Krehká budúcnosť Japonska: vysoký dlh, deflácia a demografické výzvy

Na rušnej stanici Šindžuku v Tokiu sa dav plynulo presúva okolo japonského vysokorýchlostného vlaku šinkansen, ktorý odchádza na sekundu presne podľa cestovného poriadku. V jednom vozni sedí Hajato, tridsaťročný bývalý úradník, ktorý sa pred rokom stiahol zo spoločnosti a stal sa hikikomorim, teda človekom, ktorý sa dobrovoľne izoluje od spoločnosti a takmer neopúšťa svoj dom. Zatiaľ čo si v telefóne prezerá správy o rastúcich cenách potravín, makléri v tokijskom finančnom centre s napätím sledujú, ako jen neustále oslabuje. Ide o zámerný krok vlády, ktorým chce podporiť export.

Japonsko však kráča po veľmi tenkom lade. Návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu vrhá tieň neistoty na dlhoročné spojenectvo so Spojenými štátmi. Zároveň rastúca inflácia vyvíja obrovský tlak na japonskú centrálnu banku Bank of Japan (BoJ), aby prehodnotila svoju doterajšiu politiku nízkych úrokových sadzieb.

Japonsko je krajina plná výrazných protikladov. Moderné technológie a infraštruktúra Japonska ostro kontrastujú so starnúcou populáciou a narastajúcou chudobou. Vysoká miera samovrážd a ďalšie znepokojujúce sociálne ukazovatele odrážajú hlboké ekonomické problémy. Za týmito spoločenskými javmi sa skrýva tvrdá makroekonomická realita: hrubý verejný dlh presahujúci 250 percent HDP, oslabený jen zvyšujúci náklady na dovoz a rastúca inflácia ohrozujúca krehkú ekonomiku. Japonsko, ktoré bolo dlhé roky oporou západného hospodárskeho systému, sa dnes môže stať jeho najslabším článkom. Napriek tomu Japonci prejavujú odhodlanie zvládnuť túto ekonomickú krízu. Poďme sa pozrieť, ako sa s týmito náročnými výzvami vyrovnávajú.

Je na tom Japonsko horšie ako Grécko?

Na začiatok sa musíme pozrieť na konkrétne dáta. Japonské makroekonomické ukazovatele skutočne vyvolávajú obavy. Hrubý domáci produkt vzrástol v prvom štvrťroku 2025 o 1,7 percenta, zatiaľ čo inflácia do mája toho istého roka dosiahla 3,5 percenta. Najviac znepokojujúci je však verejný dlh, ktorý dosahuje neuveriteľných 237 percent HDP, čo je výrazne viac ako 154 percent v Grécku.

Táto situácia viedla japonského premiéra Šigerua Išibu k tomu, aby 19. mája 2025 otvorene vyhlásil: „Finančná situácia našej krajiny je nepochybne mimoriadne zlá, dokonca horšia ako v Grécku.“ Vysoký dlh obmedzuje schopnosť japonskej centrálnej banky zvyšovať úrokové sadzby, ktoré sú kľúčovým nástrojom v boji proti inflácii. Každé takéto zvýšenie by však mohlo ohroziť udržateľnosť verejného dlhu. Ako je teda možné, že japonská ekonomika napriek tomu ďalej funguje?

Hrubý verejný dlh Japonska

Kľúč k pochopeniu ekonomickej odolnosti Japonska spočíva v demografii. Počet obyvateľov Japonska sa znížil o 898-tisíc osôb, čo je rekordný pokles, a celková populácia tak klesla na 120,3 milióna. Podľa Svetového ekonomického fóra sa do roku 2040 zmenší pracovná sila Japonska o dvadsať percent v porovnaní s rokom 2017, čo predstavuje úbytok približne 7,11 milióna mužov a 5,75 milióna žien, teda asi 520-tisíc pracovníkov ročne.

Tento demografický pokles pomáha lepšie pochopiť makroekonomické údaje. Pokles počtu obyvateľov totiž umelo zvyšuje rast HDP na osobu, aj keď celková ekonomika napreduje len mierne. Zároveň však demografický vývoj zvyšuje tlak na rast cien. Hoci sa inflácia na úrovni 3,5 percenta môže zdať mierna, jej skutočný dosah je v krajine s klesajúcou kúpyschopnosťou oveľa výraznejší. Japonsko totiž dlhodobo zápasí so starnutím populácie, slabým dopytom a stagnujúcimi mzdami, čo by za bežných okolností viedlo skôr k deflácii. Nízke úrokové sadzby, ktoré mali krajinu vytiahnuť z deflácie, sa tak dnes stávajú prekážkou v boji proti inflácii.

Ako je to s japonským dlhom

Japonský dlh je síce ohromujúco vysoký, no jeho dôsledky sú zložitejšie, ako sa na prvý pohľad zdá. Aby sme pochopili, ako to v skutočnosti je, musíme vedieť, kto sú veritelia. Až 90 percent japonského dlhu je v rukách domácich veriteľov. Len japonská centrálna banka držala v roku 2024 neuveriteľných 54,3 percenta štátnych dlhopisov. Zaujímavosťou je, že BoJ tieto dlhopisy zároveň aj vydáva. Na rozdiel od iných zadlžených krajín, ktoré sú odkázané na zahraničných veriteľov, si Japonsko môže teoreticky časť svojho dlhu vymazať jednoduchým účtovným krokom centrálnej banky, a to bez narušenia medzinárodných vzťahov.

Štruktúra držiteľov japonských štátnych dlhopisov (2024)

Táto schopnosť odlišuje Japonsko zásadným spôsobom od krajín ako Grécko či dokonca Spojené štáty. Kým o odpustení dlhu sa na medzinárodnej úrovni často diskutuje len teoreticky, Japonsko má ako jedna z mála krajín reálnu možnosť takýto krok uskutočniť bez ohrozenia vonkajšej finančnej stability. Napriek tomu, že táto možnosť existuje, stále pretrvávajú obavy o ekonomickú budúcnosť Japonska.

Hrozí Japonsku chudoba?

Japonsko má v rukáve ešte jeden významný finančný tromf: svoju silnú čistú medzinárodnú investičnú pozíciu (NIIP). Tento ukazovateľ, ktorý vyjadruje rozdiel medzi tým, koľko zahraničných aktív vlastnia Japonci a koľko záväzkov majú voči zahraničiu, podčiarkuje globálnu ekonomickú silu Japonska. V roku 2023 dosiahla japonská NIIP hodnotu 3,3 bilióna dolárov, čím sa vyrovnala Nemecku. Na porovnanie, NIIP v Číne mala hodnotu iba 2,9 bilióna dolárov. V ostrom kontraste stoja Spojené štáty s negatívnou pozíciou −19,9 bilióna dolárov. Donald Trump tieto čísla často používa ako argument na svoje politické reformy, keď poukazuje na rozsiahle zahraničné aktíva bohatých krajín.

Japonsko sa napriek svojmu silnému exportnému sektoru ocitlo v ťažkej situácii. Hoci je jeho vývoz podporovaný umelo podhodnoteným jenom, čo je dlhodobý zdroj napätia vo vzťahoch s USA, krajina čelí kľúčovému rozhodnutiu. Má pokračovať v súčasnom kurze, teda znášať rastúcu infláciu a medzinárodný tlak, alebo posilniť jen na jeho prirodzenú hodnotu? Silnejší jen by síce pomohol skrotiť infláciu, no zároveň by oslabil konkurencieschopnosť exportu, čo by mohlo znížiť prílev investícií a zhoršiť životnú úroveň obyvateľov. Na rozdiel od iných vysokozadlžených krajín, ktoré sú závislé od zahraničných veriteľov, si však Japonsko zachováva značnú mieru slobody pri výbere vlastnej cesty.

Japonsko sa musí čoskoro rozhodnúť, po ktorej ceste sa vydá. Na jednej strane čelí pretrvávajúcej inflácii a rastúcemu globálnemu napätiu, na druhej strane možnosti posilniť jen, čo môže priniesť krátkodobé ekonomické problémy. Smer, ktorý si krajina zvolí, neovplyvní len jej hospodársky vývoj, ale aj to, akú úlohu bude zohrávať v neustále sa meniacej globálnej ekonomike.

Zhrnutie

Japonsko čelí vážnym hospodárskym problémom, ako je extrémne zadlženie, starnúca populácia a rastúca inflácia. Hrubý verejný dlh prekračuje 250 percent HDP a inflácia dosahuje 3,5 percenta, čo vytvára veľmi krehké makroekonomické prostredie, navyše zhoršené úbytkom obyvateľstva. Napriek týmto výzvam má Japonsko výhodu, ktorú iné rozvinuté krajiny nemajú. Prevažná časť japonského dlhu je v rukách domácich investorov. To mu dáva určitú slobodu v rozhodovaní o hospodárskej politike. Teraz však stojí pred kľúčovým rozhodnutím. Buď bude pokračovať v politike slabého jenu, alebo naopak, svoju menu posilní. Toto rozhodnutie výrazne ovplyvní nielen budúcnosť japonskej ekonomiky, ale aj jej postavenie v meniacom sa globálnom hospodárstve.