Pozastavenie pomoci bolo plošné, podľa Trumpovho nariadenia malo poskytnúť čas na prehodnotenie účinnosti programov a ich súladu s národnobezpečnostnou víziou Spojených štátov. Výnimku dostali len tri štáty – Izrael, Jordánsko a Egypt.
Od 1. júla sa po rozhodnutí Trumpovej administratívy zastavili všetky rozvojové programy, čo podľa svetových médií spôsobí zdravotnícke, humanitárne a iné krízy po celom svete.
Rubio: USAID podporovala nepriateľstvo voči vlastnej krajine
Ako v blogu rezortu diplomacie upozornil minister Marco Rubio, výdavky na USAID od jej založenia predstavovali 715 miliárd dolárov, hoci toto číslo bolo „upravené o infláciu“. Keďže sa však agentúra štylizovala do roly „mäkkej sily“, ktorá mala vylepšovať verejnú mienku o USA v rozvojových štátoch, podľa Rubia by mali byť v súčasnosti tieto štáty viac naklonené pozíciám Washingtonu.
Opak je však pravdou. „V roku 2023 krajiny subsaharskej Afriky hlasovali so Spojenými štátmi len v 29 percentách prípadov o zásadných rezolúciách v OSN napriek tomu, že od roku 1991 dostali 165 miliárd dolárov,“ uviedol minister ako príklad. Ako ďalší si zobral na mušku región Blízkeho východu a severnej Afriky (MENA), kde po pomoci v hodnote 89 miliárd dolárov predbieha Ameriku v popularite Čína – „v každom štáte okrem Maroka“.
Namiesto obracania verejnej mienky USAID „vypestovala celosvetový mimovládno-priemyselný komplex“, ako vyhlásil Rubio s odkazom na prejav exprezidenta Dwighta Eisenhowera o „vojensko-priemyselnom komplexe“. Vrcholní predstavitelia tejto siete sú podľa neho „jediní, ktorí si dobre žijú v päťhviezdičkovom životnom štýle za peniaze amerických daňových poplatníkov“, čo federálnu vládu viedlo k zastaveniu činnosti agentúry.
Šéf americkej diplomacie zároveň plánuje využiť humanitárnu kanceláriu svojho ministerstva na pokračovanie programov, „ktoré sú v súlade s politikou administratívy – a ktoré podporujú americké záujmy“.
Nie všetky programy, ktoré citovala na februárovej tlačovej konferencii hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová, však obstarávala USAID. Ako pripomenul portál PolitiFact, agentúra robila viac, než je len financovanie DEI muzikálov v Írsku, transgender opier v Kolumbii či poskytnutie dvoch miliónov dolárov na takzvané „zmeny pohlavia“ v Guatemale.
Okrem toho, že často išlo o programy iných agentúr – ako Fulbrightov program, ktorý financoval vznik transgender komiksu v Peru –, sa USAID sústredila najmä na distribúciu potravín v Afganistane, Iraku či niektorých afrických krajinách.
Financovanie drogových gangov
Za fiškálny rok 2023 predstavovali plánované výdavky USAID približne 42 miliárd dolárov, čo podľa portálu Reason predstavuje len jedno percento federálneho rozpočtu. Len 1,75 miliardy z tohto masívneho rozpočtu tvorili položky v programe „Demokracia, ľudské práva a správa“, teda v „najviac spolitizovanom programe“, ako tvrdil portál.
Násobne väčšiu položku predstavoval „Ekonomický rozvoj“ v hodnote viac ako 18 miliárd dolárov – pričom takmer 16,5 miliardy išlo na investície pre Ukrajinu.
Reason však ponúkol viacero argumentov na zrušenie agentúry, ktoré s takzvanými kultúrnymi vojnami nesúvisia. Namiesto toho ukazujú mimoriadny nedostatok dohľadu nad peniazmi amerických daňových poplatníkov.
USAID v rokoch 2002 až 2017 vynaložila 1,46 miliardy dolárov na „programy alternatívneho rozvoja“, ktoré mali presvedčiť afganských farmárov, aby prestali pestovať mak na výrobu ópia. Farmári peniaze prijali – a pokračovali v pestovaní ópia.
Americká armáda zároveň v mnohých prípadoch poskytovala spriazneným poľnohospodárom ochranu vrátane stráženia makových polí. Medzi rokmi 2013 až 2015 v potravinovej zóne Kandahár stúpla produkcia ópia o 119 percent, ako upozornil osobitný inšpektor USAID pre afganskú rekonštrukciu.
Agentúra však vykonávala nedostatočný dohľad až do súčasnosti. USAID totiž podľa posledného hodnotenia svojho progresu v programoch v Iraku nedokázala vypracovať metodiku, ktorou by sledovala tento „progres“, ako upozornil inšpektor agentúry ešte v máji 2025.
V Afrike zase financovala za 29,6 milióna dolárov charitu, ktorá systematicky sexuálne zneužívala deti. Kenská mimovládna organizácia Children of God, ktorá sa starala o deti s ochorením AIDS, vedome kryla zamestnancov známych svojou „nezdravou“ náklonnosťou k maloletým.
V roku 2021 o tom federálnu vládu upovedomil anonymný whistleblower, na ktorého sa v internej správe odvolal inšpektor USAID. Predstavitelia Children of God Relief Institute „vedeli alebo mali vedieť o viacerých prípadoch“ sexuálneho zneužívania detí, „ale neprijali účinné nápravné opatrenia na riešenie zneužívania“, citovala zo správy agentúra Bloomberg.
Podobný škandál sa viazal na stredoafrickú iniciatívu Caritas Centrafrique, na ktorej čele bol belgický kňaz Luk Delft, dlhodobo podozrivý z pedofílie. Televízia CNN o jeho zapojení do detskej charity informovala v novembri 2019, USAID však pre organizáciu vyčlenila značné finančné prostriedky o mesiac neskôr.
Delfta odsúdili v Belgicku za prechovávanie detskej pornografie v roku 2023.
Krytie CIA
Počas celej svojej histórie agentúru pre medzinárodný rozvoj obviňovali z priamej spolupráce so CIA. Dôvodom bola najmä systematická podpora mimovládnych organizácií v krajinách, ktoré Spojené štáty vnímali ako potenciálne nepriateľské.
Medzi staršie príklady takejto domnelej spolupráce patrí podpora národa Hmongov na území južnej Číny a severného Vietnamu a Laosu. USAID totiž v rámci svojich programov „nútila“ národ bojujúci proti komunizmu, aby sa priamo zapájal do bojov.
CIA totiž v 60. rokoch bola súčasťou medzirezortnej Špeciálnej skupiny – komisie, ktorú založil Kennedy na lepšiu koordináciu zahraničného vplyvu. Skupina, ktorá vznikla v januári 1962, poverila USAID „koordináciou programov ekonomickej pomoci s vojenskými programami občianskych akcií“.
Humanitárna agentúra preto plánovala distribúciu potravinovej pomoci pre Hmongov do zón, v ktorých CIA očakávala protikomunistické bojové akcie. „Keďže USAID rozhodovala o tom, kde sa bude ryža zhadzovať, Hmongovia nemali inú možnosť, ako sa postaviť a bojovať,“ napísal historik Alfred McCoy.
Ten v knihe Politika heroínu v juhovýchodnej Ázii (1972) tvrdil, že podobne ako neskôr v Afganistane aj v Laose pomáhala USAID hmonským militantom pašovať ópium.
Z neskorších príkladov vystupuje do popredia operácia ZunZuneo. Ide o zvuk, ktorý podľa Kubáncov vydáva kolibrík. Týmto názvom po vzore siete Twitter (dnes X) nazvala USAID sociálnu sieť, ktorú od roku 2010 distribuovala na Kube.
Ako neskôr vysvitlo, ZunZuneo mala nedeklarovaný cieľ: motivovať mladých Kubáncov k občianskym nepokojom proti komunistickej vláde, a to prostredníctvom platených či inak podporovaných príspevkov, ktoré sa im zobrazovali. Milióny dolárov, ktoré agentúra investovala do vývoja aplikácie, mali pôvodne slúžiť na programy v Pakistane.
Peniaze na prevádzku sa však po dvoch rokoch minuli, čo viedlo ku koncu sociálnej siete.
USAID nezanikla, len nič nerobí
Hoci agentúru samu osebe môže zrušiť len Kongres – ktorý má v oboch komorách tesnú republikánsku väčšinu –, spúšťanie a rušenie jej programov má na starosti administratíva. Kongres síce môže tlačiť na federálnu vládu, aby pridelila agentúre schválené prostriedky, v konečnom dôsledku je to však Biely dom a ministerstvo zahraničia, ktoré rozhodujú nie o existencii, ale o činnosti USAID.
V roku 1974 schválil Kongres menej známy zákon s mimoriadnym dosahom: zákon o kontrole zhabania prostriedkov (Impoundment Control Act). Legislatívne teleso sa snažilo zabrániť vtedajšiemu prezidentovi Richardovi Nixonovi, aby si so schváleným rozpočtom nakladal podľa vlastného uváženia.
Prezident na základe tohto zákona môže pozastaviť peniaze pre vládne programy, s ktorými nesúhlasí, dvomi spôsobmi. Prvým je odklad, v rámci ktorého môže Biely dom „dočasne zdržať“ schválené peniaze – no s úmyslom vyčerpať ich v tom istom fiškálnom období. Tým druhým je „recesia“, teda formálna žiadosť o zrušenie schválenia rozpočtových prostriedkov.
Činnosť USAID však podlieha direktívam rezortu zahraničia, čo znamená, že minister Rubio môže v tomto funkčnom období zrušiť všetky programy, ktoré nie sú v súlade s politickou líniou Trumpovej administratívy. Následne na tieto zrušené programy už nemožno schvaľovať ďalšie peniaze v Kongrese.
Agentúra tak bude dostávať rozpočet na réžiu, teda povestné „kúrenie a svietenie“ – pravdepodobne do momentu, kým v Senáte a Snemovni nebude politická vôľa na ukončenie jej existencie. Po 64 rokoch sa však USAID prinajmenšom zmení na bočný úrad ministerstva bez akejkoľvek nezávislosti.
„Rozvojové ciele boli len zriedka splnené, nestabilita sa často zhoršila a protiamerické nálady len vzrástli,“ obhajoval zrušenie programov minister zahraničia Rubio. „Táto éra vládou schválenej neefektívnosti sa oficiálne skončila.“
