Ako si predstaviť dosah na každodenný život?
Prvou oblasťou, ktorej sa ETS 2 dotkne, je bývanie. Podľa analýz platformy Budovy pre budúcnosť môže zavedenie ETS 2 zvýšiť náklady domácností na energie o 30 až 360 eur ročne. Túto sumu si domácnosti priplatia napríklad v rámci ročného vyúčtovania a faktúry za plyn či elektrinu.
Najvyšší nárast čaká majiteľov nezateplených rodinných domov s plynovým vykurovaním – ide približne o 30 eur mesačne, čo predstavuje spomínanú maximálnu sumu 360 eur ročne. Čiastočne zateplené domy budú zaťažené o približne 20 eur mesačne (240 eur ročne), zatiaľ čo byty v nezateplených bytových domoch si priplatia zhruba 10 eur mesačne (120 eur ročne).
Pokiaľ ide o dopravu, podľa analýzy Bloombergu nám EU ETS 2 môže zdražiť dopravu o 22 až 27 percent.
V praxi to znamená, že ceny pohonných hmôt môžu vzrásť do roku 2030 až o 0,50 eura za liter, čo predstavuje výrazne viac ako 0,10 až 0,13 eura za liter, ktoré pôvodne predpokladala Európska komisia. Pri priemernom natankovaní automobilu to znamená dodatočných približne sedem eur.
Vidiek ako najväčší porazený
Analýza nemeckého think tanku Agora Energiewende považuje za najväčšieho porazeného vidiek, a to najmä v niektorých krajinách strednej a východnej Európy.
Prečo? Chýba alternatíva verejnej dopravy. Vidiecke oblasti pokrývajú viac ako 80 percent územia EÚ a sú domovom 30 percent európskeho obyvateľstva, ale infraštruktúra verejnej dopravy je v niektorých štátoch kriticky nedostatočná. Vidiecke domácnosti teda musia jazdiť väčšie vzdialenosti za prácou, k lekárovi alebo na nákupy. To teda znamená aj častejšie tankovanie.
Hoci treba podotknúť, že v Česku a na Slovensku má verejná doprava podstatne väčšie pokrytie ako v mnohých západných štátoch, oproti automobilu jej bude stále chýbať flexibilita a komfort.
Navyše vidiecke domácnosti žijú vo všeobecnosti vo väčších, starších a energeticky menej efektívnych domoch, než sú v mestách. V praxi to znamená, že ich majitelia takmer s istotou za tieto domy zaplatia vyššie emisné povolenky.
Podľa dát analýzy Right to Energy majú navyše vidiecke domácnosti v priemere nižšie príjmy ako mestské. V kombinácii s vyššími nákladmi na dopravu a energiu to vytvára dvojitú záťaž.
Vplyv povoleniek na infláciu
Najväčší priamy dosah obchodovania s emisnými kvótami EU ETS 2 bude na rast energetickej inflácie. Výskum Ifo inštitútu ukazuje, že každých 10 eur ceny emisných povoleniek ju zvyšuje o 0,8 percentuálneho bodu.
V ekonomike pritom vo všeobecnosti platí, že vyššie ceny palív znamenajú vyššiu cenu prepravy tovaru, čo ovplyvní ceny prakticky všetkých produktov. To môže spôsobiť, že sa takto rozšíri tlak na rast celkovej cenovej hladiny.
Vyššia inflácia, samozrejme, spúšťa aj regulatórne mechanizmy menovej politiky Európskej centrálnej banky, ktorá môže napríklad zvýšiť úrokové sadzby či znížiť objem finančnej likvidity. To sa následne môže prejaviť napríklad zdražením pôžičiek a hypoték, čo má vplyv nielen na domácnosti a podniky, ale aj na fungovanie štátu. A v neposlednom rade to môže vplývať aj na zníženú spotrebu.
Ako kompenzovať dôsledky emisných kvót
V rámci legislatívy EU ETS 2 prezentovala Európska komisia aj program Market Stability Reserve (MRS).
Ten si človek môže predstaviť ako veľký sklad so 600 miliónmi emisných povoleniek, ktorého správca sleduje ceny emisných povoleniek na trhu.
Tie vznikajú podľa princípu ponuky a dopytu. Európska komisia stanoví celkový limit momentálne povolených emisií – teda koľko povoleniek bude v obehu. Subjekty si tieto povolenky musia následne zadovážiť buď v aukciách, alebo na voľnom burzovom trhu.
Tým, že bežné fungovanie občanov v Európskej únii závisí od odvetví, ktoré spadajú do ETS 2, tak sa očakáva, že dopyt bude vysoký. Česká ekonómka Lenka Zlámalová napríklad očakáva, že cena sa bude pohybovať približne na úrovni povoleniek EU ETS 1. Tie sa dnes obchodujú za približne 70 eur.
Európskou komisiou navrhnutý mechanizmus MRS začne fungovať, keď ceny na trhu začnú stúpať. Môžeme si ho predstaviť ako systém troch bŕzd.
Prvá sa aktivuje, keď cena prekročí 45 eur za tonu oxidu uhličitého na viac ako dva mesiace. Vtedy sa uvoľní 20 miliónov povoleniek.
Druhá brzda nastáva pri dvojnásobnom náraste ceny oproti predchádzajúcim šiestim mesiacom. Uvoľní sa 50 miliónov povoleniek.
Tretia je najsilnejšia – pri trojnásobnom náraste ceny sa uvoľní až 150 miliónov povoleniek, čo je niečo ako núdzové brzdenie.
Tento mechanizmus troch bŕzd sa však môže použiť len raz za rok, takže neslúži ako nekonečná poistka.
Druhým mechanizmom, ktorý má tlmiť dosah EU ETS 2, je Sociálno-klimatický fond EÚ. Ten využíva časť výnosov z predaja emisných povoleniek ETS 2 a sčasti ETS 1 na podporu tých, ktorí to najviac potrebujú. Medzi rokmi 2026 až 2032 by malo mať k dispozícii približne 87 miliárd eur pre celú Európsku úniu.
Tento fond má pomáhať dvomi spôsobmi. Na jednej strane ide o investície do zateplenia a čistejších vykurovacích či dopravných riešení pre domácnosti, na druhej o priamu finančnú pomoc pre domácnosti v energetickej chudobe, malé podniky a znevýhodnených cestujúcich.
Len naoko
Základný problém je, že mechanizmus Market Stability Reserve možno použiť len raz za rok, takže nejde o nekonečnú poistku. Jasné pravidlá prinášajú špekulantom informácie, kedy a koľko povoleniek sa emituje, takže to môže vyvolávať umelý tlak na cenu povoleniek, a teda aj všetkých produktov európskeho priemyslu, ale aj importovaného tovaru.
Sociálno-klimatický fond má tiež svoje problémové miesta. Prvým je, že tento fond je priamo napojený na príjmy z ETS 2. V praxi to znamená, že keď si bežný človek s priemernou mzdou zaplatí za ETS 2 vo zvýšenej faktúre za elektrinu, tak si vlastne v princípe uhradí vlastnú kompenzáciu.
Druhým problémom je samotné prerozdeľovanie, ktoré smrdí socializmom a byrokraciou. Pravidlá delenia peňazí a dlhé schvaľovanie prostriedkov z fondu znamenajú, že pomoc nemusí prísť načas a všetkým, čo o ňu žiadali. Navyše celý administratívny aparát, ktorý fungovanie mechanizmu zabezpečuje, treba zaplatiť.
Európska komisia požiadala členské štáty, aby pre úspešné zavedenie ETS 2 vytvorili národné systémy kompenzácií, ktoré budú financované zo spomínaného Sociálno-klimatického fondu. Na Slovensku ich zatiaľ vypracované nemáme.
Vláda Roberta Fica posunula prijatie sociálno-klimatického plánu, ktorého súčasťou sú aj tieto kompenzácie, z pôvodného júnového termínu na koniec roka 2025. To znamená, že na informáciu o tom, kto má nárok na akú kompenzáciu, si budeme musieť ešte počkať.
Tento odklad súvisí s diplomatickou aktivitou skupiny krajín pod vedením Českej republiky, ktorá sa pokúša o odklad účinnosti obchodovania s emisnými povolenkami ETS 2 minimálne na rok 2028 a požaduje zastropovanie cien povoleniek.
Otázny ostáva aj stav pripravenosti slovenskej legislatívy. Dôležité je však podotknúť, že na základe formálneho oznámenia Európskej komisie z 25. júla 2024 má túto legislatívu momentálne v stopercentnom stave len Rakúsko. Túto informáciu neskôr potvrdila aj Výskumná služba Európskeho parlamentu vo svojej správe z mája 2025.
Samotné obchodovanie povoleniek v rámci ETS 2 by sa malo spustiť 1. januára 2027, pokiaľ nenastane odklad. Ten je momentálne výraznou témou politických diskusií na starom kontinente. Európska komisia má o ňom rozhodnúť do utorka 15. júla 2025.
