Rekordné trhy: dôvodom k rastu môže byť akákoľvek správa

Samozrejme, možno nájsť čiastkové dôvody, ale celkový makroekonomický obraz nie je príliš optimistický. Rast HDP spomaľuje a ceny rastú. Napriek tomu sa trhy rozhodli reagovať tak, že akákoľvek správa – či už pozitívna alebo negatívna – je pre nich dôvodom k rastu.

Výstižným príkladom je zverejnenie makroekonomickej štatistiky o počte voľných pracovných miest v USA, známej ako JOLTS. Už pred zverejnením dát bolo zrejmé, že trhy budú reagovať podľa spomenutého vzorca.

Ak počet voľných miest vzrastie, považuje sa to za dobrú správu, pretože americká ekonomika prosperuje, čo je dôvod na rast trhov. Naopak, ak počet voľných miest klesne, trhy to interpretujú ako signál, že clá a neistota spojená s politikou Donalda Trumpa si vyberajú svoju daň.

Ochladzovanie trhu práce by potom mohlo prinútiť americký Fed k zníženiu úrokových sadzieb už na júlovom zasadnutí.

Či tak alebo onak, hádanka bola vyriešená. V máji 2025 vzrástol počet voľných pracovných miest v USA o 374-tisíc na 7,769 milióna, čo je najvyššia úroveň od novembra 2024 a výrazne prekonáva očakávania trhu, ktoré predstavovali 7,3 milióna. Ako trhy zareagovali? Samozrejme, že rastom.

Napätie medzi Fedom a Bielym domom

Napätie medzi americkou centrálnou bankou (Fed) a Bielym domom neustáva, skôr sa prehlbuje. Predseda Fedu Jerome Powell na utorkovej panelovej diskusii s predstaviteľmi iných centrálnych bánk uviedol: „V podstate sme pozastavili znižovanie úrokových sadzieb, keď sme videli dôsledky ciel. Prakticky všetky inflačné prognózy v USA sa kvôli týmto clám výrazne revidovali.“

Inými slovami, Powell nepriamo označil politiku Donalda Trumpa za hlavnú príčinu, prečo sadzby zostávajú na vysokej úrovni. Dodal, že clá nútia Fed vyčkávať a sledovať vývoj, aby mohol prípadne upraviť menovú politiku. Tento prístup naznačuje, že výrazné znižovanie úrokových sadzieb tento rok pravdepodobne nenastane.

Podobný záver urobil aj ekonóm Torsten Sløk zo spoločnosti Apollo, ktorý predpokladá iba jedno zníženie sadzieb v tomto roku. Prečo brať jeho predpoveď vážne?

Sløk sa vlani ukázal ako veľmi presný analytik. Dôvodom pre udržanie vysokých sadzieb je rovnaký, aký spomína Powell: priemerná výška ciel na dovážaný tovar dosahuje 15,8 percenta, čo je najvyššia úroveň za posledných dvadsať rokov, a nič nenasvedčuje tomu, že by sa clá mali v dohľadnej dobe znižovať.

Aj keby 9. júla všetko prebehlo hladko, clá zostanú na súčasnej, teda veľmi vysokej úrovni. Podľa Sløka to povedie k inflácii nad tri percentá, čo Fedu znemožní znižovanie sadzieb. Všetko teda naznačuje, že úrokové sadzby na americkom dolári zostanú vysoké.

Reakcia Donalda Trumpa na seba nenechala dlho čakať. Vyzval Powella na okamžitú rezignáciu, čím opäť rozvíril špekulácie o možnej snahe odvolať šéfa Fedu pred koncom jeho mandátu v máji budúceho roka.

Trhy však aj túto situáciu vnímajú pozitívne a ignorujú riziko, že odvolanie šéfa Fedu by mohlo vážne narušiť dôveru v americkú menu a celý finančný systém. Zdá sa, že trhy počujú iba na jednu vec: nízke úrokové sadzby. Ak by sa do čela Fedu dostal Trumpov človek, je veľmi pravdepodobné, že by sadzby klesali rýchlym tempom.

Nový záujem o umelú inteligenciu

Rast trhov však nepoháňajú iba očakávania ohľadom úrokových sadzieb. Investori sa znova nadchli pre umelú inteligenciu. Obavy vyvolané čínskym jazykovým modelom DeepSeek alebo ohľadom dostatku elektrickej energie pre dátové centrá, ktoré rastú ako huby po daždi, ustúpili do úzadia.

Prvým signálom obnoveného záujmu o umelú inteligenciu bolo, že spoločnosť Nvidia sa opäť stala najhodnotnejšou firmou na svete, keď predbehla Apple aj Microsoft. Jej burzová kapitalizácia dnes dosahuje 3,834 bilióna dolárov. Investori sú presvedčení, že Nvidia čoskoro prekročí hranicu štyroch biliónov dolárov.

Hlavným dôvodom rastu je vysoký dopyt po čipoch Blackwell, ktoré majú v roku 2026 nahradiť ešte výkonnejšie čipy Rubin. Analytici sa zhodujú, že predaj Nvidie bude aj v budúcom roku rásť dvojciferným tempom. Väčšina odporúčaní ohľadom akcií Nvidie hovorí o nákupe s cieľovou cenou 170 dolárov za akciu.

Ďalšou správou, ktorá posilnila vieru v budúcnosť umelej inteligencie, bola aktivita spoločnosti Meta. Tá oznámila, že získala niekoľko inžinierov z OpenAI a investovala sto miliónov dolárov do nového výskumného tímu v oblasti umelej inteligencie.

Vedenie Mety tiež otvorene hovorí o ambicióznom pláne vybudovať dátové centrum pre superinteligenciu, ktorého hodnota má dosiahnuť 29 miliárd dolárov. Investori tieto kroky hodnotia veľmi kladne, čo sa prejavilo na raste akcií Mety o viac ako 19 percent od začiatku tohto roka.

Tretím dôležitým momentom bolo oznámenie spoločnosti Oracle o niekoľkých nových zákazkách na cloudové služby. Najväčší z nich má od roku 2028 generovať ročné tržby 30 miliárd dolárov. Oracle ťaží z úzkej spolupráce s Nvidiou pri poskytovaní cloudových riešení, čo sa ukazuje ako výhodné pre obe strany. Oracle sa tak stal efektívnym „strojom na peniaze“.

Tento týždeň potvrdil, že téma umelej inteligencie zďaleka nie je mŕtva. Aj keď už nezažívame všeobecné nadšenie, keď obyčajná zmienka o umelej inteligencii zo strany šéfov firiem viedla k rastu ich akcií, veľké spoločnosti svojimi masívnymi investíciami potvrdzujú vysoký potenciál tejto technológie.

Na rozdiel od internetovej bubliny na prelome tisícročia investujú do umelej inteligencie predovšetkým veľké firmy s diverzifikovanými príjmami, ktoré túto technológiu využívajú na optimalizáciu existujúcich procesov.