Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok opäť pricestoval do Bieleho domu, kde má s prezidentom USA Donaldom Trumpom rokovať o finálnych úpravách návrhu dohody o prímerí v Pásme Gazy a výmene rukojemníkov a väzňov s hnutím Hamas.
Lídri nemajú naplánované žiadne verejné vystúpenia, teda ani tlačovú konferenciu, ani fototermín v Oválnej pracovni, priblížil reportér denníka Times of Israel. Príchod do Bieleho domu v nedeľu o 18.30 miestneho času (pondelok 0.30 SELČ) bol utajený a prezident s premiérom a s manželkami absolvovali spoločnú večeru.
Netanjahu sa pred večerou stretol s ministrom zahraničia Marcom Rubiom a osobitným vyslancom pre Blízky východ Stevom Witkoffom. V utorok sa má Netanjahu stretnúť s viceprezidentom JD Vanceom a s členmi Kongresu v Kapitole.
V stredu sa plánuje stretnúť s ministrom obrany Peteom Hegsethom v Pentagóne a potom bude hostiť galavečer pre vedúcich predstaviteľov židovskej a evanjelikálnej komunity.
Čo je v návrhu dohody
Agentúra Reuters sa dostala k návrhu dohody, podľa ktorej sa v rámci presne stanoveného harmonogramu vráti do Izraela desať rukojemníkov a 18 tiel. V prvý deň vráti Hamas ôsmich rukojemníkov, na siedmy deň päť tiel, v tridsiaty deň ďalších päť tiel, v päťdesiaty deň dvoch rukojemníkov a na záver zvyšných osem tiel.
Výmena sa uskutoční bez akýchkoľvek ceremónií alebo sprievodov, doplnila agentúra Reuters s tým, že v desiaty deň militanti povinne odovzdajú dôkazy o tom, ktorí rukojemníci sú nažive, spolu s lekárskymi záznamami.
Spomedzi zostávajúcich 50 rukojemníkov podľa Tel Avivu žije 20. Izrael zároveň musí hneď v prvý deň pustiť do Pásma Gazy potravinovú pomoc v réžii OSN a Červeného kríža a od prvého dňa sa stiahnuť zo severnej časti enklávy.
V prvý deň prímeria sa zároveň začnú rokovania o trvalom pokoji zbraní. Medzi kľúčovými bodmi návrh stanovuje zostávajúce výmeny rukojemníkov a väzňov, „dlhodobé bezpečnostné opatrenia pre Gazu“ a vyhlásenie trvalého prímeria. Ak bojujúce strany dosiahnu dohodu, Izrael musí prepustiť aj palestínskych väzňov zatknutých od pozemnej operácie v Gaze.
Návrh zaručuje záväzok prezidenta Trumpa dodržiavať dohodu. Ak budú rokovania počas 60-dňového prímeria úspešné, povedú k trvalému ukončeniu konfliktu. Sprostredkovatelia zároveň zaručia, že počas prestávky sa uskutočnia „seriózne“ rokovania. Ak budú potrebovať viac času, môžu toto obdobie predĺžiť.
Lídri majú dôveru v rokovania
Mnohonásobný predseda izraelskej vlády pred odletom vyjadril presvedčenie, že rozhovory posunú rokovania do „cieľovej rovinky“, keďže šéf Bieleho domu predpovedal, že sa vláda v Jeruzaleme dohodne s palestínskym nacionalistickým militantným hnutím „už tento týždeň“.
„Myslím si, že je veľká šanca, že sa s Hamasom dohodneme počas tohto týždňa,“ povedal Trump novinárom pred odletom späť do Washingtonu po víkendovom golfovom pobyte v New Jersey.
Spojené štáty spolu s Egyptom a Katarom navrhli 60-dňové prímerie a výmenu izraelských rukojemníkov z Gazy vrátane zosnulých za palestínskych väzňov z Izraela. Predstavitelia Hamasu tento návrh prijali „pozitívne“, hoci nedeľné rokovania sa skončili bez záveru.
Izraelskí vyjednávači, ktorí sa napriek nedôvere Tel Avivu zapojili do obnovených nedeľných rozhovorov v katarskej Dauhe, majú podľa Netanjahua „jasné inštrukcie“ trvať na izraelských podmienkach.
„Verím, že diskusia s prezidentom Trumpom môže určite pomôcť k dosiahnutiu týchto výsledkov,“ povedal v nedeľu s tým, že je odhodlaný zabezpečiť návrat rukojemníkov zadržiavaných v Gaze a odstrániť „hrozbu Hamasu“.
Zmena Blízkeho východu
„Blízky východ sme už zmenili na nepoznanie a teraz máme šancu priniesť ľudu Izraela a Blízkeho východu skvelú budúcnosť,“ vyhlásil a dodal, že Izrael má príležitosť „rozšíriť okruh mieru ďaleko za hranice toho, čo sme si dokázali predstaviť“.
Netanjahuova kancelária vo vyhlásení uviedla, že zmeny, ktoré chce Hamas v návrhu na prímerie, sú pre Izrael „neprijateľné“. Dodala však, že delegácia aj tak odletí do Kataru, aby „pokračovala v úsilí o zabezpečenie návratu našich rukojemníkov na základe katarského návrhu, s ktorým Izrael súhlasil“.
Izraelský líder opakovane vyhlasoval, že Hamas musí byť odzbrojený, o čom hnutie doteraz odmietalo diskutovať.
Prvé prímerie platilo od 18. januára, Izrael ho však ukončil v marci jednostranným obnovením bojových akcií.
Pôjde o tretiu Netanjahuovu návštevu Bieleho domu od návratu Trumpa k moci.
Americké vojenské angažovanie
Obaja lídri zároveň koordinovali útoky na Irán, hoci Tel Aviv do toho svojho silnejšieho spojenca akoby zatiahol. Počas predošlej návštevy totiž Netanjahu tlačil na Trumpa, aby sa zapojil na izraelskej strane do úderov na iránske jadrové zariadenia, čo vtedy prezident odmietol.
Keďže však izraelské letectvo jednostranne zaútočilo ako prvé, Spojené štáty sa v mene odstrašenia museli pridať. Izrael totiž oficiálne považujú za „najbližšieho spojenca“ na Blízkom východe.
Pár hodín pred odletom premiéra do Washingtonu spustil Izrael letecké útoky a pozemnú operáciu v Libanone. Dôvodom je podľa Tel Avivu prítomnosť šíitskeho hnutia Hizballáh, ktoré sa od roku 2023 zapojilo do obmedzených vojenských akcií proti židovskému štátu a ktoré preň stále predstavuje hrozbu.
Spojené štáty sa preto snažia o odzbrojenie Iránom podporovanej skupiny, s čím v pondelok do Bejrútu pricestoval špeciálny vyslanec USA Thomas Barrack.
„To, čo nám vláda poskytla v tak veľmi krátkom čase, je niečo veľkolepé. Som neuveriteľne spokojný s reakciou,“ povedal Barrack po stretnutí s libanonským prezidentom Josephom Awnom. „Hizballáh musí vidieť, že preň existuje budúcnosť a že tento plán nie je nasmerovaný len výlučne proti nemu a že preň existuje alternatíva mieru a prosperity,“ dodal.
Tlak na oslabený Hizballáh
Libanonskí predstavitelia a diplomati považovali izraelskú eskaláciu za pokus zvýšiť tlak na Hizballáh, ktorého vodca Naím Kásim v nedeľu v televíznom prejave povedal, že skupina stále potrebuje zbrane na „obranu Libanonu pred Izraelom“.
Hizballáh vyšiel z minuloročnej vojny s Izraelom – ktorá zlikvidovala väčšinu vedenia skupiny, zabila tisíce jej bojovníkov a zanechala desaťtisíce jej stúpencov vysídlených zo zničených domovov – značne oslabený. Washington zároveň zvýšil diplomatický tlak na jej odzbrojenie.
Odíde Izrael z juhu Libanonu?
Hnutie, ktoré je zároveň stranou pre šíitskych Libanončanov, podľa zdrojov agentúry Reuters zvažuje, že svoj arzenál zmenší – namiesto toho, aby sa úplne odzbrojilo.
Barrackov návrh však predpokladá „úplnú“ demilitarizáciu do štyroch mesiacov.
Izrael ako druhá strana by sa však zaviazal k úplnému stiahnutiu z juhu krajiny, kam 1. októbra 2024 vtrhli v rámci „obmedzenej“ pozemnej operácie. V novembri sa dohodli na prímerí, z ktorého pre Tel Aviv vyplývalo stiahnutie vojsk za modrú líniu, teda izraelsko-libanonskú hranicu. Doteraz sa však nestiahli.
(reuters, sab)