Čínska stratégia stability

Zatiaľ čo západné ekonomiky zápasia s infláciou a pomalým rastom, Čína sa vydáva úplne inou cestou. Jej index spotrebiteľských cien (CPI) sa pohybuje okolo nuly. V apríli 2025 dokonca medziročne klesol na −0,1 percenta. Napriek tomu čínska ekonomika pokračuje v stabilnom, hoci miernom raste. Udržiavanie cenovej stability v čase globálnej nestálosti je základom hospodárskej stratégie Pekingu, ktorá kladie dôraz na kontrolu, ochranu pred vonkajšími vplyvmi a dlhodobé plánovanie namiesto krátkodobých stimulov či ideologickej čistoty.

Nula ako zámer: politika cenovej stability

V Číne nie je inflácia len niečo, čo vyplynie z trhu. Štát ju cielene riadi. Vláda zasahuje do mnohých oblastí hospodárstva, aby udržala ceny na uzde. Využíva rezervy obilia a energií, stanovuje cenové limity na palivá a elektrinu a prostredníctvom štátnych podnikov obmedzuje prenos vyšších nákladov do cien. Výsledkom je inflácia pod úrovňou jedného percenta, a to aj napriek nestabilite v globálnych dodávateľských reťazcoch.

Porovnanie miery inflácie

Na rozdiel od Číny sa USA a eurozóna stále trápia s infláciou nad hranicou troch percent. Dôvodom sú rastúce mzdy, drahé energie a pretrvávajúce problémy v sektore služieb. Čína sa, naopak, nespolieha na zvyšovanie úrokov, ale na dôkladne plánovanú koordináciu. Využíva cenové rezervy, tlmí výkyvy v dopyte a zavádza dotácie. Pre veľkých investorov to znamená niečo nezvyčajné. Uprostred turbulentných rozvíjajúcich sa trhov ponúka Čína vzácnu ekonomickú predvídateľnosť. Aktíva v jüanoch už nie sú len stávkou na rast. Stávajú sa ochranou pred nestabilitou zvonka.

Reflácia, ktorá má pevné základy

Zatiaľ čo sa Západ snaží podporiť dopyt cez verejné výdavky, Čína stavila na takzvanú produktívnu refláciu. To znamená cielené investície, ktoré rozširujú výrobnú kapacitu do budúcnosti namiesto podpory okamžitej spotreby. V prvom štvrťroku 2025 vzrástli investície do dlhodobého majetku medziročne o 4,2 percenta. Hoci to vyzerá ako mierny rast, skrývajú sa za tým väčšie rozdiely. Infraštruktúra si polepšila o 5,8 percenta a priemysel dokonca o výrazných 9,1 percenta, a to najmä vďaka automatizácii, novej energii a špičkovej elektronike. Ak odrátame problematický sektor nehnuteľností, celkový rast investícií presiahol 8,3 percenta.

To, že vláda odmieta opäť oživiť trh s nehnuteľnosťami, je jasným znakom strategického posunu. Namiesto umelého rastu cien sa zameriavajú na základnú produktivitu. Výhody tohto kroku sa nemusia hneď prejaviť v kvartálnych údajoch o HDP, no zásadne pretvárajú štruktúru celej ekonomiky.

Ani stagnácia, ani inflácia

Klasická stagflácia, čo je nepríjemná kombinácia pomalého rastu a vysokej inflácie, prenasleduje Západ už od 70. rokov minulého storočia. Centrálne banky sa posledné dva roky snažia znížiť infláciu bez toho, aby úplne zabrzdili ekonomický rast. Čína však naznačuje úplne iný vývoj. HDP v prvom štvrťroku vzrástol medziročne o 5,4 percenta, čím prekonal väčšinu očakávaní. Zároveň zostali spotrebiteľské ceny prakticky nezmenené a zníženie cien u výrobcov sa neprenieslo na domácnosti.

Zdanlivá odolnosť Číny voči globálnym otrasom nie je náhodná. Opiera sa o premyslený systém opatrení. Štát obmedzuje rast miezd vo verejných podnikoch, zasahuje do cien komodít a reguluje ceny surovín ešte predtým, než sa premietnu do finálnych výrobkov. Aj keď ceny ropy a kovov na svetových trhoch začiatkom roka 2025 výrazne stúpli, domáce cenové indexy v Číne sa takmer nepohli. Práve štátna kontrola, často kritizovaná ako zásah do voľného trhu, sa v tomto prípade ukázala ako účinný nástroj na udržanie stability.

Deflácia ako súčasť stratégie

Vďaka stabilnému kurzu jüanu a prísne kontrolovaným výrobným nákladom sa čínskym vývozcom darí čoraz viac. Od januára do apríla 2025 sa celkový zahraničný obchod zvýšil o 2,4 percenta, no export rástol oveľa rýchlejšie - o 7,5 percenta na 8,4 bilióna jüanov. Výrazný rast zaznamenal najmä vývoz strojov a elektroniky, ktorý stúpol o 7,7 percenta, vrátane elektromobilov, priemyselných robotov a solárnych technológií. Obchod s krajinami ASEAN-u vzrástol o viac ako osem percent, pričom samotný vývoz do tohto regiónu vyskočil v apríli o viac ako dvadsať percent.

Export Číny

Čína nielenže odoláva stagflácii, ale aktívne využíva nízku infláciu vo svoj prospech. V regiónoch ako Afrika, Latinská Amerika či juhovýchodná Ázia, kde sú ľudia mimoriadne citliví na ceny, čínske firmy ponúkajú lacnejšie produkty ako ich americkí a európski konkurenti, ktorí zápasia so vstupnými nákladmi a s prísnou menovou politikou. Pre investorov to znamená dôležitý posun. Čínski priemyselní exportéri - najmä v oblasti energetickej účinnosti a stredne pokročilých technológií - si upevňujú pozície na trhoch, ktoré ešte stále rastú.

Pre Peking nie je cenová stabilita len otázkou ekonomickej efektivity. Je to otázka politického prežitia. Od inflačnej krízy v 40. rokoch minulého storočia, ktorá viedla k destabilizácii Čínskej republiky, až po prudké zdražovanie potravín koncom 80. rokov, ktoré predchádzalo nepokojom na Námestí nebeského pokoja, má inflácia v pamäti čínskeho štátu obrovskú politickú váhu. Dôveryhodnosť Komunistickej strany Číny čiastočne spočíva v schopnosti zabezpečiť stabilitu. Ak ceny rýchlo rastú, nie je to len ekonomický problém. Vníma sa to ako narušenie spoločenskej dohody a potenciálna hrozba pre režim.

Pre Čínu deflácia nie je problém, ktorý treba riešiť, ale rovnováha, ktorú treba udržať. Vezmime si napríklad ceny bravčového mäsa. V januári 2022 prudko vyskočili o 13,8 percenta. Už o niekoľko týždňov však štát uvoľnil zásoby zmrazeného bravčového mäsa, zasiahol do distribučných kanálov, a tým zmiernil negatívny vplyv. Navyše pilotné projekty digitálneho jüanu teraz umožňujú sledovať výdavky citlivé na ceny v reálnom čase. To dáva politikom dohľad nielen nad samotnými cenami, ale aj nad náladou obyvateľstva.

V Číne sa tak deflácia nielenže toleruje, ale je súčasťou stratégie. Slúži na udržanie stability, ochranu domácej ekonomiky pred otrasmi zvonka a zároveň posilňuje dôveru verejnosti v politické vedenie.

Zhrnutie

V čase, keď svet zažíva prudké ekonomické výkyvy, Čína ponúka niečo nezvyčajné – trpezlivosť. Jej prístup k stagflácii nie je žiadne zázračné riešenie, ale skôr premyslená metóda. Táto metóda je kombináciou potláčania nepriaznivých vplyvov, nahrádzania slabých článkov a strategickej zdržanlivosti. Západ čelí inflácii zvyšovaním úrokových sadzieb a dúfa v úspech, Čína namiesto toho stavia na kontrole, ochranných mechanizmoch a disciplíne. Pre investorov to nie je otázka výberu medzi dvomi extrémami, ale skôr možnosť zamyslieť sa nad tým, čo funguje. Ak majú byť dvadsiate roky tohto storočia dekádou nestability, potom čínsky technokratický pokoj môže byť oveľa atraktívnejší, ako by sa zdalo len z pohľadu na jej HDP.