Blackouty a kryptomeny: ako brzdí ideológia riešenie energetickej krízy

Tieto udalosti jasne ukázali, ako veľmi je naša civilizácia závislá od dodávok elektriny. Počas niekoľkých hodín v Španielsku a Portugalsku nefungovalo prakticky nič – platobné karty ani pokladne neboli funkčné a nakupovanie sa stalo takmer nemožným. Zoznam dôsledkov by mohol byť oveľa dlhší.

Príčiny a zanedbávané varovania

Vyšetrovanie týchto udalostí, ako už býva zvykom, trvá niekoľko mesiacov. V Španielsku ešte nie je ukončené. Keď sa takéto vyšetrovanie skončí, spravidla už nikoho nezaujíma. V horšom prípade sa výpadky elektriny budú opakovať a stanú sa častejšími a závažnejšími. Vďaka tomu sa zabudne na pôvodné blackouty.

V súvislosti s týmito udalosťami sa až zavádzajúco debatuje o tom, či za blackouty môžu obnoviteľné zdroje energie (OZE). Táto diskusia je problematická, pretože obviňovať OZE je podobné ako sa sťažovať, že svieti slnko alebo fúka vietor.

Výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov je zo svojej podstaty závislá od počasia, ročného obdobia či denného času. Súčasné prenosové sústavy však neboli navrhnuté tak, aby tieto výkyvy zvládali.

Navyše sa do prenosových sietí desaťročia málo investovalo, hoci závislosť od elektriny neustále rastie. Príchod dátových centier a rozšírenie elektromobility túto záťaž ďalej zvyšujú. Odborníci na tieto problémy dlhodobo upozorňovali, ale ich riešenie sa odkladalo, pokiaľ sa nestali viditeľnými. Blackouty teraz jasne ukazujú, že máme vážne problémy, ktoré však neboli nepredvídateľné, ale, naopak, očakávané.

Kryptoťažba môže byť riešením

Hlavný problém spočíva v podstate elektrickej energie – tá sa veľmi zle skladuje. V dôsledku toho vznikajú situácie, keď je v sieti buď príliš veľa spotrebovanej a málo vyrobenej energie, alebo, naopak, príliš veľa vyrobenej a málo spotrebovanej energie.

Príkladom sú nemecké a dánske veterné elektrárne, ktoré produkujú veľké množstvo energie v noci, keď je dopyt po elektrine nízky.

Tu sa dostávame k možnému riešeniu, ktoré súvisí s blackoutmi. Veľmi praktickým spôsobom, ako regulovať prebytky energie, je využitie ťažobných fariem na kryptomeny. Ťažba je energeticky náročná, a preto dokáže absorbovať veľké množstvo prebytočnej energie. Zároveň je flexibilná – dá sa spustiť kedykoľvek cez deň aj v noci. Na papieri aj v praxi ide o elegantné riešenie, ktoré skutočne funguje.

Dobrým príkladom je americký Texas, kde sa ťažobné farmy zapájajú do regulácie elektrickej siete. Spojené štáty nie sú len krajinou priaznivou voči kryptomenám, ale aj voči ťažiarom. Viac ako 35 percent globálneho hashratu pochádza práve z USA, a to z veľkej časti vďaka podpore Donalda Trumpa, ktorý láka ťažiarov do krajiny.

Ťažiari sa zapájajú do programov demand response, keď počas špičkového dopytu po elektrine (napríklad pri extrémnych horúčavách) vypínajú svoje operácie a uvoľňujú kapacitu siete. Spoločnosti ako Riot Blockchain alebo Marathon Digital Holdings majú zmluvy s prevádzkovateľom siete ERCOT, ktoré im zaisťujú finančnú kompenzáciu za túto flexibilitu.

Ťažiari v Texase zároveň absorbujú prebytočnú energiu z veterných elektrární produkovanú v noci, čo pomáha stabilizovať sieť a znižuje ceny elektriny pre všetkých. Výrobcovia tak môžu predať energiu, ktorá by inak zostala nevyužitá. Otázka teda znie: ak toto riešenie funguje v Spojených štátoch, prečo by nemohlo fungovať v Európe?

Ideológia verzus pragmatizmus

Odpor voči využitiu ťažby kryptomien na reguláciu energetických sietí má v Európe prevažne politicko-ideologické dôvody. Zatiaľ čo v USA - najmä s podporou prezidenta Donalda Trumpa - sú kryptomeny a súvisiace aktivity vítané, v Európe je prístup odlišný.

Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa toto riešenie odmieta. Prvým je presvedčenie, že kryptomeny sú neužitočné a zbytočné. V tomto kontexte sa spotreba elektrickej energie v ťažobných farmách považuje za neefektívne plytvanie energiou.

Ďalším dôvodom sú ekologické obavy. Zariadenia na ťažbu kryptomien vyžadujú značné množstvo vzácnych kovov a ich životnosť je zvyčajne len niekoľko rokov. Ekologická stopa spojená s výrobou ťažobných zariadení, prevádzkou fariem a ich následnou likvidáciou je pre európskych lídrov argumentom na obmedzenie ťažby.

Výborným príkladom je Nórsko. Táto krajina má vďaka vodným elektrárňam dostatok elektrickej energie, čo spočiatku prilákalo mnohých prevádzkovateľov ťažobných fariem. Situácia sa však radikálne zmenila.

V júni 2025 nórska vláda pod vedením Strany práce (Labour Party) oznámila plán na zavedenie dočasného zákazu výstavby nových dátových centier zameraných na ťažbu kryptomien, ktoré využívajú energeticky náročné technológie Proof of Work (PoW), ako je bitcoin. Do platnosti má vstúpiť na jeseň roku 2025.

Cieľom je ušetriť elektrinu pre priemyselné sektory, ktoré podľa vlády prinášajú väčší ekonomický a spoločenský prínos. Existujúce ťažobné farmy zákaz neovplyvnia, ale Nórsko pravdepodobne prestane byť pre kryptoťažiarov atraktívnou destináciou. Táto zmena je do značnej miery dôsledkom politického smerovania krajiny.

Prístup ku kryptoťažbe a k jej zapojeniu do stabilizácie prenosovej sústavy je príkladom toho, ako ideologické myslenie prevažuje nad pragmatizmom. Koľko blackoutov bude ešte potrebné zažiť, aby ideologické predsudky ustúpili praktickým riešeniam?

Ako sa vyvíjala cena bitcoinu?

V čase písania článku dosiahla cena bitcoinu 108 711 dolárov. Už dva týždne po sebe vykazuje bitcoin pozoruhodnú stabilitu. V týždennom vyjadrení zostala jeho cena takmer bez zmeny s miernym ziskom 0,59 percenta, čo je vzhľadom na jeho historickú volatilitu prekvapivé.

Bitcoin odolal silným údajom z amerického trhu práce, ktoré minulý týždeň prakticky vylúčili možnosť zníženia úrokových sadzieb Fedom v júli. Investori sa tak museli rozlúčiť s nádejou na tri zníženia sadzieb do konca roka 2025. Najpravdepodobnejším scenárom je teda v tomto období jedno zníženie sadzieb, prípadne dve.

Odolnosť bitcoinu voči týmto negatívnym správam niektorí interpretujú ako známku prípravy na ďalší rast. Táto hypotéza však naráža na otázku, aké informácie by mohli cenu bitcoinu posunúť nad historické maximá. Stabilitu možno chápať aj ako dôkaz, že investori čakajú na každý pokles ceny, aby mohli prikúpiť. Stratégia buy the dip sa v posledných mesiacoch ukázala ako veľmi výnosná.