Novoobjavené vírusy prežili podľa analýzy v tibetských ľadovcoch takmer 15-tisíc rokov. O väčšine z tých, ktoré sa našli v dvoch vzorkách, vedci uviedli, že nie sú podobné ničomu, čo bolo v minulosti popísané.
Podľa údajov Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (IPCC) stratila Tibetská náhorná plošina od roku 1970 takmer štvrtinu ľadovej pokrývky.
Objavenie nových, neznámych druhov vírusov v topiacich sa ľadovcoch môže vedcom pomôcť pochopiť, ako sa v priebehu tisícročí vyvíjali s meniacimi sa klimatickými podmienkami.
Úplne nové vírusy
Tím vedcov, ktorých analýza je uverejnená v odbornom žurnále Microbiome, objavil v dvoch vzorkách dovedna 33 rôznych vírusov. Len štyri z nich boli už zaznamenané v minulosti. Najmenej 28 je úplne nových.
Najmenej polovica z novoobjavených vírusov prežila podľa expertov len vďaka tomu, že boli „zakonzervované“ v ľade.
„Sú to vírusy, ktorým sa darí v extrémnych prostrediach. Majú genetické vybavenie, ktoré im pomáha infikovať bunky v extrémne chladnom prostredí a prežiť v extrémnych podmienkach,“ uviedol spoluautor štúdie, profesor mikrobiológie Matthew Sullivan.
Vírusy a zmena klímy
Analýza vírusov z tibetských vzoriek ukázala, že pochádzajú zväčša z pôdy a rastlín, nie zo zvierat alebo ľudí. Štúdium vírusov z ľadovcov je relatívne nová vedecká disciplína. Pred tou z Tibetu boli na túto tému publikované len dve ďalšie štúdie.
Podľa vedcov je štúdium vírusov uväznených tisícročia v ľadovcoch stále dôležitejšie s postupujúcim otepľovaním.
„Vieme o týchto vírusoch a mikróboch v týchto extrémnych podmienkach veľmi málo a nevieme, čo ešte tam je. Zdokumentovanie a pochopenie toho je veľmi dôležité. Ako baktérie a vírusy reagujú na zmeny klímy? Čo sa stane, keď prežijú z doby ľadovej do doby otepľovania, v ktorej sme teraz?“ kladie si otázky geologička Lonnie Thompsonová, jedna z autoriek štúdie.
Vírusy uväznené tisícročia v ľade sú dnes o to zaujímavejšie, že žijeme v dobe pandémie a akékoľvek nové poznatky z tejto oblasti môžu v budúcnosti predísť podobným scenárom.