Vyplýva to aj z rétoriky Komisie a jej obchodného guru Maroša Šefčoviča. Podľa novín Financial Times očakávajú, že Únia tento týždeň podpíše s USA dočasnú obchodnú dohodu, ktorá by zachovala clá na úrovni 10 percent, pričom by sa pokračovalo v rokovaniach.

Tie by boli zrejme len o výnimkách pre niektoré konkrétne pre Európu politicky citlivé odvetvia, na ktoré Trump uvalil ešte aj sektorové clá na úrovni 50 percent (oceliarsky a hliníkový priemysel), respektíve 25 percent (automobilový priemysel).

Starý kontinent by mohol Amerike na oplátku ponúknuť zníženie svojich aktuálnych colných sadzieb, ktoré uplatňuje na tovar zo zámoria. Priestoru je dostatok, keďže EÚ mala vo viacerých sektoroch vyššie sadzby ciel na americký tovar, než naopak.

Finálnu podobu dohody tento týždeň pravdepodobne nebudeme poznať. Trumpov kabinet v nedeľu informoval, že posúva termín na spustenie „recipročných“ ciel z 9. júla na 1. august. V pondelok podpísal prezident výkonné nariadenie. Tie krajiny, ktoré nedospejú k novým obchodným dohodám s USA, by mali od tohto dátumu čeliť sadzbám z 2. apríla, ktoré Trump mierne upravil (vo väčšine prípadov smerom nadol).

Hoci sa dá očakávať, že zástupcom Komisie sa podarí s Američanmi na niečom dohodnúť a hrozba drastických sadzieb siahajúcich k päťdesiatim percentám sa odvráti, ťažko to nazvať úspechom. To, čo bolo pred pár rokmi nepredstaviteľné, je dnes realitou, ktorú starý kontinent v podstate víta.

Trump medzitým istým krokom plní svoje predvolebné sľuby – naplniť štátnu pokladnicu a vytĺcť (najmä priemyselným) firmám v USA myšlienky na odchod z krajiny.

Výber colných poplatkov radikálne rastie a v júni dosiahol 27 miliárd dolárov, čím znova prekonali mesačný rekord z mája o zhruba päť miliárd dolárov. Postupne tak začínajú byť dôležitým zdrojom peňazí pre štátnu kasu, čo doposiaľ neplatilo. Clá vyberané v máji tvorili šesť percent mesačných príjmov americkej vlády, pričom v posledných desaťročiach bolo toto číslo zhruba trojnásobne menšie.

Kongresový rozpočtový úrad v júni odhadol, že Trumpove clá by mohli v priebehu nasledujúcej dekády znížiť primárny deficit o 2,8 bilióna dolárov, pokiaľ súčasné clá zostanú nezmenené aj po tom, ako Trump opustí úrad.

Tomu sa dokonca darí plniť pokladnicu bez toho, aby jeho clá priniesli významnejšie odvetné opatrenia zo strany najväčších obchodných partnerov.

Nielen EÚ, ale aj Číne sa nateraz oplatilo vyvesiť bielu vlajku a akceptovať dvojciferné sadzby na jej tovar siahajúce v niektorých prípadoch k 55 percentám, pričom sama na dovoz z USA uvalila len 10-percentnú taxu.

Samozrejme, protekcionizmus nie je bez nákladov. Nie nadarmo je ekonomická obec v otázke voľného obchodu jednotná, napriek tomu, že pri mnohých iných témach sa názory rôznia.

Hlavnú obetu budú prinášať peňaženky Američanov, keďže cenová hladina bude pre clá stúpať. Zatiaľ sa to nedeje, pravdepodobne vďaka masívnemu predzásobeniu. Avšak otázka nie je či, ale skôr kedy.

Nezdražie pritom len dovezený tovar. Domáci výrobcovia vďaka taxe na konkurenčný tovar zo zahraničia postupne získajú priestor zvýšiť vlastné ceny. Rovnako stúpnu náklady firmám, ktoré nakupujú v zahraničí materiál a medziprodukty. A kvalita pôjde skôr dole než hore.

S vyššou infláciou je následne spojené to, že spotreba má tendenciu klesať. A to znamená aj pokles tržieb pre firmy a pokles daní, ktoré odvádzajú do štátnej pokladnice.

Evidentne je to cena, ktorú je Trump ochotný zaplatiť. Čas ukáže, či si to vyrátal správne.