Po rozpočte môže prísť upratovanie strán podľa Fica. Čo sa stane v jeseni?

Predseda vlády Robert Fico už niekoľko mesiacov opakuje potrebu upratať v slovenskom politickom systéme. Nezabúda dodať, že by sa tak malo diať na základe slobodných volieb, čo s osobitným zreteľom pripomína médiám. Robí tak zrejme preto, aby nebol obviňovaný z autokratických praktík.  

Nie iba médiá, ale aj opoziční politici prízvukujú, že Slovensko chce priviesť k autoritatívnemu spôsobu vládnutia. Poukazujú na jeho inšpirácie krajinami ako Čína, Vietnam či Uzbekistan. Ide pritom o režimy, kde vládne „osvietená“ strana a krajina tak môže bez rušenia uskutočniť svoje vládne plány.

V prípade Slovenska ako demokratickej krajiny s členstvom v EÚ je zložitejšie zabezpečiť stabilné vládnutie, i keď nemusí hneď po štyroch rokoch nastať výmena vlády. Z pohľadu premiéra sa však dá pre to niečo urobiť. Prinajmenšom by mohlo ísť o zúženie priestoru pre strany, ktoré sú schopné sa prepracovať do parlamentu sprísnením podmienok, teda zdvihnutím prahu vstupu do Národnej rady SR napríklad na sedem percent namiesto súčasných piatich.

Je otázkou, či chce premiér tento nástroj presadiť do legislatívy už tento rok v jeseni alebo vzhľadom na stav popularity všetkých relevantných strán na takýto postup presvedčí partnerov v koalícii v prvej polovici volebného roka 2027. Pre vládnu zostavu je teraz kľúčová dohoda na podobe budúcoročného štátneho rozpočtu a balíka šetriacich opatrení.

Čo by chcel Fico

Premiér Fico rozoberal potrebu zmien v politickom systéme naposledy počas júnovej hodiny otázok v parlamente. Podľa neho je nutné premýšľať, čo sa urobí so systémom, keď kandiduje vo voľbách 25 strán. „Máme tu 100 registrovaných politických strán a je potrebné vytvárať obrovské úsilie, aby vznikla nejaká vládna koalícia,“ povedal. Pýtal sa, ako môže byť takýto politický systém ekonomicky efektívny a konkurencieschopný voči iným politickým systémom, ako napríklad v Spojených štátoch. Predtým spomenul ázijské krajiny.

Prihovoril sa preto za radikálne zníženie počtu strán, ktoré by sa následne spájali do blokov. „Prečo by sa nemohli politické strany rovnakého zamerania spájať a vytvárať silné bloky a potom, samozrejme, úplne inak môže vyzerať vládnutie, ak je pod kontrolou bloku, ktorý má rovnaký názor,“ priblížil poslaneckému zboru. Podľa neho sa veľmi ťažko vládne, ak je blok zložený z viacerých strán s úplne rozdielnymi ideologickými pohľadmi.

Ak by totiž takéto bloky boli pri moci, premiér si sľubuje väčšiu stabilitu. Zároveň upozornil, že zmeny v politickom systéme by sa mali udiať na princípe slobodných demokratických volieb.

Z jeho vyjadrení by sa dal vydedukovať záujem o to, že by sa programovo príbuzné menšie strany včlenili do Smeru. Išlo by o proces, ktorý Smer absolvoval v minulosti. Integroval sa s ľavicovými stranami ako SDĽ, SDSS, SDA alebo s Hnutím za demokraciu, ktoré kedysi založil Ivan Gašparovič.

Kritická hranica vstupu do Národnej rady

Na spájanie strán je potrebné vytvoriť podmienky. Jednou z nich by malo byť spomenuté kvórum siedmich percent, ktoré by museli strany dosiahnuť vo voľbách, aby boli vôbec v Národnej rade. Išlo by o situáciu, v ktorej by mohol prepadnúť vysoký počet hlasov.

Premiér Fico o sprísnení kvóra hovoril už minulý rok v jeseni. Hranica sedem percent by bola v EÚ ojedinelá. Má ju Turecko, ktoré však v Únii nie je.

Proti takejto zmene sú nateraz zvyšné dve koaličné strany SNS aj Hlas. „Za Hlas hovorím skôr nie,“ povedal pred časom jeho predseda Matúš Šutaj Eštok.

Podľa májového prieskumu agentúry AKO pre televíziu Joj 24 by sa vyššieho kvóra nemuseli obávať len tri strany - PS, Smer a zatiaľ Hlas. Všetky ostatné strany by viac či menej boli v pásme ohrozenia a ich vstup do parlamentu by bol neistý.

Najväčší tlak na spájanie strán pred voľbami bude medzi tými, ktoré sú pod piatimi percentami. V súčasnosti možno hovoriť o mimoparlamentných Demokratoch, Maďarskej aliancii a vládnej SNS. Zatiaľ však karty neodkrývajú. Čakajú, či sa ich pozícia v prieskumoch ešte nezmení.

Špecifická SNS

Predseda SNS Andrej Danko v relácii V politike v TA3 nedávno povedal, že slová premiéra o spájaní síl sú racionálne, „ale kto s kým sa bude spájať, to je ešte ďaleko“.

Ak by sa preferencie SNS nestabilizovali nad piatimi percentami, strana by mohla uvažovať o spojení so Smerom alebo Republikou, ktorej popularita sa v prieskumoch pohybuje nad siedmimi percentami.

Poslanec SNS Roman Michelko Štandardu povedal, že ak opozícia urobí všetko pre to, aby neprepadli hlasy strany Demokrati Jaroslava Naďa a išli by do volieb napríklad s SaS, tak to bude „brutálny príkaz“ pre súčasnú koalíciu, aby neprepadli aj jej hlasy.

Poznamenal, že štyri percentá môžu predstavovať okolo 110-tisíc hlasov. „Ak ide o zmenu politickej garnitúry, tak nemožno hazardovať s relevantnými stranami, ktoré môžu priniesť sedem-osem mandátov. Nič však nie je dohodnuté, neexistujú ani osobné útoky medzi Republikou a SNS,“ zhodnotil s tým, že prezentuje iba svoje úvahy.

Ak by malo ísť o zmenu vládnej garnitúry, tak Fico to podľa Michelka bez SNS nedá. „Je absolútne predčasné hovoriť, či sa urobí nejaké ad hoc volebné spojenectvo, národný blok SNS a Smeru, či bude desať kandidátov na kandidátnej listine Smeru. To sú len úvahy dva roky pred voľbami. Môžeme hovoriť jedine o zodpovednosti, aby neprepadli žiadne hlasy,“ upozornil. Za nerealistické považuje sedempercentné kvórum. Podľa Michelka treba niektoré vyjadrenia premiéra „filtrovať“.

Prikázať spojenie sa nedá

Sociológ Václav Hřích z agentúry AKO prípadnú zmenu kvóra označil za otáznu. „Neviem, či by to nebol prostriedok, ktorý bráni výkonu volebného práva,“ povedal Štandardu. Podľa neho by to bola zrejme otázka pre ústavný súd.

Možnosť nahradiť súčasný pomerný systém volieb väčšinovým je nateraz len teória. „Keďže Slovensko je jeden volebný obvod, väčšinový systém by znamenal, že jedna strana by vládla všetkým. Myslím si, že to nie je téma dňa,“ zhodnotil.

Pokiaľ ide o veľký počet registrovaných strán, nepovažuje to za problém. „Je ústavné právo zakladať strany. Viaceré vznikli z dôvodu nespokojnosti časti členov pôvodnej strany rozdelením. Tam nepredpokladám spájanie. Videli sme pred minulými voľbami snahy o spájanie sa. S výnimkou SNS, ktorá zobrala na kandidátku lídrov menších konkurentov, sa to nikomu nepodarilo,“ priblížil Hřích.

Nazdáva sa, že realita súvisiaca so spájaním strán sa na Slovensku len tak ľahko nezmení. „Nedá sa to prikázať. Strany a ich lídri musia prísť sami na to, čo je pre nich výhodné. A možno aj fungovanie v nejakých blokoch,“ doplnil sociológ.

Má však pochybnosti, či by spájanie do blokov vôbec pomohlo k stabilnému vládnutiu, čo zdôrazňuje premiér Fico. „Keďže časť strán vznikla práve pre nezhody so svojimi bývalými kolegami v pôvodných stranách, tak by bola komplikovaná situácia aj v rámci blokov,“ uzavrel sociológ.

Ministerstvo vnútra už informovalo, že chce meniť zákon o politických stranách a zákon o podmienkach výkonu volebného práva. Zmeny, ktoré predstavil minister Šutaj Eštok, majú štátu ušetriť 32 miliónov eur v rámci konsolidácie verejných financií. Dostanú o 30 percent menej peňazí v príspevkoch za voľby, na činnosť a na poslanecký mandát.

Bude na koalícii, či do zákonov zahrnie aj veci súvisiace so zmenou politického systému. Parlament by o nich mohol hlasovať niekedy v jeseni.