku vojny proti Ukrajine vyčerpané, v budúcnosti „nemožno vylúčiť ďalšiu agresiu“, vyhlásil. Podobne tvrdé vyjadrenie adresoval aj v súvislosti s kolektívnou obranou: „Článok 5 je jasný, znamená spoločnú obranu a nie je o ňom žiadna diskusia.“

NATO nemá na Ukrajine čo robiť, vyzval Orbán

Nie všetci sa vo vyjadreniach pred začiatkom oficiálneho programu samitu zhodli na potrebe vojenskej podpory Ukrajiny. Maďarský premiér Viktor Orbán Rusko nepovažuje za hrozbu, ako povedal novinárom v Haagu. „Sme oveľa silnejší než Rusko,“ vyhlásil s tým, že sily Moskvy nie sú dosť silné.

Za najväčšiu výzvu pre Európu označil ekonomickú slabosť a stratu globálnej konkurencieschopnosti. Zároveň vyhlásil, že „NATO nemá čo robiť na Ukrajine“, čím zopakoval svoju dlhodobú výhradu k angažovanosti Aliancie v tomto konflikte.

K téme zvyšovania výdavkov na obranu upriamil pozornosť na údajné nezrovnalosti v európskom rozpočte, ktorého refinancovanie by pomohlo Budapešti dosiahnuť päťpercentnú úroveň obranných výdavkov.

„V diplomacii nejde o to, kde niekto je, ale kde nie je. Američania, Turci, Slováci a my sme jasne dali najavo, že v záležitostiach NATO nechceme sedieť s pánom Zelenským za jedným stolom,“ povedal pre maďarské médiá. Nepriamo tak priznal, že bol súčasťou odporu voči tomu, aby sa ukrajinský líder zúčastnil na oficiálnom programe.

Pellegrini dodal, že za Slovensko „nikto nedal inštrukciu“, aby ministri či veľvyslanec protestovali proti možnej účasti Zelenského na rokovaniach, hoci sa v utorok zúčastnil na spoločnej večeri v kráľovskom paláci – rovnako ako predstavitelia Austrálie, Japonska a Južnej Kórey. Ako povedal, vyhlásenie Budapešti ho „prekvapilo“.

Rusko ohrozuje celú Európu, vyhlásil Merz

Spolkový kancelár Friedrich Merz vysvetlil, že formát zloženia výdavkov 3,5 + 1,5 znamená, že priame obranné výdavky budú na úrovni 3,5 percenta HDP a zvyšok má putovať na súvisiace bezpečnostné investície najmä duálneho využitia. Podľa neho s tým súhlasia všetky členské štáty.

Rozhodnutie nie je prejavom priazne voči iným lídrom, ale výsledkom presvedčenia o naliehavosti posilniť obranu. „Tieto rozhodnutia nerobíme, aby sme sa niekomu zapáčili, ale preto, lebo veríme, že Európa musí urobiť viac pre vlastnú obranu,“ povedal Merz s nepriamym odkazom na Trumpovu výzvu.

„Rusko neohrozuje len Ukrajinu, ale celý mier a politický poriadok nášho kontinentu,“ dodal.

USA podporujú článok 5 „až do konca“, ubezpečil Trump

Americký prezident Donald Trump na samite NATO v Haagu vyhlásil, že Spojené štáty naďalej stoja pevne za článkom 5. „Sme s nimi až do konca,“ odkázal európskym spojencom. Ocenil aj rastúcu silu Aliancie a nové obranné záväzky označil za „veľké víťazstvo pre všetkých“.

Rutte označil Trumpa za „muža sily a mieru“ a pochválil ho za to, že prinútil členské štáty zvýšiť obranné výdavky. Aliancia sa podľa neho „jednomyseľne“ dohodla na novom cieli piatich percent HDP. „To nie je o amerických daňovníkoch, ale o tom, aby Európania a Kanaďania platili viac,“ dodal Rutte.

Trump zároveň potvrdil, že prímerie medzi Iránom a Izraelom „prebieha dobre“. Na margo nedávnych amerických útokov na iránske jadrové zariadenia uviedol, že to bola „úplná devastácia“. „Ich jadrový program sme posunuli o desaťročia späť,“ vyhlásil.

Minister obrany USA Pete Hegseth na separátnej tlačovej konferencii doplnil, že nálety zasiahli presne určené ciele a spôsobili „devastáciu“.

„Táto operácia ukončila vojnu. Ak Irán obnoví program, určite zasiahneme znova,“ varoval.

Trump tiež oznámil, že USA budú na budúci týždeň rokovať s Iránom o možnej dohode týkajúcej sa jeho jadrového programu.

Rubio odmietol zavádzanie ďalších sankcií, USA si nechávajú otvorené dvere pre rokovania

Americký minister zahraničia Marco Rubio na okraj samitu oznámil, že USA neplánujú zaviesť ďalšie sankcie voči Rusku. „Ak by sme urobili to, čo od nás všetci tu chcú, a to je zasiahnuť a zničiť ich ďalšími sankciami, zrejme by sme stratili možnosť rokovať s nimi o prímerí, a kto by potom s nimi hovoril?“ povedal týždenníku Politico.

Trump bude „vedieť správny čas a miesto“ pre nové ekonomické opatrenia proti Rusku, a administratíva spolupracuje s Kongresom, aby zabezpečila Trumpovi primeranú flexibilitu, vysvetlil. „Ak sa nám naskytne príležitosť niečo zmeniť a dostať ich k rokovaciemu stolu, využijeme ju,“ uzavrel Rubio.

Pripojil sa tiež k vyjadreniam svojho nadriadeného, že Teherán je „oveľa ďalej od získania jadrovej zbrane“ po víkendovom útoku USA na tri hlavné jadrové zariadenia Teheránu. Trump s Rubiom tvrdia, že centrifúgy a ďalšia technika v objektoch Natanz, Fordú a Isfahán sú „úplne“ zničené.

To však odporuje predošlým správam, v ktorých anonymní spravodajskí predstavitelia spresnili, že Irán „pred istým časom“ presťahoval obohatený urán i zariadenia preč, a teda Američania bombardovali prázdne priestory. Šéf americkej diplomacie toto tvrdenie označil za „nepravdivé“.

Trump na svojej sieti Truth Social zopakoval, že iránske jadrové zariadenia boli úplne zničené, zatiaľ čo Biely dom poukázal na vyhlásenie hovorkyne Karoline Leavittovej pre televíziu CNN, ktorá o hodnotení tajných služieb informovala ako prvá, že „údajný“ záver je „absolútne nesprávny“.

„Pointa je, že dnes sú oveľa ďalej od jadrovej zbrane, než boli pred tým, ako prezident podnikol tento odvážny krok,“ povedal Rubio pre Politico. „To je najdôležitejšia vec, ktorú treba pochopiť – došlo k významným, veľmi významným, podstatným škodám na rôznych komponentoch a my sa o tom práve dozvedáme viac,“ dodal.

Macron: Paríž nemôžu žiadať o zvyšovanie výdavkov počas obchodnej vojny

Francúzsky prezident Emmanuel Macron po rokovaniach vyhlásil, že Európa je pripravená zvýšiť svoje obranné výdavky v reakcii na rastúcu hrozbu zo strany Ruska. Zdôraznil však, že Európania nemôžu byť zároveň tlačení do obchodnej vojny.

„Všetko toto robíme z dôvodu ruskej hrozby, ale nemôžeme byť žiadaní, aby sme platili viac za obranu, keď zároveň čelíme obchodným tlakom,“ povedal Macron novinárom na samite.

Na margo článku 5 zmluvy o NATO uviedol, že jeho výklad nie je úlohou prezidenta, no jasne znamená solidaritu všetkých spojencov.

Macron zároveň potvrdil, že Francúzsko vedie vlastnú analýzu škôd spôsobených na iránskych jadrových zariadeniach po amerických útokoch, čím signalizoval opatrnosť Paríža pri hodnotení dôsledkov operácie.

(reuters, tasr, sab)