Tajný motor britskej industrializácie? Masová emigrácia

Na jeseň 1846 stála rodina O’Connorovcov v rozpadajúcom sa prístave v Corku. Ich zemiaky zasiahla hniloba a hladomor v Írsku im vzal úrodu aj nádej. Keď sa rozsvietila žiara parníka smerujúceho do New Yorku, nastúpili – rovnako ako ďalších viac než milión ich krajanov. Tento odchod sa stal jedným z najsilnejších príkladov environmentálne vyvolanej emigrácie, ktorá pomohla uvoľniť tlak na pôdu a neskôr prispela k hospodárskemu oživeniu tých, ktorí zostali.

Ekonómovia Guillaume Blanc a Romain Wacziarg publikovali začiatkom roka výskum, v ktorom popísali, ako sa v priebehu posledných piatich storočí vyvíjali migračné vzorce v rôznych krajinách. Ich analýza ukázala, že kľúčovým faktorom nie je len počet obyvateľov, ale predovšetkým miera pôrodnosti.

V krajinách s vyšším počtom narodených malo výraznejší vplyv preľudnenie a vyššie riziko masových odchodov. Írsko je typickým príkladom – v 19. storočí vysoká pôrodnosť a opakované prírodné pohromy vyvolali vlny emigrácie, ktoré zmenili demografiu aj tempo rastu.

Z hľadiska historického vývoja tak odliv časti obyvateľstva do kolónií alebo Spojených štátov predstavoval „ventil“ proti preľudneniu. Pre zostávajúcich znamenal priestor na pôdu, lepšie pracovné príležitosti a v dlhodobom horizonte aj zrýchlenú industrializáciu. Bez prúdu lacnej pracovnej sily z Írska alebo Británie by sa mohla priemyselná revolúcia v Spojenom kráľovstve rozvinúť pomalšie – motivácia investovať do strojov by bola slabšia, keby bolo dostatok pracovných rúk priamo doma.

Aj dnes vidíme podobné vzorce. Krajiny s vyššou pôrodnosťou vo všeobecnosti vysielajú viac ľudí za prácou a lepšími podmienkami. Na druhej strane najrozvinutejšie štáty so silnou vzdelanosťou a nízkou pôrodnosťou lákajú migrantov. Krátku paralelu možno nájsť aj pri slovenskej migrácii: za posledné desaťročia odišlo za prácou do Česka či západnej Európy niekoľko stoviek tisíc ľudí, často s lepšími ekonomickými perspektívami na zahraničnom trhu práce.

Ak teda chceme znížiť tlak na migračné cesty do Európy alebo USA, jednou z overených ciest je znížiť pôrodnosť v pôvodných krajinách migrácie – a to napríklad prostredníctvom vzdelávania. Štúdie dokazujú, že vzdelané ženy majú menej detí, lebo získavajú lepšie pracovné možnosti a nemusia sa spoliehať na početnú rodinu ako „dôchodkový fond“.

Investície do vzdelávacích programov, najmä do stredoškolského a odborného vzdelania dievčat v rozvojových krajinách, tak môžu mať dvojitý efekt: zlepšia životnú úroveň a zároveň prirodzene obmedzia dlhodobé migračné tlaky, ktorým Európa čelí.

Stále však ostáva otvorených niekoľko otázok.

Ako efektívne nasmerovať zdroje do vzdelania v oblastiach s najvyššou pôrodnosťou? Dokážeme spojiť krátkodobú humanitárnu pomoc s dlhodobými vzdelávacími investíciami? A napokon, aký vplyv budú mať prírodné zmeny na budúce migračné modely, keď sa prírodné katastrofy stávajú čoraz častejšími?

Tieto otázky si bude musieť klásť nielen odborná verejnosť, ale aj politickí predstavitelia a obhajcovia rozvojovej pomoci. Írsky príklad však nakoniec ukazuje, že migrácia, nech už je akokoľvek bolestivá, dokáže byť aj motorom pozitívnej zmeny. A to pre krajiny, odkiaľ ľudia odchádzajú, ako aj pre tie, kam prichádzajú.