Prielom v oblasti rozšírenej reality zrejme nepríde zo Silicon Valley, ale zo Šanghaja

Predstavte si nasledujúcu scénu: na veľtrhu spotrebnej elektroniky v Šanghaji čaká študent informatiky v rade pred stánkom miestnej firmy XREAL. Keď si nasadí ich nové okuliare, pred očami sa mu zjaví digitálna mapa areálu, doplnená šípkami vedúcimi k ďalším zaujímavým stánkom.

Naživo vidí aj okoloidúcich, počuje ruch veľtrhu – a pritom objavuje nový rozmer zážitku zo skutočného sveta. To je rozšírená realita (AR) v praxi: spojenie toho, čo vidíte okolo seba, s prídavnými digitálnymi vrstvami informácií.

Zatiaľ čo virtuálna realita (VR) vás úplne „odstrihne“ od reálneho prostredia a ponorí do čisto digitálneho sveta, AR prekrýva vaše každodenné videnie počítačovými grafikami či textami. Náhlavné súpravy AR majú priehľadné alebo polopriehľadné šošovky, cez ktoré vidíte skutočný priestor, a zároveň tam „vypúšťajú“ hologramy, navigačné pokyny alebo preklad cudzích jazykov v reálnom čase. Vďaka tomu ich môžete – aspoň teoreticky – nosiť oveľa dlhšie a v každodennejších situáciách než „ťažšie“ VR okuliare.

V Spojených štátoch bola scéna rozšírenej reality dlhodobo rozdrobená – niekoľko menších firiem skúšalo získať pozíciu trhového a inovatívneho lídra. Potom však prišla spoločnosť Meta (vlastník Ray-Ban Stories), ktorá vďaka svojim silným finančným a marketingovým zdrojom prakticky pohltila domácu konkurenciu a zablokovala formovanie širšieho ekosystému. Výsledkom je, že na západnom trhu s AR okuliarmi dominujú jedna, možno dve značky, hoci by konkurenčné prostredie mohlo priniesť rýchlejší vývoj a viac inovácií.

Podľa Davida Holza, zakladateľa Leap Motion a Midjourney, by rozvoj trhov z viacerých strán skôr priniesol „presvedčivejšie“ produkty. Namiesto toho dnes máme len zopár modelov, ktoré sa zameriavajú najmä na zábavu, nie na praktické denné využitie.

V Číne sa konsolidácia trhu rozšírenej reality nikdy nekonala. Namiesto toho sa v posledných rokoch odohráva to, čo analytici nazývajú „vojnou sto objektívov“ – stovkou rôznych dizajnov AR okuliarov, ktoré predvádzajú hlavne menšie startupy. Na rozdiel od Spojených štátov teda skôr malé tímy v Šanghaji či Pekingu bojujú o svoju šancu stať sa lokálnou „päťkou malých drakov“: XREAL, RayNeo, Rokid, Inmo a Meizu.

Tieto spoločnosti sú hnacím motorom čínskej AR scény, hoci doteraz len necelá pätina ich modelov disponuje funkciami umelej inteligencie. Výrobcovia sa však doťahujú, pretože kombinácia rozšírenej reality a umelej inteligencie sľubuje prekladač reči v reálnom čase, virtuálnych asistentov či intuitívnejšiu priestorovú navigáciu.

Jedným z dôvodov, prečo sa čínskemu trhu darí rýchlo znižovať ceny AR okuliarov, sú domáce dodávateľské reťazce založené na technológii, ktorú pôvodne vyvinul Apple pre svoje Vision Pro. Ide najmä o mikro-LED a mikro-OLED displeje s pixelmi vyrytými priamo na kremíkovom čipe, ktoré sú tenšie, jasnejšie a energeticky efektívnejšie.

Cenové pásmo väčšiny čínskych AR okuliarov dnes začína na približne dvoch tisícoch jüanov (275 dolárov) a končí okolo ceny štyritisíc jüanov (550 dolárov). Naopak, Ray-Ban Stories od Mety, ktoré síce AR displej nemajú, štartujú už na 299 dolároch, zatiaľ čo prototypové okuliare Meta Orion stoja zhruba 10-tisíc dolárov za kus.

Začlenením umelej inteligencie do rámu okuliarov sa však zatiaľ prevažne zaoberajú len poprední čínski hráči, a to hlavne kvôli problémom s výkonom a batériami. Samotné procesory potrebné na preklad či rozpoznávanie obrazu sú stále príliš veľké a energeticky náročné na to, aby sa zmestili do elegantných rámov.

Preto sa AR zariadenia často spoliehajú na výkon externého hardvéru – mobilných telefónov alebo prenosných batérií, ktoré prostredníctvom bezdrôtového prenosu (Wi-Fi alebo bluetooth) posielajú spracované údaje späť do okuliarov.

Vďaka týmto riešeniam však môže AR technológia priniesť praktické aplikácie hneď niekoľkými smermi:

• preklad v reálnom čase – napríklad pre turistov či obchodníkov v Indii či iných jazykovo rozmanitých krajinách,
  
• priestorová navigácia – pomôcka vo veľkých priestoroch, od skladov až po rozsiahle výstavné haly,
  
• industriálna pomoc – montážne návody priamo pred očami pracovníka alebo diagnostika porúch na miestach, kde by bola tradičná tlačená dokumentácia nepraktická.

V období od januára a novembra 2024 získal čínsky priemysel rozšírenej a virtuálnej reality takmer tri miliardy jüanov (okolo 340 miliónov dolárov) v 30 investičných kolách. Hoci veľké spoločnosti ako Huawei či Xiaomi vstupujú do rozšírenej reality len opatrne, práve konkurencia malých a stredných firiem prináša množstvo inovácií – a zároveň tlak na výrobcov komponentov v Šanghaji či Su-čou.

Ak sa technické prekážky podarí prekonať a verejnosť si začne AR produkty osvojovať, rozhodujúci prielom môže prísť práve z Číny. Miestne firmy už dnes ponúkajú lacnejšie a rôznorodejšie modely, zatiaľ čo západné trhy čakajú na silného hráča, ktorý dokáže opäť rozšíriť pole konkurencie.

V rozšírenej realite sa skrýva potenciál, ktorý môže zmeniť spôsob, akým pracujeme alebo sa zabávame. Zatiaľ čo v USA prevláda centralizované riešenie jednej veľkej firmy, v Číne sa zrodila stovka konkurentov, ktorí sa neboja experimentovať. A práve z tohto rozmanitého trhu môže vyplynúť ďalší skutočne „presvedčivý“ produkt.