Návrat zakázaného slova

V roku 2023 Emmanuel Macron predstavil iniciatívu „Kultúrne prezbrojenie“ a prisľúbil jednu miliardu eur na zatraktívnenie francúzskych múzeí a posilnenie národnej identity. Hoci kedysi vyvolal rozruch vyhlásením, že „Francúzsko nemá kultúru“, dnes sa zdá, že kultúrne dedičstvo krajiny patrí medzi jeho priority.

Tento posun súvisí so silnejúcim hnutím zameraným na kultúrnu a národnú identitu, ktoré opäť kladie dôraz na pojem civilizácie, často pod vplyvom populistických ideológií. Napríklad Maďarsko v roku 2020 upravilo učebné osnovy a nariadilo učiť civilizačnú gramotnosť založenú na kresťanských a klasických tradíciách. Dokonca aj legislatíva EÚ o digitálnych službách hovorí o "spoločnom európskom informačnom priestore" postavenom na kultúrnych hodnotách, hoci nie je celkom jasné, aké konkrétne hodnoty sa tým myslia.

Výskum Pew Research Center z roku 2023 ukazuje, že 57 percent Európanov cíti potrebu chrániť svoj spôsob života pred vonkajšími vplyvmi. Rovnaký postoj zastáva viac ako 70 percent opýtaných v Maďarsku a 66 percent v Grécku. Zároveň podľa Eurostatu EÚ zvýšila výdavky na kultúru o 12 percent z 60,8 miliardy eur v roku 2019 na 68,3 miliardy v roku 2022. Najviac do kultúry v prepočte na obyvateľa investuje Francúzsko, Taliansko a Maďarsko.

Európska komisia uvádza, že v rokoch 2020 až 2023 viac ako 18 členských štátov vrátane Poľska a Rakúska prepracovalo svoje učebné osnovy tak, aby do nich začlenili kultúrnu identitu alebo občianske hodnoty. Napriek všetkým týmto heslám niečo chýba: súdržnosť.

Aké hodnoty slovo „civilizácia“ skutočne vyjadruje? To je v európskom kontexte mimoriadne zložitá otázka. Je civilizácia demokratická, multikultúrna, ateistická, kresťanská alebo dokonca pohanská?

Keď pluralita zlyháva: Európa hľadá súdržnosť

Poľský historik a filozof Feliks Koneczny, dnes už takmer zabudnutý, dokázal už v 30. rokoch minulého storočia povedať o civilizácii viac ako mnohí súčasní ministri kultúry. Tvrdil, že civilizácie nie sú dané etnikom ani zemepisom, ale sú to predovšetkým etické systémy. Sú to vlastne hodnotové rámce, ktoré ovplyvňujú právo, spôsob vládnutia aj každodenný život. V Európe identifikoval tri hlavné civilizačné okruhy: latinský (západná Európa), byzantský (pravoslávny východ) a turanský (militaristická autokratická kultúra pochádzajúca z ázijských stepí).

Koneczny upozorňoval, že civilizácie síce môžu koexistovať na rovnakom území, ale nikdy nebudú fungovať v súlade v rámci jedného štátu. Podľa neho nejde o rasy, ale o odlišné hodnotové systémy, ktoré sa navzájom vylučujú. Ak sa ich pokúsime spojiť alebo jeden vnútiť druhému, výsledkom je nevyhnutne chaos.

Koneczny by zrejme pripustil, že moderná Európa je akousi Petriho miskou plnou civilizácií, ktoré sa skrývajú pod pojmom multikulturalizmus. Latinská civilizácia, ktorá kedysi vychádzala z rímskeho práva, katolíckej morálky a princípu subsidiarity, je dnes oslabená postmoderným liberalizmom. Na východe ju zároveň ohrozujú turanské impulzy, vyznačujúce sa autoritárstvom a mocenskou hierarchiou, a jej vnútornú rovnováhu ešte viac komplikuje prítomnosť islamu.

Tým sa odhaľuje civilizačná rozpoltenosť. Pod jednotnou európskou vlajkou koexistujú rozličné, často nekompatibilné hodnotové rámce.

Brusel podporuje toleranciu, zatiaľ čo Budapešť kladie dôraz na kresťanskú tradíciu. Paríž, ktorý je oddaný sekularizmu, má pocit, že stráca svoju identitu. Berlín, stále poznačený hrôzami holokaustu, prenáša pocit viny na celú spoločnosť.

Nie je pochýb o tom, že tento stret hodnôt rozdeľuje civilizáciu. Politickí lídri tak čelia takmer nemožnej úlohe – vytvárať pravidlá pre spoločenstvo, ktorému chýba jednotný morálny rámec. Ukazuje sa, že základom každej civilizácie je jednota hodnôt, čo Európa dnes bolestne pociťuje.

Keď sekulárny liberalizmus narazí na hranice

Európa kedysi šírila civilizáciu po celom svete, dnes sa za to hanbí. Kontinent sa správa ako múzeum. Starostlivo opatruje a chráni svoje kultúrne dedičstvo, no pod povrchom rastie strach. Ozbrojení strážcovia dnes nechránia len synagógy, ale aj školy, kostoly a divadlá. O tom, či by sa mali náboženské symboly povoliť na verejných miestach, sa diskutuje častejšie na súdoch ako pri teologických debatách. Zatiaľ čo Rada Európy podporuje medzikultúrnu integráciu, vlády členských štátov prijímajú mimoriadne legislatívne opatrenia v oblasti migrácie.

Údaje potvrdzujú hlboké rozdiely v spoločnosti. Podľa Eurobarometra z roku 2024 až 54 percent Európanov cíti, že ich kultúrna identita je ohrozená. Až 37 percent podporuje násilné vyhosťovanie nelegálnych migrantov. Viac ako 65 percent Maďarov vníma Brusel ako kultúrne cudzie miesto. Medzi mladými Francúzmi klesla podpora sekularizmu za posledných desať rokov o 20 percentuálnych bodov. A v Nemecku až 49 percent obyvateľov dnes považuje islam za nezlučiteľný so západnými hodnotami, čo je výrazný nárast oproti 33 percentám v roku 2015.

Zdá sa, že sekulárny liberalizmus ako morálny systém už prestáva fungovať. Preto Európa veľa investuje do kultúry - hľadá tak novú spoločnú identitu a jednotu. Morálne pravidlá, ktoré kedysi platili pre jednu civilizáciu a potom sa prispôsobovali viacerým, dnes už nepostačujú a neexistuje žiadny nový systém, ktorý by ich nahradil. Liberálny štát, ktorý vznikol, aby zmierňoval spory, sa v súčasnosti snaží potlačiť nevyhnutné konflikty hodnôt a zároveň predstiera, že tieto konflikty neexistujú.

Výsledkom je balkanizácia: rozdelenie na menšie celky s nezlučiteľnými pravidlami, ktoré koexistujú pod falošnou vlajkou jednoty, napríklad arbitrážne súdy šaría v Londýne, zákony o rodičovstve bez rozdielu pohlavia v Štokholme alebo tradicionalistické oblasti na poľskom vidieku. Európska únia tak už viac pripomína súbor rezervácií pre rôzne kmene než skutočnú jednotu.

Zhrnutie

Európa znova objavuje slovo „civilizácia“, no nikto nevie, čo to znamená. Kedysi bolo toto slovo tabu, dnes ho počuť v prejavoch od Paríža až po Varšavu, používajú ho liberáli rovnako ako populisti. Za touto rétorikou sa však skrýva hlbší rozpor. Kontinent je rozdelený na nesúrodé morálne systémy. Od postkresťanského sekulárneho pohľadu cez obnovený tradicionalizmus až po náboženské vplyvy iných kultúr, Európa sa stala spleťou rôznych hodnotových systémov, ktoré sa len tvária ako jednota. Ani ďalšie „kultúrne prezbrojenie“ to nezmení. Civilizácia bez spoločných hodnôt vedie len k chaosu a zmätku.