Lobing zrejme vystúpi z tmavej zóny. Ovplyvňovanie politikov má dostať pravidlá

Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) označil zákon ako nástroj na obnovu dôvery. „Národná rada musí požívať dôveru verejnosti,“ zdôvodnil. V priestoroch parlamentu vo štvrtok diskutovali o pravidlách lobingu poslanci, zástupca Európskej komisie na Slovensku, organizácie pacientov, mimovládny sektor, obchodné komory či predstavitelia zamestnávateľských organizácií.

Zákon by nemal byť podľa Rašiho administratívnou záťažou pre subjekty s charitatívnou činnosťou, zároveň by nemal byť „tak jalový“, že cezeň každý prepadne. Iniciátori sa nechali inšpirovať írskym a nemeckým zákonom, ktorý vznikal 20 rokov.

Na slovenskú legislatívu v tejto veci dohliada ministerstvo vnútra a už má aj prvú pracovnú verziu. Čoskoro bude k dispozícii aj webová stránka s informáciami o lobingu.

Bez stigmatizácie a strašenia, hovoria politici Hlasu

Minister školstva a podpredseda Hlasu Tomáš Drucker povedal, že zákon nie je o naháňaní nepriateľov a nemá ani „stigmatizovať“ mimovládne organizácie. Cieľom podľa neho je odsledovať, kto ovplyvňuje verejných funkcionárov pri príprave zákonov, nakladaní s verejnými zdrojmi alebo pri obsadzovaní funkcií v štáte.

Drucker upozornil, že výkon základných ľudských práv nemôže byť predmetom lobingu, ako napríklad petícia alebo tripartita, keď oficiálne rokujú zástupcovia vlády, zamestnávateľov a odborov. „To sa vylučuje s lobingom, lebo sú to verejné veci,“ doplnil.

Štátny tajomník ministerstva vnútra Michal Kaliňák (Hlas) upokojoval, že pri lobistoch a lobovaných nejde o „strašiaka“. „Hrozby nastupujú vtedy, ak nemá pravidlá,“ povedal na margo lobingu s tým, že hra bez pravidiel nie je slušná ani spravodlivá.

Úrad vlády vlani pripomenul, že správa eurokomisie o právnom štáte za rok 2024 odporúča Slovenskej republike predložiť návrhy na reguláciu lobingu.

Kontrola cez konflikt záujmov

Pripravované pravidlá by teda mali prispieť k transparentnosti pri tvorbe zákonov a rozhodnutiach verejných činiteľov v snahe vylúčiť pokusy korumpovať ich, či už peniazmi alebo inými výhodami. Pripomeňme, že slovenský parlament schvaľuje stovky zákonov. V minulom volebnom období ich prijal 574. Otázkou je, či niektorý nie je aj dielom nekalého lobovania.

Jediné záznamy, ktoré možno oficiálne vidieť, sú návrhy iných rezortov či neziskového sektora a verejnosti v čase pripomienkového konania k jednotlivým zákonom. To však nie je lobing, ale transparentná aktivita.

Funkciu kontroly politikov čiastočne plní ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Je známy aj ako zákon o konflikte záujmov. Poslanci, ministri a iní verejní činitelia podľa tohto zákona musia každoročne predkladať svoje majetkové priznania, ktoré prerokúva parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Tieto rokovania sú však neverejné.

Mimovládne organizácie sa dožadujú pravidiel

Na prijatie zákona o lobingu vyzývajú aj neziskové organizácie Transparency International Slovensko, Nadácia Zastavme korupciu a Via Iuris. Tvrdia, že Slovensko patrí medzi posledné krajiny EÚ bez zákona o lobingu, čo vytvára priestor pre netransparentné ovplyvňovanie.

„Ovplyvňovanie verejných politík rôznymi záujmovými skupinami je v demokracii bežné, ale musí byť transparentné a kontrolované,“ povedala minulý týždeň riaditeľka Via Iuris Katarína Batková.

Europoslanci majú povinnosť zverejňovať stretnutia. Slovenskí europoslanci vykázali len od vlaňajších eurovolieb podľa vyjadrenia neziskoviek vyše 300 stretnutí. Prevažne išlo o komerčné firmy ako Philip Morris, Jaguar Land Rover, Slovak Telecom a ďalšie. V európskom registri transparentnosti sú zapísané aj mimovládne organizácie Transparency International Slovensko, Nadácia Zastavme korupciu a Via Iuris.

Jeden pokus koalície

Strany vládnej koalície Smer a SNS chceli zaviesť lobing v novele zákona o mimovládnych organizáciách tento rok v apríli. Stopol to však Hlas, práve po kritike tretieho sektora. Polemiku vyvolalo registrovanie mimovládok ako lobistov.

Mimovládna organizácia mala mať povinnosť na svojom webe zverejňovať správu o vykonanom lobingu za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Správa mala obsahovať identifikáciu osoby, u ktorej mimovládka lobovala. Mala tiež zverejniť, čo navrhovala, ako aj trvanie, spôsob a dátum lobingu.