Argentína uvoľnila 400 miliárd amerických dolárov. Ekonomický rast sa môže začať

Medzitým Argentínčania spoločne vlastnia aktíva v hodnote 400 miliárd dolárov, čo je desaťkrát viac ako všetky pesá vydané argentínskou centrálnou bankou. Zvláštne? Aj takéto príbehy prináša dlhodobá inflácia.

Dokonca len vo forme fyzickej hotovosti, napríklad pod matracmi alebo v bezpečnostných schránkach, majú Argentínčania v držbe približne 271 miliárd dolárov, čo je šesťkrát viac, ako je celková menová základňa pesa.

Dolarizovaná Argentína

Argentína je už tak de facto dolarizovaná. Problémom však je, že tieto peňažné prostriedky nie je možné efektívne použiť z dôvodu regulácie. Tieto úspory sa nepremenili na investície, a preto zostali v posledných desaťročiach nečinné a neproduktívne.

A tieto doláre nie sú v Argentíne produktívne investované, pretože občania sa obávajú nadmerného zásahu vlády alebo vyvlastnenia. Parazitické správanie štátu núti ľudí hromadiť hotovosť aj napriek investičným príležitostiam.

Vláda Javiera Mileia sa rozhodla pre rázny krok. Umožnila obyvateľom Argentíny využívať nahromadené aktíva v amerických dolároch. Zároveň zaviedla mimoriadne reformy na ochranu súkromia.

Predtým sa musel akýkoľvek prevod nad jeden milión pesos (približne tisíc eur) nahlásiť daňovým úradom. Teraz sa táto hranica zvyšuje na 50 miliónov pesos (približne 39-tisíc eur).

V minulosti sa vykazovala akákoľvek vybraná, aj drobná suma v hotovosti. Teraz sa musia nahlásiť len výbery nad desať miliónov pesos (približne 8-tisíc eur).

Podpora pre reformy

Táto reforma je významným krokom, ale „dotiahnuť ju do dokonalosti“ je možné až ovládnutím argentínskeho kongresu. A práve na október 2025 sú v Argentíne vyhlásené celoštátne voľby.

V máji 2025 sme boli svedkami niečoho pozoruhodného: v lokálnych voľbách v Buenos Aires, strana Javiera Mileia – La Libertad Avanza poskočila z 5 percent hlasov na neuveriteľných 30 percent (strana s najväčším počtom hlasov). To nie je malý posun, to je politické zemetrasenie.

Ukazuje to, ako rýchlo sa mení situácia v krajine a ako veľmi sa Mileiho posolstvo dostáva do povedomia bežných Argentínčanov. Rovnaký scenár sa môže udiať aj na celoštátnej úrovni, kde prezidentova strana nemá tak silnú pozíciu.

Keď Milei nastúpil do funkcie, centrálna banka platila závratný 133-percentný ročný úrok zo svojich záväzkov. Odvtedy sa táto úroková miera znížila na približne 30 percent.

Táto zmena účinne zlikvidovala neslávne známy LELIQ, systém, v ktorom banky prijímali peniaze vkladateľov, okamžite ich ukladali do nástrojov centrálnej banky a inkasovali vyšší úrok, ako vyplácali.

Nedávne zmeny viedli k zastaveniu kolotoča, v ktorom bankové domy získavajú výnosy od centrálnej banky namiesto financovania reálnej ekonomiky.

Vysoké úrokové sadzby

Stojí za zmienku, že priemerná úroková sadzba v Argentíne v rokoch 1979 až 2025 bola neuveriteľných takmer 64 percent. Dnes sa sadzby znížili na 29 percent, čo je menej ako polovica dlhodobého priemeru. To je seizmický posun v nákladoch na kapitál.

Teraz, keď táto zvrátená motivácia zanikla, banky konečne opäť poskytujú úvery. Tie začínajú prúdiť k jednotlivcom a podnikom a sme svedkami nárastu hypotekárnych a automobilových úverov, čo začína zvyšovať súkromnú spotrebu a investície. Reálna hospodárska aktivita sa opäť roztočila, a to je presne to, čo majú zdravé menové systémy podporovať.

Jedným z najbezprostrednejších prínosov nižších úrokových sadzieb je zníženie nákladov na financovanie verejného dlhu. Za predchádzajúceho režimu banky zarábali 133 percent ročne od centrálnej banky, takže nemali žiadnu motiváciu kupovať štátne dlhopisy, pokiaľ tieto dlhopisy neplatili rovnako absurdné sadzby.

Teraz, so zlepšením solventnosti štátu a s racionálnejšími úrokovými sadzbami, výnosy z dlhu klesajú, čím sa otvára cesta k väčšej udržateľnosti fiškálnej politiky.

Prečo Milei mohol znížiť sadzby bez toho, aby spustil infláciu?

Toto je kľúčová otázka. Peronistické vlády nemohli znížiť sadzby preto, že by nechceli, ale preto, že si to nemohli dovoliť. Argentínska štátna pokladnica a centrálna banka sa považovali za nesolventné. Ak by znížili sadzby bez toho, aby predtým obnovili dôveru, vyvolalo by to kolaps dopytu po pesách a prudký nárast inflácie.

Milei sa však vydal inou cestou. Upratal fiškálny neporiadok skôr, ako sa dotkne sadzieb. Argentína veľmi rýchlo zaznamenala aj rozpočtový prebytok na mesačnej báze, čím sa výrazne zlepšilo vnímanie solventnosti štátu. Tento posun v dôveryhodnosti umožnil znížiť sadzby bez zničenia meny.

Všetko sa odvíja od očakávaní. Keď ľudia veria, že inflácia klesá, nemusia byť platení 133-percentným úrokom len preto, aby si udržali pesos. Nižšie inflačné očakávania sa rovnajú nižším požadovaným úrokovým sadzbám.

Takto sa obnovuje dôvera. Občania už nepotrebujú absurdne vysoké výnosy, aby sa cítili bezpečne a finančný systém opäť získa schopnosť normálne fungovať. Najprv dôveryhodnosť, potom stabilita a až potom rast.

Keď americké doláre začnú voľnejšie prúdiť cez oficiálnu argentínsku ekonomiku, je možné očakávať zvýšenie rastu HDP potenciálne na úrovni desať percent ročne.

V sociálnej oblasti sledujeme výrazný pokles chudoby, z 38 percent v druhej polovici roka 2024 na 20 percent ku koncu volebného obdobia. Samozrejme, za predpokladu, že sa bude pokračovať v realizácii nastavenej politiky a kapitál sa vráti do reálnej ekonomiky.

Argentína sa dostáva do cieľa, a ak sa Mileiovi v októbri podarí zabezpečiť si kontrolu nad kongresom v juhoamerickej krajine, je vysoký predpoklad, že bude môcť reformy dotiahnuť dokonca.

V tomto smere môže začať Argentína vyzerať ako miesto so skutočnou budúcnosťou.