Donkichotský boj Bruselu pokračuje. Prinesie Green Deal pád Komisie?
Európska komisia v stredu navrhla nový emisný cieľ. Členov Únie chce zaviazať, aby do roku 2040 znížili produkciu skleníkových plynov o 90 percent oproti roku 1990.
Načasovala si to naozaj perfektne. Európa v týchto dňoch trpí letnou vlnou extrémne vysokých teplôt, pričom Španielsko či Grécko už hlásili aj požiare.
Cieľ je, podobne ako väčšina predošlých, mimoriadne ambiciózny. Dlhodobou víziou Bruselu je, aby bola európska ekonomika do roku 2050 kompletne bezuhlíková. Momentálne však kontinent produkuje zhruba o 40 percent menej emisií než v roku 1990. Nový návrh tak v podstate tlačí na ešte rýchlejšiu redukciu.
Zatímco řada zemí EU chce prý Green Deal mírnit, Evropská komise by ráda přitvrdila. Opět se tedy ukazuje, že se ze servisního orgánu proměnila ve faktické centrum reálné moci. Dnes si ji otestuje návrhem dále Green Deal přitvrdit, totiž žádat už do roku 2040 hned 90procentní… pic.twitter.com/GW5nEgOHyZ
— Lukáš Kovanda (@LukasKovanda) July 2, 2025
Do roku 2030 chce Brusel aktuálne číslo zvýšiť na 55 percent. Podľa Komisie je Únia na „dobrej ceste“, pričom Centrum pre výskum energetiky a čistého ovzdušia uvádza, že emisie treba každoročne znižovať tempom 3,3 percenta.
To sa v napríklad v ostatných piatich rokoch v priemere darilo. Výrazné zníženie (o 12,8 percenta) priniesla pandémia, po ktorej však došlo k výraznému oživeniu ekonomiky, ktoré prinieslo rast emisií (o 7,4 percenta) a úbytok z roku 2020 vykompenzovalo.
Podobne možno zhodnotiť aj rok 2023, keď sa firmám a domácnostiam naprieč Európou začali vysoké ceny energií (po začatí vojny) odrážať na faktúrach a mnohí uťahovali kohútiky. Emisie klesli o 8,5 percenta.
No lanský rok už nebol taký ružový. A s každou ďalšou redukciou vypúšťania plynov sa budú nové emisné úspory hľadať čoraz ťažšie.
Foto: CREA (printscreen)
Nakupovanie povoleniek zo zahraničia
Možno aj preto obsahuje nový návrh Komisie, ako to sama nazvala, „pragmatickejší a flexibilnejší“ spôsob, ako cieľ dosiahnuť.
Napríklad, ak sa členským štátom nedarí v sektore využívania pôdy, mohli by to kompenzovať lepšími výsledkami v iných oblastiach, ako je odpadové hospodárstvo či doprava. Takéto prepojenie by mohlo byť povolené medzi sektormi, ktoré spadajú do systému emisných povoleniek (EU ETS), a tými, ktorých sa to netýka.
Návrh obsahuje ešte jednu novinku. Predchádzajúce emisné ciele boli založené výlučne na znížení domácich emisií. Po novom by mohol tri percentuálne body z cieľa na rok 2040 pokryť nákup uhlíkových kreditov zo zahraničia. Tie by sa zavádzali postupne od roku 2036.
Zjednodušene to má fungovať tak, že spoločnosť, ktorá emituje do ovzdušia plyny, bude môcť investovať do výsadby stromov v Južnej Amerike. A na papieri vykáže nulové emisie. Podobne už dnes v rámci Únie funguje systém emisných povoleniek, ku ktorému sa má od roku 2027 pripojiť nadstavba EU ETS 2. Tú už spotrebitelia pocítia bezprostredne, keďže bude prirátaná napríklad k cene palív, či k faktúre za plyn.
Česká skepsa a možný pád Komisie
Návrh Komisie sa však napriek snahe o flexibilnejší prístup stretol s vlnou kritiky. A to rovno z viacerých strán.
Ekologickí aktivisti kritizujú možnosť kupovať kredity zo zahraničia. Podľa nich to pôjde proti tomu, aby európske firmy minimalizovali svoje emisie reálne vypúšťané na starom kontinente.
Podstatnejšie sú však hlasy, ktoré sú proti samotnému návrhu. Ten ešte musí odobriť kvalifikovaná väčšina členských krajín, ako aj Európsky parlament.
Na čelo odporu sa už stihlo postaviť susedné Česko spoločne s Poľskom aj Maďarskom. Skepticky sa k tomu však stavajú aj niektoré veľké štáty, ako je napríklad Francúzsko.
Český premiér Petr Fiala sa jasne vyjadril, že nesúhlasí „so stanovovaním ďalšieho klimatického cieľa“. Tie sú podľa neho „nastavené a je potrebné ich rozumným spôsobom plniť“.
Podotkol, že niektoré treba korigovať tak, aby neohrozovali konkurencieschopnosť Európy: „Musíme mať na pamäti prosperitu a ekonomické aspekty, pretože inak nebudeme mať v Európe podporu občanov pre klimatické ciele a nedokážeme ich ani dosiahnuť.“
Podobná rétorika sa ozýva aj z Poľska. Tamojší vládny hovorca Adam Szlapka uviedol, že ide o „úplne nereálny cieľ“. Európa podľa jeho slov „potrebuje podporu konkurencieschopnosti a stimuly, nie opatrenia tohto druhu“.
Vášne vzplanuli aj medzi europoslancami.
„Považujem to za úplný nezmysel. Komisiu sme nezvolili preto, aby nezmyselne stanovovala ďalšie ciele, ale aby tie existujúce revidovala. Ak toto prejde, odchádzam z politiky a vzdám sa mandátu,“ uviedol český europoslanec Tomáš Zdechovský (EĽS).
Tvrdo dodal, že Komisia úplne zošalela a jej predstavitelia „majú týždeň na to, aby si zbalili veci a odišli zo svojich úradov“. Podobný názor na kroky európskeho výkonného orgánu majú podľa Zdechovského viacerí členovia Európskeho parlamentu naprieč rôznymi frakciami.
„Ak nechce byť budúci týždeň v Štrasburgu odvolaná a nechce, aby ľudia zdvihli ruky, verím, že návrh stiahne,“ varoval šéfku Komisie Ursulu von der Leyenovú s narážkou na stredajšie (9. júla) hlasovanie o dôvere, ktoré iniciovala skupina pravicových poslancov v súvislosti s jej škandálom netransparentného nákupu vakcín známeho ako Pfizergate.
Hoci sa zatiaľ nezdá byť pravdepodobné, že by dostatok poslancov vyslovilo von der Leyenovej nedôveru a Komisia padla, za jej odvolanie sa vyslovuje stále viac europoslancov a súčasné sprísnenie klimatických cieľov prilieva benzín do ohňa.
Boj s veternými mlynmi?
K snahám Európy o zastavenie zmien klímy treba dodať, že premisou Bruselu je byť vzorom pre ďalšie krajiny. To sa však darí minimálne, čo je jednou z príčin, prečo tunajší priemysel stráca pôdu pod nohami.
Mechanizmy, ako sú emisné povolenky, totiž oproti zahraničiu predražujú energie a priemyselnú výrobu, keďže firmy musia platiť za vypustené plyny. Nový systém EU ETS 2, ktorý má platiť od roku 2027 už ovplyvní priamo spotrebiteľov.
A to konkrétne tých, ktorí napríklad vykurujú vlastným plynovým kotlom či tých, ktorí tankujú benzín a naftu. Cenu zaplatí dodávateľ, no zákazník už bude na faktúre či bločku vidieť, že časť zaplatenej ceny tvoria emisie.
Zdražovanie vykurovania, bývania či tankovania bude závisieť od ceny povoleniek, s ktorými sa bude obchodovať podobne, ako s EU ETS. Odhady, kam sa až môžu šplhať, sa rôznia. Možno však predpokladať, že sa budú pohybovať blízko k cenám aktuálnych emisných povoleniek. Tona uhlíka sa dnes obchoduje za 73 eur.
Česká ekonómka Lenka Zlámalová pritom konštatuje, že ak by sa cena EU ETS dostala na zhruba 100 eur, čo popisuje ako reálny scenár, palivá zdražejú približne o desať českých korún na liter. V prepočte na eurá ide zhruba o 40 centov. To sa preženie celou ekonomikou a prinesie v podstate plošné zdražovanie.
„Európa zdražuje život,“ konštatuje s tým, že iné krajiny ako Čína či USA na to idú podstatne racionálnejšie a snažia sa k ekologickému správaniu skôr pozitívne motivovať.
Samotný starý kontinent pritom zmeny klímy nedokáže zvrátiť. A na to, aby do akcie prinútil ostatných, nemá páky.
Dánsky ekológ Bjørn Lomborg, ktorý je skeptický voči spôsobu, akým Únia bojuje so zmenami klímy, konštatuje, že skutočný vplyv nového opatrenia z dielne Komisie „bude zanedbateľný“ a do roku 2050 aj pri splnení všetkých cieľov spomalí otepľovanie planéty o 0,02 stupňa Celzia.
EU 90% climate cut by 2040: won't happen
— Bjorn Lomborg (@BjornLomborg) July 3, 2025
Either EU fudges the stats or
• Cost will rise so fast and high that most governments will be voted out
• The rest of the world will sail past the EU, laughing
• The actual climate impact will be trivial
Sad obsession… https://t.co/Bs9yt6uazv pic.twitter.com/3hJ8m5FH6n
Zmena priorít
Celá snaha Komisie pritom prichádza v čase, keď európsky tovar čelí v Amerike vyšším clám. To ho v zámorí znevýhodňuje a robí vrásky na tvári európskym automobilkám a súvisiacemu priemyslu.
Navyše sa na európsky piedestál dostala nová priorita menom bezpečnosť. Nedávna deklarácia NATO vyžaduje od jej členov päť percent HDP na obranu. Najvýraznejšie beží naproti novému cieľu Poľsko, ktoré vlani dalo na obranu 4,2 percenta HDP. Mnoho krajín však bude musieť načrieť hlboko do mešcov.
Rozpočty viacerých členských krajín EÚ sú však aj bez obranných výdavkov napäté. Štáty ako Francúzsko, Rumunsko či Poľsko majú mimoriadne vysoké deficity verejných financií. Svoje o tom vieme aj na Slovensku. Popri investovaní do obrany sa tak len ťažko nájdu zdroje na záchranu občanov pred prudkým rastom cien, ktorý honba za bezuhlíkovou ekonomikou prinesie. A Sociálno-klimatický fond plnený z daní za vypúšťanie emisií, všetkých nezachráni.