Pčolinský: Nie je jasné, či a ako budú v mojom prípade Makó a Beňa vôbec stíhaní za korupciu

Nie, prehodnotil som to. Potreboval som poradu s advokátmi, ktorú sme počas súdu nemohli mať, respektíve mali sme málo času. Neskôr sme si veci prešli a dohodli sme sa, že odvolanie nepodáme.

Pre médiá ste sa bezprostredne po rozhodnutí súdu vyjadrili, že skutok sa vôbec nestal. Prečo ste sa takto vyjadrili?

Skutková veta obžaloby nie je len o prijímaní úplatku, ale aj o zneužívaní právomoci verejného činiteľa a vyzradení dôvernej a vyhradenej skutočnosti. To boli tri skutkové podstaty. Tak ako obžalobu napísal prokurátor, nie je možné, že by sa takýto skutok uskutočnil, čo sa mu ani nepodarilo preukázať na súde. A to ani z výpovedí „normálnych“ svedkov, ani kajúcnikov a už vôbec nie z listinných dôkazov.

Niečo sa udialo, ale nebol to presne ten skutok, ktorý bol uvedený v obžalobe.

Práve toto sa od začiatku z istého pohľadu javilo ako slabá stránka vašej obhajoby, ktorá od začiatku tvrdila, že k úplatku vôbec nedošlo, pričom sa trojica – vtedy ešte dvojica – priznala. Keďže obhajoba a ani vy sám nemôžete vedieť, či k dohode Ľudovíta Makóa so Zoroslavom Kollárom došlo alebo nie, nebolo by lepšie predpokladať, že sa to stalo, a trvať na tom, že sa to udialo bez vášho vedomia?

Nebolo to slabé miesto obhajoby, ale obžaloby.

My dodnes nevieme, čo sa vlastne stalo, pretože po ikstýkrát títo svedkovia menili výpovede a medzitým tam bolo asi 14 až 15 ďalších svedkov. Máme síce detailný obraz toho, čo sa udialo v SIS, ale nevieme presne, čo sa presne udialo medzi Zoroslavom Kollárom a Ľudovítom Makóom, pretože oni vypovedajú rozporuplne – vo vzťahu k sebe.

Nikto z nich nepotvrdzuje, že by nejaké peniaze šli ku mne alebo že by dostali odo mňa dôkaz o spravodajskom rozpracovaní Kollára. Dokonca nebol ani žiaden takýto prísľub.

Jediný, kto proti mne svedčil, bol Boris Beňa, ale on zásadným spôsobom menil výpoveď, vypovedal chaoticky a vecne nezmyselne. Vypovedal tak, akoby nikdy nepracoval v Slovenskej informačnej službe, akoby bol úplne mimo. Nevedel uviesť žiadne konkrétnosti, a ak nejaké spomenul, boli vymyslené. Súd už v danom momente vedel, že si počas výpovede vymýšľa, pretože listinné dôkazy hovorili niečo iné. Pri konfrontácii s nimi tvrdil opak, a keď sa ho súd pýtal, prečo tvrdí niečo iné, keď mal možnosť do nich nahliadnuť, iba mykol plecom a povedal: „Neviem.“

Hoci sa Zoroslav Kollár a Ľudovít Makó vzájomne priznali k dohode o úplatku, každý to interpretoval inak a s dôrazom na vlastný prospech. Kollár tvrdil, že jemu na zastavení svojho sledovania nijako zvlášť nezáležalo, kým Makó naňho vraj tlačil. Kollárova výpoveď pritom dávala istú logiku a je v nej náznak, prečo mal práve Makó eminentný záujem na zastavení odposluchov. Kollár to výslovne takto neinterpretuje, ale medzi riadkami z toho vyplýva, že Makó nechcel, aby SIS, pre ktorú sám pracoval, odpočúvala Kollára, a teda aj jeho, keď spolu realizovali pokútny biznis.

Táto interpretácia má však niekoľko chýb. Oni to vkladajú do istého časového rámca. Kollár dnes už tvrdí, že Makó ho v podstate vydieral, hoci to na súde nepovedal. Podal však na neho trestné oznámenie. Datoval to do obdobia, keď som ja ešte nebol riaditeľom SIS. Sú ustálené medzníky, kedy sa odpočúvanie a sledovanie začalo a kedy som sa s Beňom a Makóom stretol v trojici. Keď rozpráva o ďalších udalostiach, Kollár a Makó sa vôbec netriafajú do týchto nesporných míľnikov. V celom kontexte to nedáva zmysel. Nemohol som zastaviť sledovanie, keď Kollára nikto nesledoval, a ani nemohol cezo mňa niečo riešiť, keď som v danom čase ešte nebol riaditeľom SIS.

Podľa Kollárových výpovedí a jeho dohody o vine a treste však Makóovi vraj odovzdal úplatok 12. augusta 2020. Aj výpovede Makóa a Beňu hovoria o ich stretnutí s vami v auguste 2020. Vy ste do funkcie nastúpili ešte v apríli toho roka. V akom čase sa údajne odohrali stretnutia Makóa s Kollárom a kedy padol návrh úplatku? A najmä - kedy sa stal Makóo spolupracovníkom SIS?

Stretnutie s Makóm a Beňom bolo 3. júla 2020. Zoroslav Kollár nemohol úplatok odovzdať 12. augusta 2020 v Tonkovciach, keďže v tom čase bol v Nemecku. Zoroslav Kollár je však právoplatne odsúdený za to, že odovzdal na Slovensku úplatok v čase, keď nebol na Slovensku, a mňa obžalovali, že som ten úplatok prijal 10. augusta 2020 cez prostredníka skôr, ako ho Zoroslav Kollár Makóovi poskytol.

Zoroslav Kollár pozmenil nielen výpoveď, ale celú svoju pozíciu. Dnes tvrdí, že bol vydieraný nielen Makóom, ale i prokurátorom.

To áno, ale na súde pritom nič také nepovedal. V jeden deň podal trestné oznámenie na Makóa, že ho vydieral. Ešte predtým podal dovolanie, že skutok sa vlastne nestal. Na súde o pár dni nato vypovedá, že nemôže povedať, že by ho Makó vydieral. Na súde však nepovie, že by mu dal prokurátor ponuku, ktorá sa neodmieta, totiž že vyviazne zo sadzby 10 až 15 rokov len s peňažným trestom 70-tisíc eur, ktorý je pre neho malina. 

Kollár zároveň hovorí, že sa mu vyhrážali stíhaním ešte za ďalší skutok, o ktorom nič nevieme. Na súde to nespomenul. V zozname benefitov preňho sa nič také nenachádzalo. Ja si o ňom nemyslím, že je geniálny stratég. Toto hovorí skôr o jeho diletantizme.

On však naznačoval skôr benefity, ktoré neboli verejné.

Ale mal ich pomenovať, keďže tie mali dosah na to, prečo on sám v skutočnosti dáva dovolanie. On môže dať dovolanie iba vtedy, ak by bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, čo musí nejako vyargumentovať. Ak by ho vydieral prokurátor, bolo by to zásadné porušenie práva na obhajobu, ale on takto na súde nevypovedal, nespomenul o tomto ani pol slova. Ja netuším, ktorej jeho verzii sa dá veriť. Dvakrát odmietol spáchanie skutku. Tretíkrát povedal, že nejako spáchaný bol, ale následne niekoľkokrát menil časové súvislosti. Na súde povedal ďalšiu verziu, pri dovolaní mal zase inú a do trestného oznámenie na Makóa mal zase inú. Pre médiá hovorí zase čosi iné, len za minulý mesiac to boli dva príbehy.

On síce tvrdí, že vypovedá konzistentne, ale jeho jediná konzistentnosť je, že vypovedá nekonzistentne. On stále mení a prispôsobuje, čo hovorí. Keď ho prepustili z väzby, na slobode sa zlomil a priznal sa k niečomu, čo nespravil. Tak to tvrdí, vraj to bola jeho stratégia. To však nedáva zmysel, pretože vtedy - v roku 2022 - ešte nebola možnosť napadnúť uzatvorenú dohodu o vine a treste, pretože táto možnosť vznikla až po novele trestného poriadku v roku 2024, ktorá umožnila tieto dohody napadnúť. Ak chcel dosiahnuť svoje očistenie, mal postupovať a vypovedať inak aj na súde, aj v konaniach. Ja mu však nebudem radiť. On má pocit, že je génius, tak nech výsledok ukáže, kto z nás sa mýli.

Ak by však predsa len bol vydieraný prokurátorom, a teda sa priznal ku skutku, ktorý nespáchal, nezdá sa, že by vypovedal úplne podľa želania obžaloby. Priznal sa k úplatku, ale vás osobne nenamočil.

Áno, to sedí, ale treba si uvedomiť, že každý máme nejakú mentálnu kapacitu, v ktorej vnímame súvislosti. V spise sú hmatateľné dôkazy o tom, že to, k čomu sa priznal, sa nemohlo stať. Prokurátor to vedel, napriek tomu urýchlene urobil dohodu v absurdnom znení. Dnes sa prokurátor tvári, že tam síce sú nejaké rozpory, ale otázka je, komu uverí súd.

Lenže súd by musel uveriť všetkým trom kajúcnikom, ale každému však iba v malej časti jeho výpovede. Ich výpovede netvoria ničím neprerušovanú reťaz logických dôkazov. Ich výpovede sú taký matrix, paralelné svety. Každý vypovedá tak, že to, čo hovorí, nejde dohromady s výpoveďou ďalších dvoch a už vôbec nie s výpoveďami ďalších 15 svedkov, ktorí boli vypočutí, a so žiadnym listinným dôkazom, ktorých je tam niekoľko tisíc strán.  

Kollár mi v konečnom dôsledku na jednej strane priamo nepoškodil, ale prokurátor a médiá to vnímali tak, že potvrdil začiatok reťazca, aj keď jeho dôvody sú iné ako v obžalobe. Samozrejme, že poprel, že by si čokoľvek objednal. Ani po skončenom dokazovaní na súde nevieme, čo sa presne stalo. Z výpovedí kajúcnikov sa nedá vyskladať žiadny logický príbeh.

Médiá to však vykladali tak, že „skutok sa stal“, teda že k úplatku došlo, len práve vám nebol dokázaný...

To nie...

... zostávalo však akosi zamlčané, že išlo o skutok, ktorého sa dopustili Beňa s Makóom.

Tam však nešlo o skutok, ktorý bol v obžalobe. Stať sa môže iba skutok, ktorý bol uvedený v obžalobe, alebo iný. A ten, ktorý bol uvedený obžalobe, sa nestal. V ňom som bol jednou z kľúčových osôb ja a moja účasť nebola preukázaná, teda že by som bol účastný a o veciach mal informácie. Pod príkazmi a žiadosťami bol podpísaný Boris Beňa, ktorý v danom čase nemal takéto právomoci.

Súd povedal, že nejaký skutok sa stal, ale nebolo preukázané, že som na skutku participoval – hoci nemáme ešte písomné vyhotovenie rozsudku so všetkým detailmi.

Potom je tu aj druhá možnosť, ak by súd povedal, že skutok sa nestal. Pri oslobodení spod obžaloby však nie je možné uviesť oba tieto dôvody. Súdu sa v tomto prípade jednoduchšie odôvodňuje, že nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný.

To je však dôležité uviesť na pravú mieru, pretože z krátkych mediálnych vyjadrení vznikol dojem, akoby ste obhajovali Beňu s Makóom, že nespáchali skutok, ku ktorému sa priznali.

Z procesu reportovali novinári, ktorí boli celé štyri roky zainteresovaní na šírení nezmyslov o tomto prípade. Nevyčítam im, že nepoznajú všetky detaily, pretože významná časť spisu je v utajenom režime. Ak by však počúvali moju záverečnú reč, ktorá bola pomerne otvorená, pochopili by, o čo ide.

Stále vidím, že ľudia, ktorí sa tomu najviac venujú, nemajú v prípade celkom jasno. Majú jasno len v tom, že je škoda, že som bol oslobodený, a dúfajú, že ďalší stupeň súdu prvostupňové rozhodnutie ešte zvráti. No „hlavičky“ im to neberú. Ak by ma boli oslovili, vysvetlil by som im to. Mohli si potom urobiť vlastný názor, ale odo mňa chceli len pár „štekov“ do rýchleho spravodajstva. To však nie je dostačujúce ani pre relevantný spravodajský článok, nieto analytický.

Tu ešte treba zdôrazniť jednu vec. Prokurátor nevylúčil Makóa a Beňu na samostatné konanie. Mali štyri roky odložené vznesenie obvinenia. Po ich výpovedi na súde nastala situácia, keď prokurátor nevidel dôvod na dočasné vznesenie obvinenia. Ale prokurátor už nie je vo veci vecne príslušný, preto bol prípad odstúpený na Krajskú prokuratúru v Bratislave. Pýtal som sa ho, v akej veci vznesú obvinenie. Prípravné konanie sa totiž končí podaním obžaloby a tá bola podaná pred niekoľkými rokmi. Keďže však neboli vylúčení na samostatné konanie, nemajú spis, nemajú už byť ako obžalovaní. Všetky dôkazy by museli byť vykonané nanovo. Netuším, čo sa bude diať v tejto veci. Ak oni dvaja nebudú vypovedať, neviem, na základe čoho im budú chcieť vzniesť obvinenie. 

Ak by sme chceli hľadať procesnú analógiu, tak napríklad v známom prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej boli spolupracujúci svedkovia vylúčení na samostatné konanie, pretože ich priznaním bol ich podiel na skutku dokázaný a po dohode boli právoplatne odsúdení, aby následne mohli v hlavnom prípade s ďalším obžalovaným vystupovať nie ako páchatelia, ale ako svedkovia. Má to pre prokuratúru isté výhody, svedok napríklad nemôže pred súdom klamať a podobne. Prečo sa to však neudialo v prípade Makóa a Beňu? Bolo to nejako vysvetlené?

Pozor, Zoroslav Kollár bol vylúčený na samostatné konanie, bol odsúdený a chodil na súdy vypovedať už ako svedok. Makó a Beňa však na súdy chodili ako svedkovia, pretože mali dočasne odložené obvinenie. Nevieme, čo s tým bude. Prečo nemohli byť v procese obžalovaní spolu so mnou a súd by zohľadnil ich „spoluprácu“?

Prokurátor však v tejto veci podával rozhovory iba pre spriaznené médiá, túto otázku teda verejne nemáme vysvetlenú, keďže na tie podstatné okolnosti sa ho nikdy nepýtali. Vysvetlil však niekedy prokurátor, prečo odsunul obvinenie ľuďom, ktorých skutok je dokázaný ich vlastným priznaním?

Priznanie nie je koruna dôkazov. Ak sa niekto prizná, ešte to neznamená, že sa skutok tak aj udial. Prokurátor potreboval udržať procesnú situáciu tak, aby proti mne svedčili. No Zoroslav Kollár tvrdí, že ho vydieral Makó a prokurátor. Makó tvrdí, že ho vydierali čurillovci návratom do väzby a zrušením dohôd a že v tejto veci by nikdy nevypovedal, a Beňa tvrdí, že ak by mu nehrozilo dvadsať až dvadsaťpäť rokov, prípadne doživotie, tak by sa v tejto veci nepriznal. Urobil tak až na radu svojho právneho zástupcu Daniela Lipšica. 

Každý z nich mal teda nejakú motiváciu vypovedať, ale sudca uviedol, že „kajúcnik“ je od slova „kajať sa“, a sudca nepobadal, že by v tejto trojici došlo k nejakému kajaniu, prípadne ľútosti nad vlastnou trestnou činnosťou. Ľutovali skôr to, že ich skutok bol odhalený a ich dohody s OČTK neboli dodržané podľa ich predstáv.

Sudca povedal, že Makóovi bolo pozastavované úplne všetko a on sa ľutuje, zároveň Zoroslav Kollár urobil dohodu o vine a treste a potom ju napadol na Najvyššom súde SR - rovnako ako Beňa. Sudca nevidel ani len spontánnosť a úprimnosť v ich motivácii vypovedať v tomto trestnom konaní.

Pardon, ale to sú celkom nové a zásadné okolnosti. Kedy a ako došlo k týmto výpovediam, že Makó bol vydieraný prokurátorom a Beňa sa priznal až pod tlakom a obavou z vysokého trestu? Dá sa z týchto výpovedí citovať?

Tieto veci prvýkrát zazneli až na hlavnom pojednávaní. No to bolo v neverejnom režime, zápisnica je dokonca utajovaná. Takže vychádzať sa zatiaľ dá len z mojej záverečnej reči, ktorá bola verejná, a z odôvodnenia súdu, ktoré zaznelo pri oslobodzujúcom rozsudku.

Ľudovít Makó vypovedal, pod akým obrovským tlakom bol zo strany Jána Čurillu a Branislava Dunčka, keď mu bolo vo februári 2021 oznámené, že neodíde z priestorov NAKA, ale že sa vráti do väzby, kým nebude vypovedať proti mne. V tejto veci som podal trestné oznámenie, bolo mi však oznámené, že ide o duplicitné podanie a že v tejto veci už ÚIS nejaký čas koná. Podľa všetkého na základe podnetu Ľudovíta Makóa. Ľudovít Makó sám povedal, že by inak proti mne nikdy nevypovedal.

Minimálne Beňa by zrejme musel byť stíhaný v rovnakom paragrafe ako vy, keďže ste sa podľa obžaloby dopustili identického skutku a rovným dielom si aj rozdelili úplatok. Dokonca aj vyššia sadzba v dôsledku toho, že ste sa skutku údajne dopustili ako vysoký verejný činiteľ, platí aj pre neho rovnako, keďže bol v tom čase v SIS vaším námestníkom. 

Vám prokurátor navrhol sedemročný trest, pričom Beňa by mal dostať odmenu za spoluprácu. Hoci by dostal nižší trest, ale v takom prípade by zrejme muselo dôjsť nielen k podmienke, ale aj k trestu odňatia slobody aj napriek spolupráci. Nebol to hlavný dôvod, prečo sa tomu chcel prokurátor vyhnúť? Lebo v takom prípade by sa Beňa zrejme ku skutku nepriznal, ak by mu nebolo sľúbené, že vyviazne bez basy.

Trestná sadzba v mojej veci bola štyri roky až desať rokov, čiže ak by mu za spoluprácu udelili maximum zákonnej „odmeny“, teoreticky mohol ísť na podmienku [jedna tretina ako odpustok zo spodnej hranice paragrafu, čiže dva roky a osem mesiacov, kde už je možný podmienečný trest, pozn. red.].

Lenže on je už dnes v podmienke za iné prípady, nie som si istý, či by mohol dostať podmienečný trest. Musel by asi natvrdo dostať nepodmienečný trest.

Ak by však bol vyčlenený na samostatné konania ako Kollár, musel by ísť do väzenia.

On však mohol byť vyčlenený na samostatné konanie a záver sa mohol pokojne urobiť až po jeho výpovedi v mojom prípade. Kollár je naoko vybavený, ale Makó s Beňom sú obaja „v lufte“. Po ich výpovediach s nimi mohol urobiť dohodu o vine a treste. Podaním obžaloby na mňa však prokurátor Peter Kysel ukončil prípravné konanie, dnes už nemá k prípadu procesne použiteľný spis.

Teda ak sa znova nepriznajú, nemôžu byť vo veci stíhaní?

Ich výpovede a výpovede ďalších svedkov by sa museli zopakovať, pretože nemôžu brať do úvahy spis z iného konania. Vyšetrovateľ síce vie, čo by si mal vyžiadať a koho má vypočuť, ale musel by to urobiť nanovo.

Sú v spise náznaky, že by sa vyšetrovateľ uberal aj týmto smerom a minimálne vyvrátil hypotézu o tom, že by strojcom a hlavným hýbateľom zločinu bol Makó?

Počas vyšetrovania sa už len zväčšovali rozpory, prokurátor sa ani nesnažil prípad veľmi dozorovať, nebol ani na jednom úkone, jeho aktivita spočívala len v tom, aby som bol čo najdlhšie vo väzbe a dostal čo najvyšší trest. Používanie elementárnej logiky v tom však nebolo. Aj vyšetrovatelia boli veľmi nešťastní. Čím viac dôkazov sa urobilo, tým viac sa ukazovalo, aká "kravina" to bola.