Prázdne múzeum dávneho priemyslu. Prečo Británia zabíja svoje fabriky?

Britská petrochemická divízia spoločnosti SABIC (Saudi Basic Industries Corporation) v júni 2025 potvrdila, že trvalo zatvorí olefínovú krakovaciu jednotku Olefins 6 v areáli Wilton International v severnom Anglicku.

Na vysvetlenie, ide o veľký priemyselný chemický reaktor, ktorý sa používa na rozklad (krakovanie) uhľovodíkových surovín pri vysokej teplote, aby sa z nich vyrobili ľahké olefíny. V prípade tohto závodu je to najmä etylén, čo je základný stavebný blok pre rôzne plasty a chemikálie. 

Závod bol už od konca roku 2020 dočasne odstavený vzhľadom na modernizáciu (prechod na plynné palivo), no konečné rozhodnutie o ukončení prevádzky prišlo po dôkladnej analýze konkurencieschopnosti. SABIC vo vyhlásení uviedol, že túto ťažkú voľbu zvažoval dlho, no musel sa prispôsobiť globálnym podmienkam.

Z historického hľadiska bol Wilton kedysi modelovou fabrikou britskej chémie. Skutočnosť, že polyetylén vynašli v Británii, poskytla spojencom rozhodujúcu výhodu už v druhej svetovej vojne, pretože sa používal na izolovanie drôtov, ktoré umožnili britským lietadlám používať palubný radar. Tento ľahký materiál tak nepriamo zachránil nespočetné množstvo životov.

V areáli Wilton International sa tiež nachádzala jednotka na výrobu hnojív (základom na ich produkciu je zemný plyn) Haber-Bosch. Tá vyvinula technológiu, ktorú nakoniec prevzala väčšina ostatných závodov na výrobu hnojív na celom svete.

Podnik na výrobu etylénu sa nachádzal v oblasti, ktorá v minulosti využívala lacné zásobovanie ropou z poľa Ekofisk v Severnom mori, a vo výrobe etylénu patril globálne medzi najefektívnejšie. Na rozdiel od nových prevádzok v Ázii či pretekov s americkým bridlicovým plynom však postupne začal čeliť vyšším výrobným nákladom. Európske podniky navyše pretláčali čoraz prísnejšie environmentálne regulácie, čo tiež zdražovalo ich prevádzku.

Podľa skupiny INEOS, ktorá združuje niektoré bývalé časti niekdajšej gigantickej firmy ICI (Imperial Chemical Industries), vzrástli ceny energií v Británii za posledných päť rokov na päťnásobok úrovne v USA. Takáto nerovnováha kladie na petrochemické firmy záťaž, s ktorou sa veľa zahraničných konkurentov nestretá. Ako pripomína výkonný šéf Ineosu Jim Ratcliffe, britský chemický priemysel čelí „vyhynutiu“ práve pre vysoké energetické náklady a uhlíkové clá.

Vláda Spojeného kráľovstva počas posledných rokov sľubovala, že sa zameria na „zelené“ technológie (vodík či zachytávanie uhlíka) namiesto starých petrochemických procesov. Mnohé firmy (napríklad britský Huntsman, ktorý predtým vlastnil spomínanú krakovaciu jednotku) sa preto sústredili na nové projekty.

Kým tieto plány naberali na obrátkach, ceny energií v Británii prudko stúpli – podľa odhadov expertov tamojší priemysel dnes zápasí s jednými z najvyšších nákladov na plyn a elektrinu v celom západnom svete. V dôsledku toho aj tak relatívne lacný, efektívny a veľký závod Wilton už nemohol dlhodobo konkurovať.

Výrobnú linku odstavili a priemyselné haly dnes pripomínajú prázdne múzeum dávneho priemyslu. Ben Houchen, starosta regiónu Teesside, v súvislosti s uzavretím tejto prevádzky varoval, že chemický sektor je „základom ekonomiky na severe Anglicka“ a že súčasná situácia je symptómom politického zlyhania. Chemický priemysel dokonca nefiguroval ani v nedávno predstavenom vládnom strategickom pláne Spojeného kráľovstva.

Uzavretie priemyselného areálu na severe Anglicka, ktorý roky zásoboval elektroinštalácie prispôsobené už radarom z druhej svetovej vojny cez polyetylénové izolačné káble a plasty, síce nezožalo veľký mediálny záujem (išlo len o 330 pracovných miest), no môže to mať oveľa širšie dôsledky.

V konečnom dôsledku sa nedá vylúčiť, že podobné príbehy zažijeme aj na Slovensku. Majú naši podnikatelia a strategicky aj vláda za cieľ aktívne rozvíjať a modernizovať kľúčové chemické a farmaceutické závody? Alebo mienia čakať, kým sa časom dostanú do problémov a niektoré aj úplne zaniknú, a budeme sa spoliehať skôr na dovozy?

Ako varuje Jim Ratcliffe z koncernu INEOS, pri ďalšom náraste rozdielu nákladov na energiu (s ostatnými regiónmi) môže mať Európa v chémii „vyhynutý priemysel“. Bez zásadnej inovatívnej zmeny prístupu k podnikateľskému prostrediu totiž na starom kontinente riskujeme, že namiesto vlastných liekov, hnojív či plastov budeme v najkritickejších momentoch odkázaní na dovozcov z iných regiónov.