Pellegrini: Koalícia ochotných rozdelila NATO. Mier bez zbrojenia by bol lacnejší

Samit NATO sa po dlhom čase venoval len vlastnému fungovaniu, pripomenul prezident Peter Pellegrini v relácii V politike. „Po dlhom čase sa na stretnutí lídrov neriešila aktuálna geopolitická situácia ani vojna na Ukrajine, ani konflikt Izrael – Irán,“ povedal.

O pobaltských štátoch „nikto nepochybuje“, prečo považujú Rusko za hrozbu, vyhlásil Pellegrini s odkazom na anexiu Sovietskym zväzom. Rovnako je podľa neho pochopiteľné, prečo tak neuvažuje Španielsko či Portugalsko.

Otázkou pre Slovensko nie je reagovať na požiadavky amerického prezidenta, ale to, „v akej forme a v akej kondícii chceme mať naše ozbrojené sily“. Na finálnom znení deklarácie sa však rovnako zhodlo všetkých 32 lídrov samitu – vrátane Španielska, „ktorého premiér si vyskladal pro domo vlastnú interpretáciu“.

„Koalícia ochotných – to teraz už ani nevieme, kto to je – rozdelila Alianciu,“ reagoval prezident na predchádzajúce snahy o bezprecedentnú podporu Ukrajiny. Väčšina lídrov NATO však „považuje Rusko za hrozbu“, priznal.

Financovanie obrany

Ústrednou témou samitu bolo financovanie vlastnej európskej obrany a stretnutie malo Spojeným štátom odkázať, že „Európa bude rovnocenným partnerom“ v otázke financovania obrany.

Päť percent HDP, ktoré vyžaduje nová deklarácia NATO, pre Slovensko predstavuje sedem miliárd eur. Podľa prezidenta by bolo „lacnejšie“, ak by bolo možné dosiahnuť mier bez nafukovania obranných rozpočtov, a varoval, že väčšina európskych krajín pri európskej dlhovej brzde nebude schopná dodržať záväzok NATO.

Pellegrini zároveň na samite vystríhal, že existuje riziko nedostatku tovaru v prípade, že všetky štáty zvýšia svoje rozpočty v položke obranných výdavkov. „Peniaze sú, tovar nie,“ vysvetlil s tým, že v súčasnosti má už Slovensko zazmluvnené a zaplatené radary, systémy protivzdušnej obrany Barak-XM či pásové obrnené vozidlá.

Druhou témou, ktorá u Pellegriniho budí obavy, je možnosť, že by zbrojárske spoločnosti reagovali na zvýšený dopyt umelým navyšovaním cien, ktoré by ďalej prehlbovalo deficity štátov Aliancie. Ani v súčasnosti sa neočakáva, že by členské štáty naplnili požiadavku piatich percent.

„Aj dve percentá boli dohodnuté pred niekoľkými rokmi, a sú krajiny, ktoré tam doteraz nedošli,“ povedal prezident s tým, že sa už stretol s kritikou samitu na margo „zbytočnosti“ stretnutia.

Premiér Robert Fico (Smer) v predtým odvysielaných Sobotných dialógoch priznal, že kolektívna obrana je pre Slovensko „lacnejšia“, priblížil Pellegrini v súvislosti s nepriamou výzvou šéfa vlády na neutralitu. Z hľadiska zahraničných investícií je rovnakou mierou výhodné aj členstvo v EÚ, keďže „sme jednou z najotvorenejších ekonomík sveta“.

Rokovanie s Trumpom a Starmerom

Prezident reagoval aj na predložené petičné hárky k výzvam na referendum o vystúpení z NATO či EÚ. Oznámil, že značná časť podpisov sa javila ako falošná, prečo sa obrátil na ústavný súd a urgoval ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, aby predstavil novelu zákona o petíciách či trestného paragrafu falšovania podpisov.

Pellegrini rokoval s prezidentom USA Donaldom Trumpom o potenciálnej zmluve s firmou Westinghouse, ktorá postaví na Slovensku dva nové jadrové reaktory.

Pôvodne bola na pláne ako staviteľ Južná Kórea, prezident však označil tamojšiu situáciu za nestabilnú – v súvislosti s údajným pokusom o vzburu exprezidenta Jun Sok-jola –, a preto sa Bratislava nakoniec rozhodla pre USA.

S britským premiérom Keirom Starmerom sa dohodli na lobovaní za posunutie termínu na zvyšovanie výdavkov na obranu, za čo labouristickému lídrovi poďakoval.

(ta3, sab)