Vatikánsky týždeň: Obmedzenie latinskej omše má byť rímsky centralizmus

Pápež František 12. – 15. septembra popri Bratislave navštívi Prešov, Košice a Šaštín. Ako prvé bude mať ekumenické stretnutie, zíde sa aj so židovskou a rómskou komunitou, ale aj veriacimi, duchovnými a so štátnymi predstaviteľmi. Posledný bod programu je svätá omša pri Národnej svätyni v Šaštíne. Pápežova návšteva na Slovensku bude z hľadiska zdravotných opatrení prelomová, keďže na masové podujatia s rímskym biskupom budú môcť prísť len zaočkovaní. Túto novinku apoštolských ciest si vyžiadala pretrvávajúca vážna situácia v súvise s pandémiou vo svete i na Slovensku.

Vatikanisti v Tlačovom stredisku Svätej stolice zverejnenie programu komentovali slovami: „Vidíte, a predsa sa pápež stretne s Viktorom Orbánom“. Tým odkazovali na dohady, že pápež František sa pôvodne nemal a nechcel stretnúť s konzervatívnym predsedom maďarskej vlády, s ktorým majú odlišné politické názory najmä na imigráciu. „Ani pápež nie je chránený pred falošnými správami,“ komentoval premiér Orbán tieto špekulácie v rozhovore pre chorvátske médium Glas Koncila a doplnil, že tejto nezrovnalosti sa chytili „proticirkevné a protikresťanské živly“.

Niekoľko vatikanistov šírilo článok talianskeho denníka spred dvoch rokov o sídlisku Luník IX v Košiciach. Opisuje „geto, ktoré nie je v meste Košice“, lebo je niečím úplne odlišným a je na tom vraj ešte horšie ako predtým.

Obmedzenie mimoriadnej formy svätej omše ako čistý centralizmus Ríma

Pápež František chcel nedávnym apoštolským listom „pokračovať v neustálom hľadaní cirkevného spoločenstva (comunione ecclesiale)“, no pre niektorých pozorovateľov spôsobil presný opak a vyvolal hádam viac nejednoty. Výrazné obmedzenie slávenia mimoriadnej formy svätej omše spustilo vlnu rôznorodých reakcií nielen medzi vatikanistami, ale aj kardinálmi. Citát jedného z nich prinášame na konci tohto prehľadu. Niekoľko talianskych médií bez výčitiek či vlastných argumentov prijalo sprísnenie slávenia takzvanej tridentskej omše, no negatívne reakcie boli omnoho častejšie a vskutku vyzývali na väčšie zamyslenie. 

Viacerí vatikanisti v tom vidia návrat čistého centralizmu. Rímsky biskup čoraz viac pripomína „generála, ktorý stále viac otvára nové vojnové fronty“ a používa „trest, útlak a predovšetkým rozkol. A prečo vlastne?“ opýtal sa taliansky denník, ktorému nepriamo odpovedali iní komentátori.

Túto vojnu nezačal argentínsky pápež, ale modernistické liturgické hnutie za pomoci protestantizmu. Veriaci, ktorí sa cítia nevypočutí, však majú plné právo brániť sa pred liturgickou agresiou, upozornil publicista Massimo Viglione. Zároveň zdôraznil, že nejeden komentár na túto tému je politický a nie teologický či duchovný, a preto sa treba v súvise s touto polemikou modliť a dúfať.

Viac limitov na mimoriadnu formu slávenia svätej omše môže tiež spôsobiť odchod časti katolíckych veriacich k takzvaným lefebvristom. Tí – na čele s francúzskym arcibiskupom Marcelom Lefebvreom – sa ohradili voči zmenám Druhého vatikánskeho koncilu. Pápežov apoštolský list vo forme motu proprio s názvom Traditionis custodes by teda mohol byť prekážkou v ekumenizme s tradičnejšími kresťanskými komunitami, myslia si niektorí.

Citát týždňa

Tentoraz ho vyberáme z článku, ktorý napísal bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery Gerhard Ludwig Müller. Pripomenul, že obmedzením takzvanej latinskej omše pápež zakročil voči vyznávačom tejto formy slávenia svätej omše, ktorí sú označovaní ako tradicionalisti. Na druhej strane je to však väčšina nemeckých biskupov, ktorí otvorene popierajú učenie Druhého vatikánskeho koncilu. Tí pokračujú zatiaľ bez výrazného obmedzenia z Ríma, čo pri iných príležitostiach pripomenuli aj iní kardináli (tomu sa Štandard venoval viac ráz, naposledy tu):

„Nikto nemôže zatvárať oči pred tým, že aj tí kňazi a laici, ktorí slúžia omšu podľa nariadenia Misála svätého Pavla VI., sú dnes označovaní za tradicionalistov. Učenie Druhého vatikánskeho koncilu o jedinečnosti vykúpenia v Kristovi, úplnej realizácii Kristovej cirkvi v katolíckej cirkvi, vnútornej podstate katolíckej liturgie ako adorácii Boha a sprostredkovaní milosti, Zjavení a jeho prítomnosti v Písme a v Apoštolskej tradícii, o neomylnosti učiteľského úradu, o primáte pápeža, sviatosti Cirkvi, o dôstojnosti kňazstva, o svätosti a nerozlučiteľnosti manželstva – to všetko sa hereticky otvorene popiera v rozpore s Druhým vatikánskym koncilom, a to zo strany väčšiny nemeckých biskupov a laických funkcionárov (aj keď to maskujú pastoračnými frázami).“