Počas Hegerovej vlády si NAKA trúfla na Žilinku aj bez dôkazov

Úrad inšpekčnej služby zadržal bývalého šéfa NAKA Východ pre podozrenie zo spáchania trestného činu sabotáže.

Podľa obvinenia mal Varga rozhodnúť o operatívnom rozpracovaní generálneho prokurátora Maroša Žilinku a jeho námestníka Jozefa Kanderu bez relevantných podkladov, s cieľom účelovo oslabiť ústavné zriadenie SR a „mariť výkon právomoci Generálnej prokuratúry SR“.

Inšpekcia podozrieva Vargu, že si na základe fiktívnych poznatkov vytvoril základ pre zbieranie informácií na Žilinku a Kanderu. Dôvodom malo byť jeho podozrenie, že títo dvaja prokurátori mohli byť ovplyvňovaní a zasahovať do prípadu, v ktorom figuroval Robert Fico v roku 2022.

Obvinenie je prepojené na kauzu Súmrak

Robert Fico bol v tom čase obvinený v rámci akcie Súmrak spolu s ďalšími osobami. Neskôr sa však ukázalo, že obvinenie bolo nezákonné a neexistovali k nemu relevantné dôkazy.

Fico spolu s Robertom Kaliňákom čelil obvineniu zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, prečinu zneužitia právomoci verejného činiteľa, ako aj zo zločinu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva.

Prípad sa mal týkať organizovanej skupiny, ktorá mala poškodzovať politických oponentov a dosadzovať spriaznené osoby do štátnych funkcií.

Ovplyvňovanie najvyšších prokurátorov v Slovenskej republike v tejto veci malo údajne smerovať k tomu, aby nepodali do parlamentu návrh na väzobné stíhanie Roberta Fica, o ktorom by následne rozhodovali poslanci.

Generálny prokurátor v danom prípade delegoval túto právomoc na Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý dňa 22. apríla 2022 podal žiadosť o vyslovenie súhlasu so vzatím poslanca Roberta Fica do väzby. Po tom, ako sa nepotvrdilo zasahovanie generálneho prokurátora, bolo operatívne rozpracovanie ukončené.

Prokurátor nevidí dôvod na stíhanie

Vyšetrovateľ ÚIS Peter Dubovický navrhol stíhať Mateja Vargu väzobne, no dozorový prokurátor s tým nesúhlasil. Podľa vyšetrovateľa ÚIS zabezpečené dôkazy preukazujú Vargov úmysel uskutočniť „priamy útok na ústavné zriadenie Slovenska a mariť činnosť Generálnej prokuratúry“. Toto tvrdenie podopiera aj výpoveď dvoch operatívcov, ktorí uviedli, že podklady pre rozpracovanie neobsahovali žiadne podozrenia z trestnej činnosti.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach však nevidel dôvod nielen na väzobné stíhanie pre obavu z úteku, ovplyvňovania svedkov či pokračovania v trestnej činnosti, ale ani na trestné stíhanie Vargu, a preto ho prepustil zo zadržania.

Advokát Kubina spochybňuje aj zneužívanie právomocí

Advokát obvineného Peter Kubina uviedol, že jeho klient konal štandardným spôsobom a preverované informácie boli riadne zdokumentované v úradných záznamoch, ktoré vyhotovili a podpísali konkrétni policajti.

Podľa Kubinu tieto informácie pochádzali zo spisov iných káuz alebo z „terénu“, no neboli podložené inými dôkazmi a nakoniec sa ani nepotvrdili. Dodal však, že policajt je povinný takéto informácie preveriť.

Kubina zároveň vysvetlil, že „Mateja Vargu nie je možné obviniť zo zneužitia právomoci, pretože v danom prípade žiadnu právomoc nevykonával“, a preto bol obvinený zo sabotáže. Pôvodne bolo vo veci začaté trestné stíhanie pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa.

Kubina tvrdí, že v konaní Vargu nebola využitá žiadna právomoc, keďže „ani pán Varga, ani operatívec, ktorý to realizoval, ani ďalší, ktorí mu pomáhali, nevykonávali žiadnu právomoc, a teda ju logicky nemohli zneužiť“.

Nie je však zrejmé, čo si advokát Kubina predstavuje pod výkonom policajnej právomoci, ak ním nie je rozhodnutie o operatívnom rozpracovaní generálneho prokurátora na základe zistených poznatkov.

Nemožno totiž predpokladať, že Varga konal ako súkromná osoba a nie ako policajt, keď inicioval celé preverovanie. Podľa logiky advokáta Kubinu by Varga preverovanie najvyšších predstaviteľov prokuratúry musel vykonávať vo svojom voľnom čase.

Sabotáž nevyžaduje faktické konanie

Kubina tiež uviedol, že skutočnou sabotážou je „rozbitie policajného zboru osobou, ktorá chce zabrániť vyšetrovanie ľudí zo svojho okolia“ alebo „zrušenie úspešných orgánov presadzovania práva za účelom vlastnej beztrestnosti“.

Podľa názoru advokáta „sabotáž je niečo také, čo v podstate vyblokuje inštitúciu, ako v tom prípade generálnu prokuratúru, z toho, že by mohla nejakým spôsobom rozhodnúť. To sú skôr trestné činy takého faktického charakteru, že niečo poškodím.“

Z právneho hľadiska však trestný čin sabotáže podľa Trestného zákona nevyžaduje faktické poškodenie, ako to prezentuje advokát Kubina. Na jeho spáchanie postačuje úmysel páchateľa poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť Slovenskej republiky. Samotný skutok teda nemusí spôsobiť skutočné marenie alebo sťaženie výkonu funkcie, ak existuje preukázateľný úmysel tak konať.

Právny komentár k tomuto trestnému činu uvádza, že na jeho dokonanie sa nevyžaduje, aby skutočne došlo k zmareniu alebo sťaženiu plnenia dôležitej úlohy štátneho orgánu, ani aby vznikla konkrétna škoda.

Kubinove tvrdenia teda nezodpovedajú zákonnému výkladu skutkovej podstaty sabotáže ani skutočnosti, že Varga nemohol zneužívať svoje právomoci pri operatívnom rozpracovaní Žilinku.

Bývalý vyšetrovateľ Šátek spochybňuje právny základ rozpracovania

Názor advokáta Kubinu podporil aj bývalý vyšetrovateľ Jozef Šátek, ktorý tvrdí, že „operatívne rozpracovanie nemá zákonný podklad a upravuje ho len interný normatívny akt Ministerstva vnútra SR“. Podľa neho preto nemôže byť argument ÚIS o protiprávnosti Vargovho postupu opodstatnený.

V tejto súvislosti však treba dodať, že hoci pojem „operatívne rozpracovanie“ nie je výslovne uvedený v zákone, je možné ho subsumovať pod širší pojem „operatívno-pátracia činnosť“, ktorý je v zákone o Policajnom zbore jednoznačne upravený. Táto činnosť sa člení na fázy odhaľovania, preverovania a rozpracovania – podľa časovej postupnosti získavania a vyhodnocovania informácií.

Operatívno-pátracia činnosť je tak zákonom definovaná ako legitímna právomoc policajta, ktorá slúži na plnenie dôležitých úloh služby. Neplatí teda tvrdenie, že tieto činnosti nie sú výkonom právomoci policajta, alebo že nie sú upravené zákonom.

Ak by bol Šátekov predpoklad pravdou, bolo by rovnako nezákonné pre Vargu ako policajta takto konať, pretože v zmysle Ústavy SR štátne orgány – policajti – môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Konanie mimo zákonného rámca je svojvôľou, ktorú štátny orgán nemôže vykonávať. Skutočnosť, že špecifický pojem je upravený v podzákonnej norme na tom nič nemení.

Problematická kvalifikácia skutku

Obvinenie Mateja Vargu zo sabotáže má zásadné nedostatky – no nie pre vyššie uvedené argumenty.

Skutok, ktorý je Vargovi kladený za vinu, skôr pripomína skutkovými okolnosťami zneužitie právomoci, teda že svoju právomoc vykonával spôsobom odporujúcim zákonu, alebo ju prekročil. Takto bol tento skutok aj pôvodne kvalifikovaný.

Hoci podľa inšpekcie dvaja operatívci nenašli vo Vargových záznamoch žiadne podozrenie z trestnej činnosti prokurátorov, vyšetrovateľ NAKA ich nechal operatívne rozpracovať. Konal teda spôsobom odporujúcim zákonu, pretože takýto postup je prípustný iba vtedy, ak existujú relevantné skutočnosti naznačujúce páchanie trestnej činnosti.

Polícia nemôže konať svojvoľne a na základe čohokoľvek

Je pravdou, že policajt je povinný preveriť každé podozrenie z trestnej činnosti, no k tejto povinnosti je potrebné pristupovať primerane a proporčne. Inak povedané, ak sa policajt dozvie od jednej osoby, že niekto pácha trestnú činnosť, nejde ešte o dôvod nasadiť masívne sily a prostriedky na preverenie tejto informácie.

Za relevantný a zákonný postup nemožno považovať to, ak policajt na základe akýchkoľvek informácií z „terénu“ nechá sledovať generálneho prokurátora – bez toho, aby tieto poznatky mali aspoň minimálnu výpovednú hodnotu. Ako sa neskôr ukázalo, žiadnu výpovednú hodnotu nemali.

Takýto prístup polície by totiž viedol k faktickému rozkladu právneho štátu a k nastoleniu policajného štátu, v ktorom by bolo možné sledovať kohokoľvek len na základe neoverenej zmienky.

Je potrebné sledovať prezidenta SR? Podľa takejto logiky by stačilo, aby niekto tvrdil, že je ruský agent – a už by bol „operatívne rozpracovaný“.

V právnom štáte je nepredstaviteľné, aby policajt zneužíval svoje právomoci takýmto spôsobom – hoci v uplynulých rokoch to bolo skôr pravidlom. Na základe neoverených alebo neoveriteľných informácií sa vyšetrovalo množstvo údajných zločineckých skupín, aby sa napokon ukázalo, že nič z toho sa nezakladalo na pravde. A padali pritom hlavy najvyšších predstaviteľov štátnych inštitúcií – napríklad dvaja riaditelia SIS.

Obvinenia a obžaloby neboli preukázané, osoby v údajnej skupine sa navzájom ani nepoznali a skutky im kladené za vinu boli často nielenže nepreukázané, ale ani nenapĺňali znaky trestného činu.

Všetky tieto stíhania sa začínali rovnako: elitní policajti tvrdili, že „majú informácie o trestnej činnosti“ a začali konať mimo zákonný rámec, čo neskôr potvrdzovali súdne rozhodnutia alebo rozhodnutia Generálneho prokurátora Žilinku.

Hoci boli Žilinkove rozhodnutia v zmysle § 363 Trestného poriadku laikmi kritizované ako účelové, je zaujímavé, že tí istí „znalci" na ne dnes poukazujú ako na zákonné, keď sa vydávajú napríklad v prospech tzv. skupiny čurillovcov.

Tento trend ilustruje, ako nebezpečné môže byť takéto neviazané „strieľanie od boku“ zo strany polície.

Kto bude nakoniec stíhať nezákonne?

V prípade obvinenia zo sabotáže navyše chýba jeden zo základných prvkov skutkovej podstaty: hoci môže byť prítomný úmysel Vargu poškodiť Žilinku či Kanderu, absentuje prvok poškodzovania ústavného zriadenia SR.

Konanie Vargu, tak ako je opísané v obvinení inšpekcie, totiž objektívne nemohlo poškodiť ústavné zriadenie tejto krajiny. Podanie alebo nepodanie návrhu na väzobné stíhanie poslanca Národnej rady SR na to rozhodne nestačí.

Nie je zrejmé, prečo bolo pôvodné obvinenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa prekvalifikované na sabotáž. Bez riadnych právnych argumentov to vyvoláva dojem nadkvalifikácie skutku – podobne ako v prípade atentátnika Juraja Cintulu.

Aj vtedy orgány činné v trestnom konaní pôvodne kvalifikovali jeho pokus o vraždu predsedu vlády Roberta Fica ako úkladnú vraždu a neskôr ako teroristický útok. S touto kvalifikáciou sa však nestotožnili ani sudcovia, ktorí prípad posudzovali v prípravnom konaní.

Sabotáži odporuje právna teória, ako aj skutkové okolnosti celého prípadu, a proti sa postavil aj dozorový prokurátor. Rovnako aj v prípade Vargu ide o prípad, ktorý nesie znaky nadkvalifikácie nie na základe dôkazov, ale skôr pre mediálne výstupy než pre seriózne právne závery.

A tento prvok je rovnako nebezpečný ako situácia, keď angažovaný policajt v období tzv. „veľkej očisty spoločnosti“ nechá na základe fiktívnych poznatkov sledovať generálneho prokurátora SR.