U detí, ktoré strávili pred obrazovkou viac ako hodinu denne, bol zaznamenaný alarmujúci pokles v oblastiach ako zvedavosť, schopnosť ovládať sa, emocionálna stabilita, sústredenosť a medziľudské zručnosti. U detí, ktoré denne trávili pred obrazovkou sedem a viac hodín, bolo riziko, že budú vykazovať známky depresie, úzkosti alebo budú potrebovať odbornú lekársku pomoc, dvakrát vyššie v porovnaní s ich rovesníkmi, ktorí digitálne technológie využívali minimálne.

Už nie je prekvapením, že nadmerné používanie digitálnych zariadení môže negatívne ovplyvniť duševné zdravie. Štúdia však priniesla aj nečakané zistenia. Starší dospievajúci, ktorí postupne prechádzali do digitálneho veku, boli ovplyvnení viac ako mladšie deti, ktoré sa s technológiou už narodili. Zaujímavosťou je, že ak deti trávia pred obrazovkou menej ako hodinu denne, nemá to výrazne negatívnejší vplyv na ich psychickú pohodu, ako keby ju nepoužívali vôbec. Zdá sa, že striedmosť je stále tou najlepšou cestou.

Opatrnosť je však stále namieste. Twengeová a Campbell zdôrazňujú, že ide skôr o súvislosť než o priamu príčinu. Zatiaľ nie je jasné, či sú problémom samotné obrazovky alebo či čas strávený online jednoducho vytláča zdravšie činnosti, ako napríklad spánok, pohyb alebo osobnú komunikáciu.

Ako digitálna závislosť ovplyvňuje náš mozog

Smartfóny nielenže pohlcujú náš čas, ale ovplyvňujú aj to, ako komunikujeme, a možno aj to, ako rozmýšľame. Neustále očakávanie okamžitých odpovedí a pocit, že musíme byť stále k dispozícii, môže viesť k nervozite a závislosti.

V roku 2018 Christian Montag v štúdii „Porucha internetovej komunikácie a štruktúra ľudského mozgu“ skúmal, ako môže časté a nutkavé používanie WeChatu, čínskej verzie WhatsAppu, ovplyvniť náš mozog. Pomocou funkčnej magnetickej rezonancie vedci skúmali mozgy 61 dospelých používateľov. Zistili, že tí, ktorí vykazovali vyššiu mieru digitálnej závislosti, mali menej sivej hmoty v oblasti mozgu, ktorá sa nazýva subgenuálny predný cingulárny kortex. Táto časť mozgu je dôležitá pre ovládanie emócií, sebaovládanie a vnímanie odmien, teda vecí, ktoré nás motivujú.

Tieto zistenia naznačujú, že aplikácie na digitálnu komunikáciu môžu v mozgu vyvolať zmeny, ktoré sú podobné tým, aké vidíme u ľudí závislých od hazardných hier alebo u tých, ktorí nutkavo hrajú videohry. Hoci stále nevieme s istotou povedať, či je to priama príčina alebo len súvislosť, dôsledky sú aj tak pomerne znepokojujúce.

Zodpovedný prístup k inováciám

Tak ako pri predošlej štúdii, ani Montagov výskum nedokáže s konečnou platnosťou určiť, či nadmerné používanie aplikácie WeChat priamo spôsobuje zmeny v štruktúre mozgu alebo či sú niektorí ľudia s určitými neurologickými predpokladmi jednoducho náchylnejší na závislosť. Napriek tomu obe tieto štúdie spoločne spochybňujú myšlienku, že digitálne nástroje sú len neutrálne pomôcky. Smartfóny a s nimi spojené platformy totiž nie sú pasívne. Formujú nielen to, ako žijeme, ale aj to, kým sa stávame.

Technológie nám sľubujú, že vyriešia naše problémy, uľahčia každodenné úlohy a rozšíria naše schopnosti. No myslieť si, že sú úplne neškodné a záleží len na tom, ako ich použijeme, môže byť veľmi naivné. Tak ako fosílne palivá alebo priemyselné chemikálie, aj digitálne nástroje môžu mať neočakávané a vážne dôsledky. A hoci nehrozí, že by smartfóny znečistili rieky alebo poškodili ozónovú vrstvu, ich vplyv na naše duševné zdravie môže byť rovnako výrazný a dlhodobý.

Namiesto zbytočného strachu alebo odmietania technológií potrebujeme zodpovedný prístup k ich používaniu. Výskum a etika musia spolupracovať. Nestačí len skúmať, treba aj premýšľať nad dôsledkami. Zodpovednosť leží na všetkých. Zákonodarcovia, učitelia, vývojári aj bežní používatelia by mali chápať, že inovácia neznamená, že si môžeme bez dôsledkov robiť, čo chceme. Práve naopak, čím je technológia vyspelejšia, tým viac múdrosti a opatrnosti potrebujeme pri jej využívaní.

Smartfóny, ktoré kedysi predstavovali symbol slobody, sa dnes zmenili na nástroje preťažujúce našu myseľ. To, čo rozhodne o ich budúcnosti, nebude len výkon procesorov, ale najmä to, ako rozumne a zodpovedne ich budeme využívať.

Zhrnutie

Smartfóny sú dnes neodmysliteľnou súčasťou nášho života, no popri výhodách prinášajú aj skryté riziká. Zmenili spôsob, akým komunikujeme, no zároveň oslabujú našu pozornosť, emočnú rovnováhu a medziľudské vzťahy. Vedecké výskumy ukazujú znepokojujúce súvislosti medzi časom stráveným pred obrazovkou a problémami s duševným zdravím. Naznačujú aj možné zmeny v mozgu, ktoré sú spojené s nutkavým používaním aplikácií. Aj keď zatiaľ nie je isté, či práve technológie sú hlavnou príčinou, riziko je skutočné. Zdá sa, že najväčšou hrozbou nie sú samotné zariadenia, ale to, že nahrádzajú osobné kontakty a oslabujú našu schopnosť ovládať sa.