Jeho riaditeľ Ismáíl al-Thawábta pre agentúru Reuters vyhlásil, že gazská vláda „kategoricky“ odmieta pôsobenie GHF, a označil ju za „nie humanitárnu organizáciu, ale skôr za spravodajský a bezpečnostný nástroj spojený s izraelskou okupáciou, ktorý pôsobí pod falošnou humanitárnou zámienkou“.
Wood pri odstúpení – ktoré učinil ešte pred samotným začiatkom fungovania nadácie – vyslovil obavy, že zo strany GHF „nie je možné“ realizovať pomoc tak, aby neporušovala zásady medzinárodného humanitárneho práva.
Vábenie hladujúcich civilistov
S organizáciou sa spája niekoľko incidentov, pri ktorých Obranné sily Izraela (IDF) spustili streľbu do davu Palestínčanov čakajúcich na rozdávanie pomoci. Koncom mája IDF vo vyhlásení oznámili, že streľba bola „varovná“, keďže sa dav pokúsil dostať k nákladným autám „násilím“. Útok na civilistov si vyžiadal troch mŕtvych a 46 ranených.
Na útok reagoval aj generálny tajomník Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA) Philippe Lazzarini, ktorý izraelský model pomoci označil za „chaotický, nedôstojný a nebezpečný“ a odsúdil ho. O deň neskôr vyrabovali Palestínčania sklady Svetového potravinového programu.
Prvého júna IDF opäť strieľali pri distribučnom mieste GHF, incident si vyžiadal najmenej 23 mŕtvych, ako oznámil Červený polmesiac. Palestínska agentúra WAFA s odvolaním sa na pracovníkov Násirovej nemocnice v meste Chán Júnis informovala o 31 mŕtvych.
Šéf nemocnice Abú Tárik Palestínčanov varoval, aby nechodili na miesta distribúcie humanitárnej pomoci, ktoré spravuje GHF. „Stačí,“ vyhlásil.
Neprešli ani dva týždne a IDF opäť strieľali na palestínskych civilistov, pričom ich zabili 17 a desiatky zranili. Armáda neskôr oznámila, že išlo o varovné výstrely na „podozrivých, ktorí predstavovali hrozbu pre vojakov“ v oblasti Wádí Gaza. Počty mŕtvych odmietla a upozornila, že trasy k distribučným miestam boli vyhlásené za uzavreté vojenské zóny.
Po bilancii 60 mŕtvych zaútočili palestínski militanti v rámci odvety na autobus GHF, nadácia obvinila hnutie Hamas. Nacionalistická militantná skupina sa k incidentu nevyjadrila. Podľa Tel Avivu zahynulo najmenej päť pracovníkov nadácie, niektorých údajne uniesli. Netanjahuova vláda to označila za dôkaz, že Hamas „systematicky zneužíva utrpenie civilistov“ ako „súčasť vojenskej stratégie“.
V ten istý týždeň Izraelčania ostreľovali palestínsky dav aj pri koridore Netzarim a meste Rafah na juhu Pásma Gazy, pričom zahynulo najmenej 12 ľudí.
V stredu 18. júna sa stal jeden z najhorších incidentov izraelskej streľby. IDF totiž v Chán Júnise spustili paľbu z tankov, čo si vyžiadalo životy najmenej 59 mŕtvych. Gazské ministerstvo zdravotníctva tak bilanciu zabitých pri rozdávaní pomoci GHF zvýšilo na 400.
Koncom júna priniesol izraelský denník Haaretz správu, podľa ktorej velitelia IDF nariadili vojakom strieľať na civilistov, čo premiér Netanjahu neskôr rozhodne poprel. Na pozadí hromadiacich sa prípadov streľby do davu sa však zdá, že zdroje Haaretzu boli presné.
Organizácia Lekári bez hraníc (MSF) vtedy vyzvala na zastavenie činnosti GHF, ktorú označila za „masaker maskovaný ako humanitárna pomoc“.
Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva v utorok zvýšil bilanciu mŕtvych po incidentoch pri distribučných miestach na 875, pričom len 201 z nich zabili izraelskí vojaci či ozbrojené gangy na miestach iných než spravovaných nadáciou GHF.
Hromadia sa aj snahy o depopuláciu vysťahovaním
Mechanizmus distribúcie pomoci nahradil 400 predchádzajúcich distribučných miest iba štyrmi, upozornil Bassám Zakút zo spoločnosti Palestinian Medical Relief Society. Dodal, že spôsob dodávok budí medzi Palestínčanmi podozrenie zo snahy o ich vytlačenie z Pásma.
„Myslím si, že v tomto mechanizme distribúcie pomoci sú rôzne skryté schémy,“ povedal pre Al-Džazíru. „Mechanizmus nezohľadňuje potreby starších či zdravotne postihnutých.“
Agentúra Reuters na pozadí debát o „skrytých schémach“ priniesla v pondelok správu o pláne GHF postaviť „humanitárne tranzitné zóny“ pre odchod Palestínčanov z Pásma Gazy.
Podľa zdroja, ktorý tento plán agentúre poskytol, o dvojmiliardovom projekte GHF rokovala s Trumpom v Bielom dome. Zatiaľ však nie je jasné, či ho Biely dom aj schválil či spolufinancoval.
V pláne, do ktorého nahliadla Reuters, sa tábory opisujú ako „rozsiahle“ a „dobrovoľné“ miesta, kde by sa obyvatelia Gazy mohli „dočasne zdržiavať, deradikalizovať, reintegrovať a pripraviť na presťahovanie, ak si to budú želať“.
Denník Washington Post sa v máji zmienil o plánoch GHF vybudovať obytné komplexy pre palestínskych civilistov. Prezentácia, ktorú videla Reuters, podrobne rozoberá „humanitárne tranzitné zóny“ vrátane toho, ako by sa realizovali a koľko by stáli. Nadácia túto správu odmietla s tým, že snímky „nie sú dokumentom GHF“.
Návrh bol podľa zdroja Reuters uvedený v prezentácii pre veľvyslanectvo USA v Jeruzaleme začiatkom roka. Ministerstvo zahraničia sa k tomu odmietlo vyjadriť, a zdroj z rezortu pre agentúru povedal, že „sa o ničom podobnom neuvažuje“.
Išlo by tak o možnú realizáciu plánu, ktorý Trump navrhol ešte 4. februára – „Riviéra Blízkeho východu". Šéf Bieleho domu vtedy navrhol dva milióny palestínskych civilistov vysťahovať a zapojiť USA do rozsiahlej rekonštrukcie Pásma Gazy.
O „relokácii“ 2,3 milióna ľudí z palestínskej enklávy diskutovali Netanjahu s Trumpom aj počas pondelkovej návštevy premiéra v Bielom dome.
Na pozadí komentárov o nominácii prezidenta USA na Nobelovu cenu priznal predseda izraelskej vlády, že jeho kabinet „spolupracuje s USA na hľadaní krajín, ktoré by poskytli Palestínčanom lepšiu budúcnosť“. Trump dodal, že štáty susediace s Izraelom „výborne spolupracujú“ v rámci plánov na presídlenie.
Plány z ambasády v Jeruzaleme hovoria o projekte GHF za dve miliardy dolárov na „vybudovanie, zabezpečenie a dohľad nad rozsiahlymi humanitárnymi tranzitnými zónami (HTA) v Pásme Gazy a potenciálne aj mimo neho, kde by sa obyvateľstvo mohlo zdržiavať počas demilitarizácie a obnovy Gazy“.
Tieto oblasti HTA mali byť podľa dvoch anonymných pracovníkov „druhou fázou“ programu GHF, pričom prvou je práve distribúcia humanitárnej pomoci. Tábor s ubytovaním má byť podľa plánov funkčný do 90 dní od spustenia projektu a má sa v ňom usídliť 2 160 ľudí.
Týchto táborov má byť podľa plánu osem, hoci jeho autori nespresnili, akým spôsobom sa do nich Palestínčania presídlia, ani kde budú stáť. Jednou z príloh však bola mapa so šípkami smerujúcimi do Egypta a na Cyprus.
GHF by „dohliadala a regulovala všetky civilné činnosti potrebné na výstavbu, deradikalizáciu a dočasné dobrovoľné premiestnenie,“ uvádza sa v návrhu.
Jeden zo zdrojov priznal, že projekt neodštartoval pre nedostatok financií. GHF sa totiž pokúsila zriadiť bankový účet vo Švajčiarsku, cez ktorý by prijímala dary. Banky ako UBS či Goldman Sachs však s nadáciou odmietli spolupracovať.
Podozrenia okolo nadácie sa vzťahujú aj na nástupcu prvého šéfa. Je ním baptistický kazateľ a stúpenec takzvaného kresťanského sionizmu Johnnie Moore mladší. Bývalý spolupracovník Jerryho Falwella a dedič jeho „megakostola“ a univerzity ešte v roku 2017 loboval s ďalšími evanjelikálnymi kazateľmi u Trumpa, aby presunul ambasádu USA z Tel Avivu do Jeruzalema.
V roku 2015 transportoval 149 kresťanských detí z Iraku na Slovensko. Jeho tvrdý proizraelský postoj však narúša obraz nestrannosti a nezaujatosti v izraelsko-palestínskom konflikte, ktorý v zásade trvá od vzniku židovského štátu v roku 1948.
Kritika distribúcie, obavy z vyháňania či nepodložené teórie o plánoch na depopuláciu tak pravdepodobne budú pokračovať.
