Nový svetový poriadok. Čínska alternatíva k západnému modelu
Pekinská Iniciatíva globálnej civilizácie prepisuje pravidlá uplatňovania mäkkej sily.
Morálna autorita Západu slabne. Liberálny systém, ktorý vytvoril, sa otriasa pod ťarchou vlastných rozporov. Na jednej strane hlása univerzálne práva, no zároveň toleruje kapitalizmus postavený na sledovaní ľudí. A hoci šíri demokraciu do sveta, doma ju vlastnými činmi oslabuje.
V čase geopolitickej neistoty prichádza na scénu čínska Iniciatíva globálnej civilizácie (GCI), ktorá bola spustená v roku 2023. Nie však ako odpor voči Západu, ale ako pokus preformulovať pravidlá hry. Zabudnite na sankcie a vojenské dohody. GCI kladie dôraz na harmóniu, vzájomné učenie sa a spoločný osud.
Nejde len o obyčajnú kultúrnu diplomaciu. Ide o hlbší koncept, takzvanú ontopolitickú infraštruktúru, teda svetonázor, ktorý nielen usmerňuje konanie krajín, ale ovplyvňuje aj ich myslenie a pocity s tým spojené. GCI predstavuje víziu sveta, v ktorom základnými stavebnými kameňmi medzinárodných vzťahov nie sú štáty ani ideológie, ale civilizácie. V tomto svete Čína nehrá len vedľajšiu rolu - je jeho hybnou silou.
Peking hovorí, svet počúva
Toto je niečo iné ako jemný vplyv Harvardu alebo Hollywoodu. GCI nie je navrhnutá tak, aby priťahovala, jej cieľom je presadzovať. Predstavuje takzvanú civilizačnú autoritu. Jej zámerom nie je získať si srdcia a mysle ľudí, ale zmeniť samotné chápanie legitimity: uprednostniť konfuciánsku harmóniu pred liberálnou rivalitou, spoločné blaho pred individuálnou slobodou a riadený pluralizmus pred univerzálnymi právami.
Čínske hodnoty, ako harmónia či spoločné blaho, vychádzajú z jej vlastnej kultúry. No GCI ich predstavuje ako univerzálne, teda také, ktoré by mali platiť pre všetkých. Vďaka tomu sa čínske tradície menia na niečo, čo má celosvetový význam.
Vzniká však paradox. Hoci pekinská iniciatíva deklaruje, že je otvorená všetkým kultúram, jej hlavné hodnoty vychádzajú zo samotnej čínskej tradície.
Nejde len o myšlienku, GCI už dnes podniká reálne kroky. Napríklad Konfuciove inštitúty, ktoré boli na Západe dlho pod drobnohľadom, sa teraz pod hlavičkou GCI menia na miesta vzájomného učenia. Čínske médiá šíria obsah v mandarínskej čínštine a zároveň sa podieľajú na budovaní optických sietí. V Afrike sa civilizačný dialóg realizuje aj prostredníctvom budovania moderných 5G sietí. Na tohtoročnom fóre o civilizačných partnerstvách, ktoré sa konalo v Jakarte, podporilo hodnoty pekinskej iniciatívy devätnásť vlád. Trinásť z nich nedávno podpísalo nové dohody v rámci projektu Nová hodvábna cesta.
Infraštruktúra už neznamená len technické riešenia, nesie so sebou aj určitú filozofiu. A práve v krajinách globálneho Juhu je o túto filozofiu čoraz väčší záujem. GCI sľubuje rešpekt, tradície a nezasahovanie do vnútorných vecí, čo pôsobí oveľa prívetivejšie ako západné moralizovanie. Jednoducho povedané, Čína hovorí jazykom, ktorý je pre mnohé krajiny príťažlivejší.
Aj čínske technologické spoločnosti zamerané na vzdelávanie expandujú na základe uvedenej filozofie. V roku 2024 viac ako 70 nových bilaterálnych vzdelávacích dohôd uvádzalo civilizačný dialóg ako dôvod na prispôsobenie čínskeho obsahu miestnym podmienkam.
Investori by si nemali mýliť túto rétoriku s prázdnymi rečami. Pekinská iniciatíva sa postupne mení na nástroj, ktorým Čína formuje svoje pôsobenie vo svete. Obzvlášť v krajinách, v ktorých sú štátne inštitúcie krehké a ľahko ovplyvniteľné.
Nová forma hegemónie
Čína síce tvrdí, že Iniciatíva globálnej civilizácie nie je o nadvláde, no štruktúra nového systému, ktorý navrhuje, hovorí o niečom inom. Zatiaľ čo liberálny poriadok sa snažil dosiahnuť jednotu prostredníctvom práva, GCI navrhuje poriadok založený na súlade a zhode. Jej pluralizmus je síce skutočný, no v konečnom dôsledku by tento nový systém bol stále hierarchický. Hoci Čína zapája do diania aj ostatných, výhradné právo určovať smer si ponecháva pre seba.
GCI pôsobí ako otvorená iniciatíva, no v skutočnosti ide o nový spôsob, akým si Čína buduje vplyv vo svete. Na rozdiel od západného prístupu, ktorý vyžaduje, aby ho ostatní kopírovali, Peking ponúka možnosť pripojiť sa, no za vopred stanovených podmienok. Čína zostáva hlavným aktérom. Ostatní síce môžu byť spolutvorcami, ale iba ak budú používať „čínsky jazyk“, čiže pravidlá Pekingu a jeho pohľad na vec. Ide o typ líderskej pozície, ktorá hlása dobrovoľnosť a nenútenosť, no v skutočnosti nenápadne tlačí všetkých k tomu, aby súhlasili s jej pohľadom.
Pre štáty, ktoré sú opatrné voči západným požiadavkám, napríklad v oblasti transparentnosti, práv či spôsobu riadenia štátu, pôsobí GCI ako atraktívna alternatíva. Prijatie princípov, ktoré iniciatíva presadzuje, otvára cestu k čínskym investíciám, technológiám a infraštruktúre. V praxi sa tak „civilizačné zladenie“ stáva novou formou geopolitickej neutrality. Ide o strategický postoj, ktorý umožňuje krajinám vystúpiť z morálneho rámca Západu bez toho, aby to vyzeralo ako priame spojenectvo s Ruskom, ktoré je blízkym partnerom Číny, no zároveň čelí silnej kritike.
Prevzatie naratívu GCI vs. súlad hlasovania s Čínou v OSN
Silný príbeh ako nástroj moci
Pre investorov to je niečo, čomu sa oplatí venovať pozornosť. Iniciatíva globálnej civilizácie totiž materiálne zvýhodňuje čínske štátom podporované firmy. Platí to pre rôzne odvetvia od telekomunikácií a vzdelávacích technológií až po turizmus a digitálnu infraštruktúru. Čínske platformy, ktoré šíria konfuciánsku etiku a tradičnú kultúru, získavajú diskrétnu podporu od regulátorov po celej Ázii a Afrike. Médiá a vzdelávacie technológie, ktoré sa zhodujú s myšlienkami GCI, sú schvaľované rýchlejšie a s menšími prekážkami.
Toto nie je mäkká sila, akú sme poznali kedysi. GCI predstavuje oveľa sofistikovanejší prístup. Tým, že mení spôsob, akým sa hovorí o rozvoji, umožňuje Číne šíriť svoj štýl riadenia bez toho, aby k tomu boli viazané akékoľvek právne obmedzenia. Vo svete, v ktorom sa morálna autorita Západu spochybňuje, si toto nenápadné, no cielené presadzovanie vplyvu nachádza partnerov, ktorí sú pripravení počúvať a reagovať.
Zhrnutie
Čína nerastie len ekonomicky. Posilňuje aj svoju predstavu o tom, ako má vyzerať svetový poriadok. GCI nie je len slogan, ale civilizačný scenár: Čína v ňom vystupuje ako morálny pilier, globálny Juh ako publikum a Západ ako pasívny pozorovateľ. Storočie, ktoré malo byť érou západného liberalizmu, si dnes nárokuje Čína ako vlastný priestor na formovanie globálneho poriadku. Hoci pozýva ostatných do príbehu, vyhradzuje si rolu hlavného rozprávača.
