„Je hrozné, že to propagujú deťom.“ Nemecká armáda má vážny problém

Nemecko verbuje mladých do armády. Rodičia však hovoria jasné „nie“.

Historická skúsenosť krajiny silno ovplyvňuje postoj verejnosti. Slúžiť v armáde je pre mnohých stále neprijateľné. Otázkou zostáva: Dokážu lídri zmeniť toto hlboko zakorenené myslenie ľudí a prispôsobiť spoločnosť meniacim sa globálnym výzvam?

V jedno daždivé ráno koncom mája sa na okraji mestečka Rüthen v západnom Nemecku zišli desiatky rodičov, aby sledovali svoje deti, ako pretekajú na motokárach cez slalomovú dráhu.

Za nimi, medzi dvoma armádnymi nákladnými vozidlami, stála skupina náborárov z nemeckej armády. Keď práve neprebiehali preteky, deti lozili po autách a náborári ich pozorne sledovali. Snažili sa zistiť, či by mali jedného dňa záujem pridať sa k nim.

Deti sa usmievali. Mnohým rodičom však do smiechu nebolo.

„Podľa mňa je strašné, že armáda oslovuje deti takouto formou,“ povedal Manuel Fleigner, štátny úradník. „Nikto predsa nechce, aby jeho dieťa vstúpilo do armády.“

Nemecko sa už dlho snaží zbaviť militarizmu, ktorý stál za jeho tragickou minulosťou počas druhej svetovej vojny. Teraz však, keď čelí rastúcej hrozbe zo strany Ruska a možnému oslabeniu americkej podpory, sa vláda snaží tento postoj zmeniť. Ukazuje sa však, že to vôbec nie je jednoduché.

V prieskume, ktorý v júni uskutočnil inštitút Forsa, len 17 percent Nemcov uviedlo, že by bránili svoju krajinu v prípade napadnutia.

„Mladí ľudia nevidia zmysel v tom, aby riskovali svoje životy za Nemecko,“ povedala Aylin Matléová, odborníčka z Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy.

Problém je taký vážny, že nemecký minister obrany Boris Pistorius má ešte toto leto navrhnúť novú formu povinnej vojenskej služby, ak sa krajine nepodarí nájsť dostatok dobrovoľníkov.

Nemecko sa zaviazalo výrazne rozšíriť svoju armádu – Bundeswehr – zo súčasných približne 182-tisíc vojakov na 203-tisíc v priebehu šiestich rokov. Mnohí odborníci však tvrdia, že tento cieľ je príliš skromný vzhľadom na hrozbu zo strany Ruska a zároveň príliš ambiciózny.

„Situácia sa zásadne zmenila a je nevyhnutné diskutovať o tom, aké úlohy má Bundeswehr plniť,“ uviedol politológ Lukas Mengelkamp z Hamburskej univerzity v severnom Nemecku. „Aký zmysel má dnes Bundeswehr?“

Nemecká armáda mala kedysi pol milióna vojakov. Vláda však po studenej vojne znížila jej stavy a potom znovu po roku 2011, keď zrušila brannú povinnosť. Zatvorenie vojenských základní v blízkosti miest navyše spôsobilo, že armáda sa úplne vytratila z povedomia širokej verejnosti.

„Mladí ľudia majú menej príležitostí osobne spoznať vojakov v aktívnej službe, a tak lepšie pochopiť, prečo je dôležité mať fungujúcu, obranyschopnú armádu,“ povedala Matléová.

Armáda má navyše problém konkurovať súkromnému sektoru, najmä v dôležitých oblastiach ako kyberbezpečnosť a inžinierstvo. K jej zlej reputácii prispievajú aj zlé životné podmienky — opotrebované matrace a zanedbané kasárne plné plesní. Vláda odhaduje, že modernizácia armády bude stáť približne 76 miliárd dolárov.

Najväčšou prekážkou je kultúrny postoj. Pre mnohých mladých Nemcov je nepredstaviteľné vziať do ruky zbraň.

„To je niečo, čo by som naozaj nedokázal urobiť,“ povedal Jonas Jentsch, študent, ktorý nedávno navštívil stánok Bundeswehru na veľkej technologickej výstave v Berlíne.

Armáda na výstave predvádzala svoje najnovšie iniciatívy v oblasti kybernetickej obrany v nádeji, že osloví technicky zdatných regrútov. Pán Jentsch priznal, že ho to zaujalo.

Zároveň však dodal, že je pacifista.

„Toto nie je pre mňa,“ povedal. „Som proti vojnám.“

Bundeswehr sa snaží zmeniť vnímanie armády. Vysiela vojakov na rôzne miestne akcie, ako napríklad preteky v Rüthene, a využíva sociálne siete na cielenú komunikáciu.

„Umožňuje nám to priblížiť sa mladým ľuďom a vzbudiť v nich záujem pre službu v armáde,“ povedal podplukovník Wolfgang Grenzer, ktorý riadi náborové aktivity v Berlíne.

V priestoroch neďaleko svojej kancelárie podplukovník Grenzer ukázal jedno z mnohých náborových centier armády, ktoré nazývajú „kariérne salóniky“. Súčasťou je dokonca model pohodlnej vojenskej postele, aké by mali byť v nových kasárňach.

Tieto aktivity sa vyplatili. Minulý rok sa do armády prihlásilo 51 200 ľudí, čo je o 18,5 percenta viac ako v roku 2023.

Nie každý, kto sa prihlási, nakoniec aj nastúpi do armády. Približne štvrtina uchádzačov výcvik nedokončí. A keďže ročne odchádza do dôchodku okolo 20-tisíc vojakov, Bundeswehr sa stále zmenšuje.

„Ani tie najúspešnejšie náborové kampane nedokážu kompenzovať takú vysokú mieru úbytku,“ konštatuje sa v správe o stave armády zverejnenej v marci.

Ak sa náborové úsilie nepodarí, hrozí návrat k povinnej vojenskej službe.

Obnovenie brannej povinnosti je však v Nemecku kontroverznou témou. Rozdeľuje aj vládnu koalíciu. Kancelár Friedrich Merz a jeho konzervatívni kresťanskí demokrati podporujú túto myšlienku, rovnako ako minister obrany Boris Pistorius. No mnohí členovia jeho stredoľavej Sociálnodemokratickej strany ju odmietajú.

Zatiaľ platí, že každý muž, ktorý dovŕši 18 rokov, musí vyplniť dotazník, na základe ktorého sa posúdi jeho spôsobilosti slúžiť v armáde. Tí, ktorí prejdú, dostanú oficiálnu ponuku na vstup do armády. Pre ženy je vyplnenie dotazníka dobrovoľné.

Zmeny si vyžadujú čas, no viacerí nemeckí predstavitelia varujú, že takýto luxus si krajina nemôže dovoliť.

„Teraz nemáme čas na to, aby sme to dva roky skúšali a až potom pripravovali alternatívu,“ uviedol v máji pre denník Die Welt Norbert Röttgen z Kresťanskodemokratickej únie. „Už teraz musíme mať pripravené riešenia pre prípad, že dobrovoľná služba zlyhá.“

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.