Šoková terapia pre Buenos Aires

Keď Javier Milei v decembri 2023 prevzal prezidentský úrad, Argentína bola na hranici hospodárskeho krachu. Ročná inflácia prekročila 270 percent, peso stratilo hodnotu a z centrálnej banky sa stala tlačiareň peňazí. Vládne rezervy boli vyčerpané, dôvera verejnosti zničená a krajine hrozil ďalší záchranný balík od Medzinárodného menového fondu (MMF). Do tohto chaosu vstúpil libertarián, ktorý sľúbil zreformovať štát a výrazne zmeniť jeho úlohu.

O osemnásť mesiacov neskôr už Argentína nie je v kritickom stave. Jej ekonomika sa stabilizuje, no k úplnému uzdraveniu má ešte ďaleko.

Od hyperinflácie k dezinflácii

Do mája 2025 klesla inflácia v Argentíne na 43,5 percenta, pričom pred rokom dosahovala až 276 percent. Mesačná inflácia sa teraz drží okolo 1,5 percenta, čo je najnižšia úroveň od začiatku roka 2018. V krajine, v ktorej sa ceny ešte donedávna menili z týždňa na týždeň, ide o výrazný a pozitívny obrat.

Metódy však boli tvrdé. Mileiho vláda znížila dotácie na energie, zrušila verejné projekty, zmrazila financovanie medzištátnych transferov a zrušila desaťtisíce štátnych zmlúv. Tieto škrty priniesli Argentíne prvý primárny rozpočtový prebytok od roku 2008, ktorý dosiahol 0,4 percenta HDP.

Pre Mileiho išlo o potrebnú a dlho odkladanú nápravu, no jeho kritici to vnímali ako ekonomickú deštrukciu maskovanú za reformu.

Menová politika bola rovnako prísna. Centrálna banka prestala financovať štátny deficit, obmedzila tlačenie nových pes a stiahla z obehu prebytočné peniaze. Úrokové sadzby najprv prudko vzrástli, no s klesajúcou infláciou sa postupne znížili.

V decembri 2023 vláda devalvovala hodnotu oficiálneho pesa o viac ako polovicu a umožnila jeho voľný obchod na trhu. V súčasnosti sa obchoduje na úrovni približne 1 200 za americký dolár, zatiaľ čo začiatkom roka 2022 to bolo 120. Hoci sa nominálna hodnota pesa zdá nízka, Argentína konečne zjednotila svoje dovtedajšie rôznorodé a mätúce výmenné kurzy do jedného, stabilného a hlavne realistického kurzu.

Počas celého tohto procesu MMF opatrne podporoval prijaté opatrenia a svetové trhy na ne reagovali pozitívne. Vo vnútri Argentíny však stále pretrvávajú rozpory.

Tŕnistá cesta k uzdraveniu: znášať bolesť bez sťažností

Za makroekonomickým oživením sa spočiatku skrývali sociálne problémy. Reálne mzdy vo verejnom sektore, ktorý zamestnáva najviac ľudí v krajine, klesli o viac ako 18 percent. Miera chudoby prvýkrát za viac ako dvadsať rokov prekročila hranicu 60 percent, hoci nezamestnanosť stúpla iba na 9,5 percenta.

Mileiho riešenie prinieslo výsledky, no zároveň aj značné obete. Napriek tomu je politický odpor prekvapivo slabý.

Hoci Mileiho popularita klesá, stále sa drží na 60 percentách. Po rokoch mylných predstáv znie jeho priame a opakované vyhlásenie „nie sú peniaze“ dôveryhodne. Argentínčania sú síce vyčerpaní, no nie zaskočení.

Navyše v apríli 2025 schválil MMF Argentíne rozšírený úver vo výške dvadsať miliárd dolárov. Z tejto sumy bolo dvanásť miliárd vyplatených okamžite, aby sa posilnili štátne rezervy. Podmienkami tejto pomoci je štvrťročné plnenie rozpočtových cieľov, nezávislosť centrálnej banky a pružný výmenný kurz.

Zatiaľ boli splnené všetky stanovené ciele. Po rokoch neúspešných pokusov vidí MMF v Mileim niečo, čo je v regióne zriedkavé: schopnosť dosahovať skutočné výsledky.

Otázka dolarizácie

Milei zatiaľ nesplnil svoj najodvážnejší sľub, a to nahradiť peso americkým dolárom. Argentína na to jednoducho nemá dostatok devízových rezerv. Odhady hovoria, že by potrebovala 40 až 50 miliárd dolárov, no v súčasnosti má k dispozícii menej ako 30 miliárd. Aj z toho je veľká časť buď viazaná, alebo momentálne nepoužiteľná.

Smer je však jasný. Kapitálové obmedzenia sa postupne zmierňujú, dlhy denominované v pesách sa postupne eliminujú a do popredia sa dostávajú finančné produkty naviazané na dolár. Zároveň sa uvoľňujú pravidlá pre zahraničné investície. Podľa Mileiho poradcov by sa dolarizácia mohla uskutočniť, keď inflácia ešte viac klesne, hoci oficiálny termín zatiaľ nebol stanovený.

Príkladom je Ekvádor, ktorý v roku 2000 prešiel na dolár počas hospodárskeho kolapsu. Do piatich rokov inflácia zmizla a ekonomika mierne rástla, pretože sa obnovila stabilita. Argentína to má však zložitejšie. Odbory, ktoré sú najväčšími odporcami dolarizácie, majú väčší vplyv, politika je nepredvídateľná a štátne inštitúcie sú slabšie. Napriek tomu si prezident Milei uvedomuje, že situácia si vyžaduje rýchle riešenie.

Argentína: jej minulosť a susedia

Argentína je v Latinskej Amerike stále výnimkou. Kým Brazília, Čile a Peru udržiavajú infláciu pod piatimi percentami, Argentína sa ešte stále spamätáva z predchádzajúceho chaosu. Od roku 2022 stratila jej mena viac ako 90 percent svojej hodnoty. Horšie je na tom už len Venezuela.

Argentína však stále zohráva dôležitú úlohu. Má tretiu najväčšiu ekonomiku v regióne, bohaté prírodné zdroje a silný poľnohospodársky a priemyselný sektor. Dôvera investorov sa pomaly vracia, keďže úroky z úverov klesajú, kapitál začína prúdiť späť do krajiny a zahraničné investície rastú.

Najväčšou výzvou je však politická stabilita, pretože argentínska ekonomika bola v minulosti plná vzostupov a pádov.

V 90. rokoch zaviedla Argentína konvertibilný plán, na základe ktorého malo peso rovnakú hodnotu ako americký dolár. Inflácia sa zastavila a do krajiny prúdili peniaze zo zahraničia. No potom to celé skolabovalo. Viazanosť sa narušila, banky zmrazili ľuďom účty a nezamestnanosť prudko stúpla. Táto kríza zanechala v ľuďoch traumu, ktorú cítia dodnes.

Súčasný plán je pružnejší a zahŕňa komplexnejšie opatrenia. Napriek tomu ľudia každý úspech prijímajú s nedôverou, každú reformu spochybňujú a zlepšenia v štatistikách vnímajú len ako dočasné. Aj keď sa čísla zlepšujú, dôvera stále chýba.

Ľudia sa neboja len inflácie, ale hlavne toho, že sa opäť všetko pokazí. Argentínčania už viackrát zažili, že sa ekonomika začala zlepšovať, no potom to celé spadlo. Skutočná výzva dnes nie je len rast, ale jeho udržanie. Nestačí niečo zmeniť, dôležité je, aby tie zmeny aj vydržali.

Hoci Argentína nie je chudobná, je nesmierne poznačená a poškodená. Tento kedysi prosperujúci a vzdelaný národ je oslabený pretrvávajúcim zlyhaním štátu a zradou vlastných elít. Inflácia je len najviditeľnejším symptómom hlbšieho problému, a to rozpadu verejných inštitúcií.

To, či sa Mileimu podarí tento začarovaný kruh prelomiť, závisí nielen od trhu alebo makroekonomickej politiky, ale predovšetkým od politickej vôle dotiahnuť reformy do konca.

Zhrnutie

Pod vedením prezidenta Mileiho sa Argentíne podarilo dosiahnuť pozoruhodné ekonomické výsledky. Inflácia, ktorá v decembri 2023 dosahovala závratných 276 percent, klesla do mája 2025 na 43,5 percenta. Vláda ukončila deficitné financovanie, zabezpečila primárny prebytok v rozpočte a dohodla sa s MMF na úvere vo výške 20 miliárd dolárov. Sú to významné úspechy. No ich cena je vysoká. Viac ako 60 percent ľudí žije v chudobe, mzdy klesajú a spoločenské napätie rastie. Program Javiera Mileiho nie je len drobnou reformou, je to radikálna zmena. Jeho úspech nezávisí až tak od trhu, ale od politickej vytrvalosti. Argentínčania už zažili mnoho neúspešných pokusov o oživenie krajiny. Milei otvorene priznáva, že zmena nebude ľahká ani bezbolestná. Napriek tomu je nevyhnutná, pretože iná možnosť jednoducho neexistuje.