Medzery AI v strategickom vnímaní

V roku 2024 platforma na hodnotenie hrozieb na báze umelej inteligencie, ktorú využíva významná západná konzultačná spoločnosť pre oblasť obrany, vyhodnotila, že existuje 60-percentná pravdepodobnosť, že Čína čoskoro podnikne vojenskú akciu na Taiwane. Dôvodom boli rutinné námorné cvičenia čínskej armády v Taiwanskom prielive. Médiá okamžite priniesli varovné titulky. No podobne ako mnohé iné predpovede založené na algoritmoch aj táto úplne minula podstatu problému.

Čína sa v skutočnosti na vojnu nepripravovala. Svojím typickým spôsobom vysielala premyslené a zámerne nejasné signály. Manévre boli úmyselné, no nie provokatívne. Išlo o strategické divadlo, určené pre rôzne cieľové skupiny. V diplomatickej reči Pekingu platí, že čím nápadnejšie je gesto, tým väčšia je snaha o zdržanlivosť. Umelá inteligencia to však jednoducho nepochopila.

Keďže sa AI stáva hlavným nástrojom na predpovedanie medzinárodných udalostí, jej nedostatky môžu viesť k vážnym geopolitickým problémom. Vzhľadom na to, že bola vyvíjaná prevažne na základe západnej historickej skúsenosti a teórie medzinárodnej politiky, často nesprávne interpretuje nejasné signály ako agresiu, pragmatizmus ako provokáciu a strategickú trpezlivosť ako nenápadnú snahu o nadvládu.  

Pevne zakorenená hegemónia

Pod povrchom umelej inteligencie sa ukrývajú dva hlboko zakorenené západné pohľady na svet. Prvým je liberalizmus, ktorý vidí obchod a vzájomnú prepojenosť ako cestu k demokracii. Druhým je neorealizmus, ktorý považuje rastúce veľmoci za nevyhnutných rivalov. Obe teórie vplývajú na dáta, predpoklady a spôsoby hodnotenia v AI systémoch vyvíjaných na Západe. Výsledkom sú modely, ktoré očakávajú, že Čína buď prijme západné hodnoty, alebo na ne nevyhnutne narazí v konflikte.

Vezmime si príklad iniciatívy Nová hodvábna cesta (Belt and Road Initiative – BRI). Mnohé hodnotenia rizík, ktorú sú založené na umelej inteligencii, ju ihneď označujú za novodobý imperialistický projekt. Vraj má za cieľ zadlžiť menšie štáty a pripútať ich k Číne.

Čo však tieto systémy nedokážu pochopiť, je to, že BRI zároveň odráža oživenie klasickej obchodnej diplomacie. Tá je pretkaná konfuciánskym pohľadom na svet, ktorý zdôrazňuje hierarchické vzťahy, infraštruktúru ako nástroj poriadku a pomalé budovanie vplyvu prostredníctvom prítomnosti, nie nátlaku.

Väčšina modelov AI zároveň interpretuje vzťahy medzi Čínou a Ruskom ako účelové spojenectvo so zameraním na oslabenie Západu. Takýto pohľad však prehliada historickú ostražitosť medzi obomi mocnosťami a spôsob, akým pristupujú k spolupráci: teda cez jasne stanovené hranice, nie cez spoločnú ideológiu. Algoritmy fungujú na princípe protikladov, no geopolitika je oveľa zložitejšia a takéto zjednodušenia v rámci nej nefungujú.

Strojovo vytvorené nedorozumenie

V centre celého problému leží filozofický nedostatok: pozitivizmus. Táto doktrína, ktorá je veľmi rozšírená v spoločenských vedách, predpokladá, že politické správanie sa dá presne merať a predpovedať pomocou univerzálnych zákonov – rovnako ako gravitácia. Pozitivistické myslenie oceňuje a zameriava sa len na to, čo je merateľné, napríklad počet vojakov, objem obchodu alebo satelitné snímky. Úplne však ignoruje to, čo sa zmerať nedá, ako symbolické gestá, ideologické príbehy či dokonca emocionálne spomienky na minulé poníženia.  

Práve tieto ťažko uchopiteľné prvky formujú zahraničnú politiku krajín BRICS+. Ak ich prehliadneme, nepochopíme podstatu celého diania. Tieto chybné interpretácie pritom nie sú len nejakou teoretickou záležitosťou. Priamo ovplyvňujú reálne politické rozhodnutia. Západné vlády totiž čoraz častejšie využívajú umelú inteligenciu na doplnenie spravodajských správ a na formovanie svojich diplomatických stratégií.

Vzniká začarovaný kruh. Umelá inteligencia nesprávne vyhodnotí zámer, politici reagujú, akoby hrozilo najhoršie, Čína to vníma ako nepriateľstvo a zareaguje, čím potvrdí pôvodnú „predpoveď“ AI. To, čo sa začalo len ako nejednoznačnosť, sa vinou chybného strojového prekladu mení na proroctvo, ktoré sa stáva skutočnosťou. Chladná logika algoritmov rozpaľuje reálne napätie v medzinárodnej politike.

Taiwan je len tým najzrejmejším príkladom daného problému. Vezmime si napríklad hodnotenia umelej inteligencie týkajúce sa postoja Číny k vojne na Ukrajine. Často dochádza k záveru, že diplomatická nejednoznačnosť Pekingu v skutočnosti znamená skrytú podporu pre Rusko.

V skutočnosti je však vyčkávací postoj Číny starostlivo premyslenou diplomatickou pozíciou, ktorá sa snaží vyvážiť ekonomické záujmy a geopolitické riziká. Problém je, že tieto systémy AI sú trénované na rozpoznávanie spojenectiev a blokov. Preto interpretujú strategickú neurčitosť ako dvojtvárnosť. Jednoducho povedané, čo nedokážu vysvetliť, to automaticky označia za hrozbu.

Liberálny softvér, globálne zlyhania

Umelá inteligencia vyvíjaná na Západe nepracuje len s predpojatými údajmi. Vytvára aj ideologicky jednostranný pohľad na svet. Akákoľvek odchýlka od západnej paradigmy je ihneď označená ako abnormálna, neefektívna alebo dokonca nebezpečná. Napríklad alternatívny model usporiadania sveta, ktorý ponúka Čína – postavený na hierarchii, suverenite a civilizačnom pluralizme –, sa nevníma ako konkurenčný model, ale ako systémová odchýlka, ktorú treba opraviť.

Iróniou je, že práve technológie, ktoré majú predpovedať správanie Číny, sú výtvorom civilizácie, ktorá sa Čínu snaží pochopiť na základe svojho vlastného pohľadu. Je to, akoby sme sa snažili porozumieť čínskej klasickej poézii pomocou anglického slovníka. Väčšina významu sa jednoducho stratí.

Západná vízia predpokladá, že cesta k moci je lineárna. Znamená to viac demokracie, viac trhov a viac spojenectiev. Avšak prístup Číny je oveľa komplexnejší. Je viacvrstvový, historicky podmienený a opakujúci sa v cykloch. Uprednostňuje nejednoznačnosť pred jasnosťou, harmóniu pred rovnosťou a morálnu úlohu štátu pred právami jednotlivca. A práve tieto kľúčové nuansy zostávajú pre väčšinu systémov umelej inteligencie úplne neviditeľné.

Výcvik proroka: AI a predpovede budúcnosti

Riešenie problému nebude jednoduché a nestačí len upraviť dáta. Je potrebné úplne prehodnotiť, ako AI predpovedá udalosti. Je nevyhnutné do modelov zahrnúť konfuciánske princípy, strategickú nejednoznačnosť a historickú pamäť Číny. Rovnako dôležité je zapojiť do vývoja AI aj odborníkov z krajín mimo Západu, využiť diplomatické archívy a kvalitné poznatky, ktoré sa nedajú vyjadriť len číslami.

Ani po všetkých vylepšeniach by sme však nemali nikdy nechať umelú inteligenciu predpovedať úplne samostatne. Jej výstupy musia byť vždy preverené a posúdené ľudskými analytikmi, ktorí rozumejú kultúrnym nuansám a širšiemu politickému kontextu. V opačnom prípade smerujeme k budúcnosti, v ktorej chybné predpovede budú živiť chybné stratégie a nesprávne digitálne interpretácie budú stupňovať reálne riziká v skutočnom prostredí.

Zhrnutie

AI síce dokáže poraziť ľudí v hre go, no stále má problém pochopiť, prečo ju Čína vôbec hrá. Kým sa západné systémy nenaučia pozerať na svet očami iných, nezápadných kultúr, budú naďalej nesprávne posudzovať zámery, chybne odhadovať riziká a zle usmerňovať svoju politiku. V geopolitike - rovnako ako v spravodajstve - platí, že aj najjasnejší obraz bez skutočného pochopenia je len nebezpečnou ilúziou.