Správu o zastavení prinieslo ako prvé v utorok popoludní Politico, podľa ktorého zdrojov rozhodnutie urobili začiatkom júna, no platnosť nadobúda až teraz.
Trumpova administratíva nespresnila, ktoré zbrane stiahla ani v akom rozsahu. Politico píše, že ide o rakety protivzdušnej obrany pre systémy Patriot, rakety Hellfire a ďalšie rakety, ktoré Ukrajina vypúšťa zo stíhačiek F-16 a dronov.
Nepomohlo ani stretnutie s Trumpom
Tento krok prišiel po tom, ako sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň stretol s Trumpom na okraji samitu NATO v Holandsku. Zelenskyj vtedy žiadal ďalšie batérie Patriot a uviedol, že Ukrajina je ochotná kúpiť ich, ak jej ich USA nechcú darovať. Trump po stretnutí povedal, že Patrioty sú „veľmi ťažko dostupné“ a neurčito sa vyjadril aj na priamu otázku, či USA v tomto roku prispejú väčšími finančnými prostriedkami na obranu napadnutého štátu.
USA od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 poskytli Kyjevu zbrane a vojenskú pomoc za viac ako 66 miliárd dolárov.
Všetky dodávky zbraní pozastavili nakrátko vo februári a tiež v marci po konfrontačnom stretnutí oboch prezidentov v Oválnej pracovni.
Koncom apríla podpísali oba štáty dohodu, ktorá USA poskytne prístup k ukrajinským zásobám nerastných surovín. Podľa ukrajinských predstaviteľov bude súčasťou dohody aj príspevok USA vo forme vojenskej pomoci do spoločného fondu USA a Ukrajiny.
Kyjev si predvolal amerického chargé d’affaires
Ukrajinské ministerstvo zahraničia si na pokyn svojho šéfa Andrija Sybihu predvolalo chargé d’affaires veľvyslanectva Spojených štátov v Kyjeve Johna Ginkela, aby vysvetlil správy o zastavení dodávok zbraní.
„Vyjasňujeme si situáciu. Myslím si, že všetko sa objasní v najbližších dňoch,“ vyhlásil podľa agentúry AFP poradca ukrajinského prezidenta Dmytro Litvin krátko po tom, čo si Kyjev predvolal amerického diplomata.
Ukrajinskí predstavitelia sú podľa denníka Washington Post touto zmenou „zaskočení“ a snažia sa získať ďalšie informácie o oznámení Bieleho domu z noci na stredu.
Sybihova námestníčka Marjana Becová upozornila, že „akékoľvek oneskorenie alebo prieťahy v podpore obranných schopností Ukrajiny len povzbudí agresora k pokračovaniu vo vojne a terore namiesto toho, aby sa snažil o mier“, ako ju citovala televízia BBC.
Rokovania viaznu
Trump od nástupu do funkcie presadzuje mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou. Dosiaľ sa uskutočnili dve kolá rokovaní medzi delegáciami Ukrajiny a Ruska v tureckom Istanbule 16. mája a následne 2. júna. Strany sa na nich nedohodli na prímerí, ale uskutočnili rozsiahlu výmenu vojnových zajatcov a tiel padlých vojakov.
Dátum ďalších rokovaní je neznámy. Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan v piatok povedal, že Turecko je pripravené aj tretíkrát hostiť rokovania medzi stranami konfliktu.
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok poznamenal, že mierové návrhy, ktoré si vymenili Rusko a Ukrajina na rokovaniach v Turecku, sú podľa očakávania absolútne protichodné. Šéf Kremľa zároveň vyjadril nádej, že pokračujúci dialóg medzi stranami konfliktu pomôže zmenšiť rozdiely predložených návrhov.
V nedeľu Kremeľ prostredníctvom hovorcu Dmitrija Peskova vyhlásil, že tempo rokovaní o ukončení vojny závisí od postoja Kyjeva, účinnosti sprostredkovania Spojených štátov a situácie na bojisku.
Rusko v súčasnosti kontroluje približne pätinu ukrajinského územia a naďalej pokračuje v územných ziskoch. V uplynulých týždňoch sa mu podarilo získať územie v Doneckej a Dnepropetrovskej oblasti. Ruské sily zároveň zintenzívnili svoje útoky na Ukrajine.
(ap, tasr, bbc, politico, est)
