Kto tu klame a politizuje Súdnu radu?
Podľa predsedníčky Súdnej rady SR Kosovej totiž Mária Kolíková „klame a zavádza verejnosť o Súdnej rade SR“.
Mimoriadne ostré vyjadrenia na adresu bývalej ministerky spravodlivosti zazneli v rozhovore, v ktorom sa predsedníčka Rady Kosová ohradila voči jej vyjadreniam o údajnej politizácii Súdnej rady SR a poukázala na skutočnosť, že Kolíková kritizuje legislatívne zmeny, ktoré pochádzajú od jej vlastných ľudí.
Nejde pritom o prvý spor medzi dvoma významnými predstaviteľkami justície. Marcela Kosová kritizovala útoky Kolíkovej na Radu aj v nedávnej minulosti. Kolíková vtedy tvrdila, že Rada „nevystupuje tak, aby sa dalo povedať, že je nezaujatá, nestranná a že by jej mohli dôverovať sudcovia ako celok“. Kosová už vtedy upozorňovala, že bývalá ministerka spravodlivosti svoje tvrdenia nepodložila žiadnymi relevantnými dôkazmi.

Súčasná kritika Marcely Kosovej smeruje voči vyjadreniam poslankýň Národnej rady SR Márie Kolíkovej (SaS) a Lucie Plavákovej (PS), ktoré podľa nej útočili na Súdnu radu priamo v rokovacej sále parlamentu.
Útoky na sudcov a Súdnu Radu SR
V legislatívnom procese je aktuálne návrh zákonov týkajúcich sa justície, ktorých cieľom je zmeniť spôsob kreovania disciplinárnych senátov rozhodujúcich o disciplinárnych previneniach sudcov, ako aj úprava systému hodnotenia sudcov a psychologického posudzovania ich spôsobilosti. Práve tieto zmeny kritizovali obe poslankyne súčasnej opozície.
Podľa Márie Kolíkovej je Súdna rada de facto predĺženou rukou vlády a „smerácka“, pričom tvrdí, že disciplinárne senáty budú obsadzované sudcami, ktorí budú konať podľa predstáv vlády, aby mohli následne trestať nepohodlných sudcov.
Predsedníčka Kosová tieto výroky označila za „priame útoky nielen na Súdnu radu, ale aj na sudcov ako celok“ a upozornila, že nielenže zatiaľ neboli zvolení žiadni sudcovia do nových disciplinárnych senátov, ale ani právna úprava, ktorá by im to umožňovala, ešte nebola schválená Národnou radou SR.
Kolíková tlačila na odchod členov Rady
Kosová takisto poukázala na osobné rozdiely vo vzťahu k politickým predstaviteľom. Kým Ján Mazák, bývalý predseda Súdnej rady, si s ministerkou Kolíkovou verejne tykal a oslovoval ju „Maruška“, Kosová zdôraznila, že voči súčasnému ministrovi Borisovi Suskovi si zachováva striktne profesionálny a pracovný odstup.
Pri výhradách k údajnému politickému prepojeniu Súdnej rady Kosová upozornila, že to bola práve Mária Kolíková, ktorá ešte pred svojím vymenovaním za ministerku spravodlivosti v marci 2020 obtelefonovala členov Súdnej rady a žiadala ich, aby sa nezúčastňovali zasadnutí, keďže „nemajú dôveru koaličnej rady“.
Kolíková tak konala bez oficiálneho mandátu ako poslankyňa, pričom si tým pripravovala pôdu pre vlastné kádrové zmeny v justícii. Podľa Kosovej teda „urobila presne to, čo dnes vyčíta nám“.
Legislatívne zmeny vznikli ešte počas bývalej vlády
Marcela Kosová reagovala aj na tvrdenie Kolíkovej, že navrhované zmeny zákonov predložila ministrovi spravodlivosti Súdna rada, a ten ich „bez všetkého akceptoval“, pričom Rada si ich údajne „bezdôvodne vymyslela“.
Predsedníčka Rady v tejto súvislosti upozornila, že Kolíková si zrejme ani nezistila základné fakty o tom, kto a kedy tieto zmeny inicioval.
Uznesenie Rady, ktorým sa navrhli zmeny kritizované Kolíkovou a Plavákovou, totiž pochádza ešte z 13. decembra 2023. V tom čase bola Súdna rada zložená inak ako dnes – jej členmi boli nominanti bývalej vlády, v ktorej pôsobila aj SaS, ale nie Smer-SD.
Dané uznesenie vzniklo na základe spoločnej pracovnej porady, na ktorej vystúpili Katarína Javorčíková (nominantka vlády Igora Matoviča), ako aj Dáša Kontríková a Darina Kuchtová – členky združenia Za otvorenú justíciu. O týchto osobách rozhodne nemožno hovoriť ako o priaznivcoch súčasnej vládnej koalície alebo strany Smer-SD.
Kritizované zmeny legislatívy schválila aj Kolíkovej poradkyňa
Závery z porady, ktoré sú dnes predkladané ako navrhované zmeny zákonov ministrovi Suskovi a označované za „smerácke“, odsúhlasila v tom čase Rada hlasovaním. Vzhľadom na to, že jej zostava bola plná nominantov bývalej vládnej garnitúry, za tieto „smerácke“ návrhy hlasovali aj členovia ako Lucia Berdisová, Tomáš Gábrik, Andrej Majerník alebo Lajos Mészáros.
Kosová pripomína, že Lucia Berdisová je poradkyňa Márie Kolíkovej a do Rady ju menovala prezidentka Zuzana Čaputová. Tomáš Gábrik spolu s Lajošom Mészárosom rovnako zastupovali prezidentku Čaputovú v Rade a Andrej Majerník zasa zastupoval parlament z roku 2021.

Všetci sudcovia, ktorí boli prítomní, hlasovali za toto uznesenie a nikto nehlasoval proti alebo sa nezdržal.
Túto odhlasovanú verziu zmeny zákonov následne dostal do rúk minister Susko a na základe nej robia zmeny, o ktorých Kolíková s Plavákovou tvrdia, že sú výsledkom „provládnej línie“ súčasnej Rady.
Mária Kolíková teda ani nevie, že kritizuje zmeny, ktoré navrhli a odsúhlasili nominanti bývalej vlády, v ktorej pôsobila ako ministerka spravodlivosti a členka vládnej strany, ako aj jej vlastná poradkyňa Berdisová, a to vrátane nominantov bývalej prezidentky Čaputovej.
Zmeny navrhnuté a schválené týmito ľuďmi sú dnes označované poslankyňami PS a SaS za smerácke bez toho, aby vôbec poznali genézu vývoja tejto legislatívy.
Kolíková chcela sama menovať disciplinárne senáty
Na tento pokrytecký prístup Kolíkovej Kosová upozornila aj v inom prípade. Pripomenula, že Kolíková „podsúva verejnosti, že Súdna rada SR bude voliť väčšinu disciplinárnych senátov“, no zároveň nespomína, že v roku 2021 práve táto Rada zvolila všetkých kmeňových sudcov Najvyššieho správneho súdu aj prísediacich do disciplinárnych senátov.
Kosová tiež pripomína, že pôvodný návrh Márie Kolíkovej rátal s tým, že ak Súdna rada nezvolí členov disciplinárnych senátov včas, urobí tak ona sama ako ministerka spravodlivosti.
Teda politička, členka výkonnej moci, by rozhodovala, kto bude súdiť sudcov. Dnes jej však prekáža, ak túto kompetenciu má kolektívny orgán zložený zo sudcov, nominantov parlamentu, vlády a prezidenta.
Kolíková v minulosti odvolala predsedu súdu, pretože konal zákonne
Z minulosti je pritom známy prípad sudcu a predsedu vtedajšieho Okresného súdu v Bratislave III Romana Fitta, ktorého Mária Kolíková ako ministerka spravodlivosti odvolala zo svojho postu v roku 2022. Urobila tak z dôvodu, že sudca Fitt porušil svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie.
Porušenia sa sudca mal dopustiť tým, že odmietol porušiť zákon a vydať spis príslušníkom NAKA, ktorý na to nemali oprávnenie. Zákonné konanie sudcu potvrdila ako Súdna rada SR, tak aj Národný bezpečnostný úrad, ale Kolíková sa sudcovi odmietla za svoj postup čo i len ospravedlniť. Neskôr sa na pôde Súdnej rady k neoprávnenému odvolaniu sudcu zmohla iba na vyjadrenie, že v tom čase dostala o prípade mylné informácie.
Aj tento prístup bývalej ministerky Kolíkovej demonštruje, ako neodborne a autoritatívne pristupovala k justičným záležitostiam.
Kritika poslankyne SaS tak pôsobí komicky – bez dôkazov vyčíta Rade to, čo sama chcela presadiť ako ministerka. Punc odbornosti jej nepridáva ani to, že nepozná základné okolnosti právnej úpravy, ktorú dnes nazýva „kladivom na sudcov“.
Ak ide naozaj o tak nebezpečné zmeny, je legitímne sa pýtať, prečo ich navrhli a schválili ľudia, ktorí s Kolíkovou dlhodobo spolupracovali a dodnes aj spolupracujú?
Napriek týmto faktom nemala Mária Kolíková ani Lucia Plaváková problém postaviť sa pred rečnícky pult Národnej rady a hovoriť o údajnej nebezpečnosti tejto právnej úpravy.
Predsedníčka Rady vyčítala Márii Kolíkovej aj iné odborné zlyhania, a to vrátane toho, že bývalá ministerka spravodlivosti ani nevedela, ako funguje financovanie súdov v Košiciach, ktoré chcela zmeniť na základe chybných informácií.
Žiadna z týchto okolností nemala tak jasné kontúry nevedomosti a pokrytectva ako kritika praktík, ktoré sama presadzovala, keď pôsobila vo výkonnej moci, a legislatívy, ktorú presadili a schválili jej vlastní ľudia.
V súčasnosti sa často skloňuje téma nevedomosti poslancov, ktorí hovoria o veciach, ktorým nerozumejú.
Kolíková a Plaváková v tomto prípade poslúžili ako názorný príklad – ak chcú vystupovať z pozície odborníkov, a nie z pozície komikov, mali by poznať aspoň základné fakty a históriu vlastných rozhodnutí.