Euro si neprosíme. O prezieravosti Vyšehradskej štvorky
V tieni globálnych ekonomických otrasov si krajiny Vyšehradskej štvorky – Poľsko, Maďarsko, Česko a Slovensko – zvolili odlišné cesty. Euro prijalo iba Slovensko. Odlišné rozhodnutie Poľska, Maďarska a Česka vyvoláva otázky. Uchránilo ich to pred problémami eurozóny alebo ich to, naopak, pripravilo o jej stabilitu?
Finančná kríza z roku 2008, pandémia covidu a vojna na Ukrajine preverili odolnosť ekonomík Vyšehradskej štvorky. Napätie v medzinárodnom obchode a rastúce clá medzitým ohrozujú globálny hospodársky rast. Svetová banka zároveň predpovedá slabší rast svetovej ekonomiky a inflácia naďalej zostáva problémom. Napriek tomu krajiny V4 vo všeobecnosti ukázali pozoruhodnú odolnosť a schopnosť prispôsobiť sa.
Ekonomická bilancia krajín V4
Poľsko je jednoznačným lídrom v regióne, pokiaľ ide o ekonomický rast. V roku 2024 jeho HDP vzrástol o 2,9 percenta, čím predbehlo mnohé krajiny eurozóny. Za týmto úspechom stoja najmä investície do infraštruktúry a obnovený prístup k eurofondom, ktoré boli uvoľnené po reformách v oblasti právneho štátu. Inflácia klesla pod štyri percentá, čo centrálnej banke umožnilo znížiť úrokové sadzby a podporiť dôveru v ekonomiku.
Dôležitú úlohu zohráva aj flexibilita poľského zlotého, ktorý pomáha ekonomike zvládať vonkajšie otrasy a udržiava export krajiny konkurencieschopný. Poľsko túto výhodu ukázalo už počas krízy v roku 2008, keď sa ako jediná krajina EÚ vyhlo recesii. Rovnako dobre si poradilo aj s výpadkami v dodávateľských reťazcov počas pandémie.
Na rozdiel od Poľska predstavuje Maďarsko skôr varovný príklad. Jeho nízky rast HDP - len pol percenta v roku 2024 - odráža ekonomiku ťažko skúšanú infláciou. Tá v roku 2023 vyletela až na 25 percent najmä v dôsledku prudkého vzostupu cien energií a tlaku na rast miezd. Ďalším problémom sú zmrazené fondy EÚ vo výške 19 miliárd eur pre spory o dodržiavanie princípov právneho štátu, čo brzdí investície.
K tomu sa pridáva volatilita forintu, ktorý na rozdiel od poľského zlotého nefunguje ako stabilizátor. Maďarská ekonomika je navyše veľmi závislá od obchodu, a to najmä v automobilovom priemysle, čo ju robí zraniteľnou voči globálnemu zvyšovaniu ciel. Neistotu prináša aj obchodná politika USA. Európska komisia síce predpokladá rast maďarského HDP na 0,8 percenta v roku 2025, no inflácia, ktorá sa odhaduje na 4,1 percenta, bude naďalej brzdiť ekonomiku.
Česko stojí niekde uprostred. V roku 2024 zaznamenalo mierny rast HDP o 1,2 percenta, čo odráža opatrný optimizmus, pričom inflácia klesla na 2,5 percenta. Flexibilná česká koruna pomohla exportérom zvládnuť oslabený globálny dopyt, hoci vysoké ceny energií v dôsledku vojny na Ukrajine negatívne zasiahli výrobný sektor.
Česko vyniká aj v rozpočtovej zodpovednosti. S deficitom len 2,8 percenta HDP si vedie oveľa lepšie ako Maďarsko, ktoré má schodok 4,9 percenta. Investície však stagnujú, ovplyvnené neistotou v politike a hrozbou nových ciel. Svetová banka zároveň znížila odhad rastu svetovej ekonomiky na 2,3 percenta na rok 2025, čo prináša ďalšie výzvy. Česko si však svojím vyváženým prístupom udržiava stabilitu a zatiaľ sa úspešne vyhýba riziku stagflácie.
Slovensko ako jediný člen eurozóny spomedzi krajín V4 ponúka zmiešaný obraz. Spoločná mena euro pomohla stabilizovať obchod a prilákala zahraničných investorov, čo prispelo k rastu HDP o 2,1 percenta v roku 2024. Na druhej strane však členstvo v eurozóne znamená, že Slovensko je vystavené spoločným rizikám, ako je napríklad zvyšovanie úrokových sadzieb zo strany Európskej centrálnej banky, čo sťažuje splácanie úverov.
Inflácia na úrovni 3,1 percenta kopíruje vývoj v eurozóne a domácnostiam prináša len malú úľavu. Slovensko je navyše veľmi závislé od dovozu energií, čo sa pre vojnu na Ukrajine ešte zhoršilo. Táto závislosť odhaľuje podobnú zraniteľnosť, akú vidíme aj u veľkých hráčov eurozóny, napríklad v Nemecku. Hoci euro pomohlo tlmiť niektoré výkyvy, nedokázalo Slovensko úplne ochrániť pred globálnymi problémami v obchode alebo rizikom stagflácie.
Aby sme lepšie pochopili celkový obraz, poďme si porovnať ekonomickú situáciu v Poľsku a Iráne. Poľsko si od roku 1990 výrazne polepšilo. HDP na obyvateľa tam vzrástol z 10-tisíc dolárov v roku 1990 na viac než 40-tisíc dolárov v roku 2023. To poukazuje na silný a stabilný hospodársky rast. Na druhej strane Irán zostáva na úrovni okolo 15-tisíc dolárov, čo naznačuje, že jeho ekonomika za posledné desaťročia rástla podstatne pomalšie.
Riziká globálneho obchodu a stagflácie
Svetová ekonomika sa nachádza na rázcestí. Nové clá - najmä zo strany USA - narušili globálny obchod. Európska komisia odhaduje, že v dôsledku toho sa v roku 2025 zníži HDP Únie o 0,2 percenta. Podľa Svetovej banky bude globálny rast len na úrovni 2,3 percenta, čo by bol najslabší výsledok za posledných 17 rokov.
K tomu sa pridáva rozpad dodávateľských reťazcov a kolísavé ceny energií v dôsledku vojny na Ukrajine, ktoré tlačia infláciu nahor. Medzinárodný menový fond (MMF) predpokladá, že inflácia v EÚ dosiahne v tento rok 2,4 percenta. Ak sa hospodársky rast ešte viac spomalí, hrozí návrat stagflácie, teda kombinácie vysokej inflácie a stagnujúcej ekonomiky, akú svet zažil naposledy v 70. rokoch minulého storočia.
Pre krajiny V4 sa miera závislosti od zahraničného obchodu líši. Poľsko a Česko sú na tom relatívne dobre vďaka rôznorodému exportu, zatiaľ čo Maďarsko stavia najmä na automobilovom priemysle a Slovensko je úzko späté s ekonomikou eurozóny. Všetky však čelia hrozbám vyplývajúcim z obchodného napätia medzi USA a Čínou, ktoré môže narušiť globálne toky tovaru. MMF upozorňuje, že dlhodobo zvýšená inflácia môže prinútiť centrálne banky sprísniť menovú politiku, čo by mohlo zabrzdiť hospodársky rast.
Krajiny mimo eurozóny, teda Poľsko, Česko a Maďarsko, si však ponechávajú menovú samostatnosť, vďaka čomu môžu pružnejšie reagovať. Kým Poľsko už znížilo úrokové sadzby, Európska centrálna banka zatiaľ vyčkáva. Verejná mienka, ktorá sa obáva obmedzení eurozóny, túto nezávislosť podporuje. Až 60 percent Poliakov a Čechov je proti zavedeniu eura. V Maďarsku síce podpora eura stúpa, no jeho prijatie je nepravdepodobné. Forint bol totiž v roku 2011 zakotvený v ústave ako národná mena.
Skúsenosť Slovenska ukazuje, že euro má svoje výhody aj nevýhody. Prinieslo stabilitu, no zároveň krajina stratila možnosť reagovať vlastnou menovou politikou. Musí čeliť rovnakému zvyšovaniu úrokových sadzieb zo strany ECB ako zvyšok eurozóny vrátane krajín s vážnejšími problémami.
Z pohľadu celej V4 platí, že vlastná mena síce nie je zázračným riešením všetkých problémov, no Poľsku, Česku a dokonca aj Maďarsku poskytla väčší manévrovací priestor pri zvládaní kríz. V čase, keď sa globálny obchod rozpadá a hrozí stagflácia, skeptický postoj strednej Európy k euru už nepôsobí ako tvrdohlavosť, ale skôr ako prezieravosť, ako vedomé rozhodnutie riadiť sa vlastnou ekonomikou v čoraz neistejšom svete.
Zhrnutie
Krajiny Vyšehradskej štvorky úspešne prekonali globálne ekonomické turbulencie, či už to bola kríza v roku 2008, pandémia, alebo vojna na Ukrajine. Ich výsledky sú síce rôznorodé, ale celkovo prevažuje pozitívny obraz. Poľsko s 2,9-percentným rastom v roku 2024 jasne ukazuje výhody, ktoré prináša flexibilita vlastnej meny. Naopak, Maďarsko zápasí s vysokou infláciou, čo poukazuje na problémy v oblasti riadenia hospodárstva. Česko si udržiava stabilný kurz, zatiaľ čo skúsenosti Slovenska ako člena eurozóny ukazujú, že je to o kompromise: ťaží zo stability eura, no zároveň prichádza o možnosť samostatne ovplyvňovať menovú politiku. Napriek oslabenému globálnemu rastu pre clá a obavy zo stagflácie sa krajinám V4 mimo eurozóny darí vďaka tomu, že si ponechali kontrolu nad vlastnou menou. Odmietanie eura zo strany verejnosti, ktoré pramení najmä z túžby po národnej suverenite, naznačuje, že Poľsko, Česko a Maďarsko sa do eurozóny tak skoro nepridajú. A ako sa ukazuje, minimálne Česi a Poliaci to neľutujú.