Napriek geopolitickému napätiu na Blízkom východe si finančné trhy zachovali chladnú hlavu

Oproti dramatickým výkrikom politikov a influencerov na sociálnych sieťach, ktorí považovali iránsky jadrový program za bezprostrednú hrozbu pre svetovú civilizáciu, trhy pripomínali pokoj budhistického mnícha.

Tento stoický prístup trhov názorne ilustruje graf indexu VIX, ktorý zachytáva volatilitu trhov. Počas krízy dosiahol VIX maximálnu hodnotu približne 22 bodov, čo možno považovať za mierny stres, nie však extrémnu paniku.

Na porovnanie, podobnú úroveň index dosahoval v čase, keď Donald Trump vyhlasoval, že „oslobodzuje bežných Američanov od dovozu tovaru“. Trhy zjavne nikdy neuverili, že by sa americký prezident v konflikte skutočne výraznejšie angažoval. K tomu pridajme trochu komickú situáciu, keď Trump vyhlásil koniec vojny bez toho, aby sa príliš radil s Izraelom či Iránom. To len podčiarkuje dojem, že americký prezident má dnes rozhodujúce slovo prakticky vo všetkom.

Investori sa zrejme nikdy vážne neobávali možnej blokády Hormuzského prielivu. Dôvodom mohol byť fakt, že veľká časť ropy prechádzajúcej týmto prielivom smeruje do Číny, ktorá je strategickým spojencom Iránu. Uzavretie prielivu by teda spôsobilo značné problémy krajine, ktorá razantne kritizovala kroky Izraela. Irán si nemohol dovoliť narušiť vzťahy s Čínou.

Ceny ropy Brent po vyhlásení konca vojny výrazne klesli a teraz sa obchodujú za približne 66 dolárov za barel. Vývoj bol taký rýchly, že čerpacie stanice v Česku ani nestihli zdražiť benzín. Pokiaľ nedôjde k ďalšiemu porušeniu prímeria medzi Izraelom a Iránom, cena ropy by sa mohla vrátiť k úrovni 60 dolárov za barel. Krajiny OPEC v posledných mesiacoch výrazne zvýšili produkčné limity, takže ropy by na trhu malo byť dosť – za predpokladu, že nenastane nová eskalácia.

Trhy zaujímajú úrokové sadzby

Ďalším možným vysvetlením pokojnej reakcie amerických aj európskych trhov je ich zameranie na vývoj americkej menovej politiky. V pondelok 23. júna dostali trhy pozitívny impulz, ktorý sa ukázal významnejší ako Trumpovo vyhlásenie konca vojny.

Stála za tým členka Federálneho rezervného systému (Fed) Michelle Bowmanová. Tá vyhlásila, že by sme sa mohli dočkať prvého zníženia úrokových sadzieb už na ďalšom zasadnutí Fedu koncom júla.

Konkrétne uviedla: „Ak inflačné tlaky zostanú obmedzené, podporila by som zníženie základnej úrokovej sadzby na ďalšom zasadnutí, aby sme ju priblížili neutrálnej úrovni a podporili zdravý trh práce.“

Týmto vyhlásením Bowmanová jasne spochybnila jastrabiu stratégiu predsedu Fedu Jeroma Powella, ktorý zvolil vyčkávací prístup. Powell verí, že inflačné tlaky sa prejavia až v druhej polovici tohto roka, a preto dáva prednosť zberu ďalších makroekonomických údajov.

Problém týchto štatistík spočíva v ich oneskorenom zverejňovaní. Ak by Powell chcel mať stopercentnú istotu, že druhá vlna inflácie nenastane pre zavedenie ciel, musel by čakať až do konca roka 2025. Tento prístup sa nepáči Donaldovi Trumpovi, ktorý považuje vysoké sadzby za prekážku svojho cieľa „urobiť Ameriku opäť veľkou“.

Trhy však vo vystúpení Bowmanovej čítali niečo iné. Powellov mandát sa skončí v máji 2026 a vzhľadom na jeho vek (72 rokov) možno predpokladať, že svoju kariéru už považuje za uzavretú. To však neplatí pre ostatných členov Fedu, ktorí majú záujem zostať vo svojich funkciách. Vzhľadom na to, že Trump bude pri moci ešte niekoľko rokov, pozitívny postoj k jeho politike zvyšuje šance na predĺženie ich mandátu.

Otázka, či je potrebné úrokové sadzby držať vysoko alebo ich, naopak, znížiť, bude jasnejšia v piatok 27. júna, keď budú zverejnené údaje o inflácii PCE za máj. Očakáva sa mierny rast inflácie, a to o desatiny percentuálnych bodov. Výraznejší nárast by bol pre trhy nepríjemný, pretože by posilnil Powellovu jastrabie pozíciu.

Podľa nástroja Trufation, ktorý spracováva inflačné dáta v reálnom čase, sa inflácia aktuálne pohybuje na úrovni 2,22 percenta. Rast je viditeľný a zdá sa silný, ale táto hodnota zatiaľ nie je alarmujúca. Spor o to, či ceny v USA porastú v druhej polovici tohto roka, bude pre investorov kľúčový.

Situácia zostáva otvorená a obe strany majú svoje argumenty, pričom extrémne scenáre sú zatiaľ nepravdepodobné. Trumpova téza, že zavedenie ciel povedie k poklesu cien, sa zatiaľ nepotvrdzuje. Rovnako sa nenaplnili varovania, že mesiac po zavedení ciel budú v Amerike prázdne regály a vysoké ceny.

Robotaxíky v uliciach Austinu

Elon Musk sa po svojich politických angažmánoch opäť začal sústreďovať na Teslu. Robotaxi sa prvýkrát objavilo v uliciach Austinu. Prví klienti boli starostlivo vybraní – išlo predovšetkým o investorov a influencerov na sociálnych sieťach.

Napriek tomu, že je myšlienka robotaxi založená na autonómnom riadení, v každom vozidle bol prítomný zamestnanec Tesly, ktorý dohliadal na priebeh jazdy. Spustenie služby prichádza desať rokov po tom, ako Musk o tomto projekte prvýkrát hovoril. Zatiaľ išlo o prvé verejné skúšobné jazdy, ktoré majú slúžiť aj ako podklad pre Národný úrad pre bezpečnosť cestnej premávky (NHTSA). Ten bude mať rozhodujúce slovo vo veci regulatórnych otázok a vydania konečného povolenia na prevádzkovanie služby.

Autonómne vozidlá si za jazdu účtovali jednotnú sumu 4,2 dolára. Táto cena však investorom neposkytla dostatok informácií na odhad budúcej cenovej stratégie Tesly. Práve cena bude jedným z kľúčových faktorov, ktorý určí rýchlosť rozšírenia autonómnych vozidiel.

Akcie Tesly na správu o robotaxíkoch reagovali veľmi pozitívne a za jediný deň vzrástli o viac ako 10 percent. Musk je späť v biznise a investori z toho majú radosť. Napriek tomu musí Tesla ešte zabrať, pretože aj po tomto skoku cena akcií od začiatku roka 2025 klesla o viac ako 13 percent. Akcionári budú potrebovať minimálne ešte jednu takúto pozitívnu správu, aby sa akcie Tesly v roku 2025 dostali do kladných čísel.

Zatiaľ čo geopolitické napätie medzi Izraelom a Iránom vyvolávalo vášne na sociálnych sieťach, finančné trhy si zachovali chladnú hlavu - viac zaujaté úrokovými sadzbami Fedu ako hrozbou blokády Hormuzského prielivu. Súčasne Muskov robotaxík signalizuje, že inovácie môžu byť silnejším motorom rastu ako politické proklamácie, aj keď cesta k trvalému úspechu zostáva neistá.