Bjørn Lomborg

Musíme si uvedomiť, že chlad zabíja oveľa viac ľudí ako horúčavy, a to na všetkých kontinentoch a vo väčšine krajín. V USA zomiera ročne viac ako 80-tisíc ľudí v dôsledku chladu, čo je výrazne viac ako približne 8-tisíc úmrtí spôsobených horúčavami. V Latinskej Amerike a Európe je pomer úmrtí z chladu k úmrtiam z tepla približne 4 : 1. V Afrike je tento rozdiel ešte výraznejší. Chlad tam spôsobuje až 46-krát viac úmrtí ako horúčava. Dokonca aj v Indii, na ktorú sa západné médiá tento rok už zamerali z dôvodu extrémnych horúčav, je počet úmrtí z chladu sedemnásobne vyšší ako z tepla.

Globálne otepľovanie síce spôsobuje viac vĺn horúčav, čo zvyšuje riziko úmrtí z tepla, no zároveň znižuje počet chladných období, a tým aj úmrtí z chladu. Podľa štúdie publikovanej v časopise Lancet sa za posledné dve desaťročia zvýšil počet úmrtí na horúčavy ročne o 116-tisíc, no zároveň sa počet úmrtí z chladu znížil o 283-tisíc. Čistý výsledok je teda pokles o 166-tisíc úmrtí súvisiacich s počasím ročne. Je smutné, že sa o tom takmer vôbec nehovorí.

Pochopiteľne, s nárastom teploty sa tento pomer zmení. No rozsiahla štúdia publikovaná v časopise Nature ukazuje, že ak sa zameriame výlučne na vplyv klimatických zmien, celkový počet obetí chladu a horúčav zostane nižší ako dnes. A to až do nárastu globálnej teploty o takmer 3 °C, čo prekračuje súčasné prognózy do konca tohto storočia.

Ochladzovanie miest – lacné a dostupné riešenia

Jednoduchý a cenovo dostupný spôsob, ako ochladiť mestá, je dobre navrhnutá infraštruktúra. Ide napríklad o výsadbu väčšieho množstva stromov, vytváranie zelených plôch a natieranie tmavých striech a ciest na bielo, aby lepšie odrážali slnečné svetlo. Jedna štúdia z Londýna ukázala, že takéto opatrenia by mohli znížiť teploty počas vĺn horúčav až o 8 °C. Ďalší výskum publikovaný v časopise Nature potvrdil, že celosvetové zavedenie reflexných striech a chodníkov by síce stálo asi 1,2 bilióna dolárov za celé storočie, no pomohlo by predísť klimatickým škodám v hodnote až pätnásťnásobne vyššej.

Najlepším spôsobom, ako znížiť počet úmrtí spôsobených tak teplom, ako aj chladom, je zabezpečiť ľuďom prístup k lacnej energii. Cenovo dostupné zdroje totiž umožňujú používať klimatizáciu počas horúčav a vykurovanie v chladných mesiacoch. Ako príklad slúžia Spojené štáty, v ktorých sa počet úmrtí z horúčav od roku 1960 znížil na polovicu. Je to najmä vďaka rozšíreniu klimatizácie, a to aj napriek nárastu počtu horúcich dní. Podobne aj dostupné vykurovanie, ktoré umožnili nižšie ceny zemného plynu vďaka frakovaniu, zachráni každú zimu odhadom až 12 500 životov.

Hlavný problém je, že klimatické politiky sa viac sústreďujú na znižovanie emisií CO₂ ako na dostupnosť lacnej energie. Keď ceny energie rastú, mnohí ľudia si nemôžu dovoliť kúrenie ani klimatizáciu, čo môže viesť k väčšiemu počtu úmrtí, najmä medzi chudobnými a zraniteľnými skupinami obyvateľstva. Najnovšie údaje Medzinárodnej energetickej agentúry z roku 2023, ktoré zahŕňajú 70 krajín, ukazujú jasnú súvislosť medzi väčším využívaním solárnej a veternej energie a rastúcimi cenami energie pre domácnosti aj firmy.

Krajiny ako Nemecko, ktoré presadzujú politiku nulových emisií a zdaňujú fosílne palivá, čelia prudkému rastu cien energie. V januári platili domácnosti v Berlíne za jednu kilowatthodinu elektriny až 40,4 centa, čo je oveľa viac ako priemer v EÚ, ktorý je 25,5 centa. Až tri štvrtiny Nemcov sa obávajú, či si budú môcť dovoliť náklady spojené s prechodom na „zelenú“ energiu. Podľa prieskumu švédskej energetickej spoločnosti Vattenfall si takmer šesťdesiat percent ľudí radšej nezapne kúrenie a trpí zimou. Nová štúdia zároveň ukazuje, že ľudia žijúci v energetickej chudobe majú o osemnásť percent nižšiu šancu, že budú v dobrom zdravotnom stave.

Selektívny prístup médií je zavádzajúci

Klimatické zmeny sú skutočný problém, no médiá ich často zredukujú len na dramatické správy o úmrtiach počas horúčav. Takýto pohľad je zavádzajúci a nepomáha hľadať riešenia. Potrebujeme rozumné opatrenia, ktoré budú v prvom rade myslieť na ľudí, zabezpečia dostupnú energiu na kúrenie aj chladenie a zároveň nám pomôžu prispôsobiť sa meniacemu sa podnebiu. Aby sme v budúcnosti znížili globálne otepľovanie, musíme investovať do inovácií v energetike. Len tak dosiahneme, aby bola zelená energia lacnejšia a spoľahlivejšia, namiesto toho, aby sme ľuďom vnucovali drahé a často neefektívne riešenia.

Niektorí klimatickí aktivisti tvrdia, že hovoriť o úmrtiach z chladu oslabuje naliehavosť boja proti klimatickej zmene. V skutočnosti tým však naznačujú, že by sme mali prehliadať dôležité fakty, len aby sme podporili ich predstavu o správnej klimatickej politike.

Na následky chladu zomiera až deväťkrát viac ľudí ako na horúčavy. Paradoxne však vyššie teploty v súčasnosti znižujú celkový počet úmrtí súvisiacich s počasím. Napriek tomu médiá píšu deväťkrát častejšie o úmrtiach z horúčav, čo skresľuje realitu a podporuje opatrenia, ktoré môžu byť neúčinné či dokonca škodlivé.