USA nepošlú Ukrajine niektoré sľúbené zbrane, obávajú sa o vlastné zásoby

Tieto zbrane Washington za vlády predošlého prezidenta Joea Bidena prisľúbil Kyjevu na použitie v pokračujúcej vojne proti Rusku. Zastavenie dodávok podľa AP poukazuje na nové priority Trumpovej administratívy.

„Toto rozhodnutie bolo urobené s cieľom uprednostniť záujmy Ameriky po tom, ako ministerstvo obrany preskúmalo vojenskú podporu a pomoc našej krajiny pre iné krajiny po celom svete,“ uviedla hovorkyňa Bieleho domu Anna Kellyová vo vyhlásení.

„Sila Ozbrojených síl Spojených štátov zostáva nesporná – len sa spýtajte Iránu,“ dodala v narážke na nedávne raketové údery USA na iránske jadrové zariadenia.

Pentagón má málo zásob

Pentagón pri revízii dospel k záveru, že zásoby niektorých prisľúbených položiek sú príliš nízke, preto plánované dodávky určitých zbraní nebudú zaslané, uviedol podľa AP nemenovaný americký predstaviteľ.

Správu o zastavení prinieslo ako prvé v utorok popoludní Politico, podľa ktorého zdrojov rozhodnutie urobili začiatkom júna, no platnosť nadobúda až teraz.

Trumpova administratíva nespresnila, ktoré zbrane stiahla ani v akom rozsahu. Politico píše, že ide o rakety protivzdušnej obrany pre systémy Patriot, rakety Hellfire a ďalšie rakety, ktoré Ukrajina vypúšťa zo stíhačiek F-16 a dronov.

Nepomohlo ani stretnutie s Trumpom

Tento krok prišiel po tom, ako sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň stretol s Trumpom na okraji samitu NATO v Holandsku. Zelenskyj vtedy žiadal ďalšie batérie Patriot a uviedol, že Ukrajina je ochotná kúpiť ich, ak jej ich USA nechcú darovať. Trump po stretnutí povedal, že Patrioty sú „veľmi ťažko dostupné“ a neurčito sa vyjadril aj na priamu otázku, či USA v tomto roku prispejú väčšími finančnými prostriedkami na obranu napadnutého štátu.

USA od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 poskytli Kyjevu zbrane a vojenskú pomoc za viac ako 66 miliárd dolárov.

Všetky dodávky zbraní pozastavili nakrátko vo februári a tiež v marci po konfrontačnom stretnutí oboch prezidentov v Oválnej pracovni.

Koncom apríla podpísali oba štáty dohodu, ktorá USA poskytne prístup k ukrajinským zásobám nerastných surovín. Podľa ukrajinských predstaviteľov bude súčasťou dohody aj príspevok USA vo forme vojenskej pomoci do spoločného fondu USA a Ukrajiny.

Kyjev si predvolal amerického chargé d’affaires

Ukrajinské ministerstvo zahraničia si na pokyn svojho šéfa Andrija Sybihu predvolalo chargé d’affaires veľvyslanectva Spojených štátov v Kyjeve Johna Ginkela, aby vysvetlil správy o zastavení dodávok zbraní.

„Vyjasňujeme si situáciu. Myslím si, že všetko sa objasní v najbližších dňoch,“ vyhlásil podľa agentúry AFP poradca ukrajinského prezidenta Dmytro Litvin krátko po tom, čo si Kyjev predvolal amerického diplomata.

Ukrajinskí predstavitelia sú podľa denníka Washington Post touto zmenou „zaskočení“ a snažia sa získať ďalšie informácie o oznámení Bieleho domu z noci na stredu.

Sybihova námestníčka Marjana Becová upozornila, že „akékoľvek oneskorenie alebo prieťahy v podpore obranných schopností Ukrajiny len povzbudí agresora k pokračovaniu vo vojne a terore namiesto toho, aby sa snažil o mier“, ako ju citovala televízia BBC.

Rokovania viaznu

Trump od nástupu do funkcie presadzuje mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou. Dosiaľ sa uskutočnili dve kolá rokovaní medzi delegáciami Ukrajiny a Ruska v tureckom Istanbule 16. mája a následne 2. júna. Strany sa na nich nedohodli na prímerí, ale uskutočnili rozsiahlu výmenu vojnových zajatcov a tiel padlých vojakov.

Dátum ďalších rokovaní je neznámy. Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan v piatok povedal, že Turecko je pripravené aj tretíkrát hostiť rokovania medzi stranami konfliktu.

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok poznamenal, že mierové návrhy, ktoré si vymenili Rusko a Ukrajina na rokovaniach v Turecku, sú podľa očakávania absolútne protichodné. Šéf Kremľa zároveň vyjadril nádej, že pokračujúci dialóg medzi stranami konfliktu pomôže zmenšiť rozdiely predložených návrhov.

V nedeľu Kremeľ prostredníctvom hovorcu Dmitrija Peskova vyhlásil, že tempo rokovaní o ukončení vojny závisí od postoja Kyjeva, účinnosti sprostredkovania Spojených štátov a situácie na bojisku.

Rusko v súčasnosti kontroluje približne pätinu ukrajinského územia a naďalej pokračuje v územných ziskoch. V uplynulých týždňoch sa mu podarilo získať územie v Doneckej a Dnepropetrovskej oblasti. Ruské sily zároveň zintenzívnili svoje útoky na Ukrajine.

(ap, tasr, bbc, politico, est)