Táto neschopnosť porozumieť technológiám má vážne dôsledky. Keď nechávame všetko na stroje, ktoré používame, sami sa meníme na akési automaty. Technologické firmy strávili posledných dvadsať rokov tým, že skrývali zložitosť pred používateľmi. Namiesto toho, aby sme rozumeli, ako veci fungujú, dostali sme len jednoduché a bezproblémové ovládanie, pričom nám stačia základné funkcie zariadení.

Na generáciu Z zaberá moderný dizajn až príliš dobre. Aplikácie sú jednoduché, intuitívne, no zároveň odvádzajú pozornosť od samotnej technológie. Výsledkom je, že mnohí mladí ľudia nevedia pracovať so súborovým systémom, nastaviť pripojenie alebo nainštalovať bežný softvér bez pomoci.

Tento nedostatok sa prejavuje aj v praxi. Podľa britského prieskumu CWJobs z roku 2023 až 40 percent mladých ľudí z generácie Z, ktorí už pracujú, priznáva, že sa cítia zahanbene, keď ich niekto požiada o zvládnutie bežných IT úloh, napríklad použiť tlačiareň alebo skener. Tento jav sa označuje ako „technologická hanba“ (tech shame).

Napriek tomu si mnohí myslia, že generácia Z má technológie v krvi. Akoby už len to, že vyrastala s internetom, automaticky znamenalo, že rozumie technológiám. To je však omyl. Vedieť používať aplikáciu neznamená rozumieť tomu, ako funguje, ani vedieť, čo robiť, keď fungovať prestane.

Keď domáce úlohy píše umelá inteligencia

Pre generáciu Z je umelá inteligencia niečo ako študijný asistent. Robí za ňu domáce úlohy, píše mejly a na každú otázku odpovedá s presvedčivosťou učiteľa, ktorý vie vždy všetko lepšie.

Štúdia spoločnosti Intelligent.com z roku 2025 ukázala, že neuveriteľných 97 percent študentov z generácie Z už používa generatívnu AI na školské úlohy. Viac ako 66 percent sa na ňu spolieha pri učení, 56 percent pri príprave na testy a 36 percent sa dokonca priznáva k tomu, že ju využíva na vypracovanie celých zadaní. Tento trend ukazuje, že sa mení samotný vzťah k poznaniu: prečo sa niečo učiť, keď vám to AI rovno povie?

Takto sa prejavuje prílišná dôvera v automatizáciu. Veríme výsledku nie preto, že je správny, ale preto, že znie dobre a dostali sme ho rýchlo. Nástroje ako ChatGPT si získali našu dôveru práve vďaka rýchlym odpovediam, aj keď sa môžu mýliť. Výsledkom je ilúzia odbornosti. Čím viac sa spoliehame na algoritmy, tým menej ich overujeme a tým viac začíname myslieť ako ony: rýchlo, povrchne a krátkodobo.

Nová éra digitálnej gramotnosti

Pre generáciu Z je digitálna zručnosť čoraz viac o povrchnom zdaní. Možno nevie, ako aktualizovať softvér, zato vie upraviť Discord server tak, aby vyzeral profesionálne, a doladiť svoj LinkedIn profil do posledného detailu. Jej "mena" je cloud, teda to, ako dobre sa pohybuje v online úložiskách a službách.

Na pracovisku sa to prejavuje ako paradox. Zamestnávatelia uvádzajú, že generácia Z, hoci rýchlo pracuje s digitálnymi nástrojmi, nedokáže pochopiť základnú logiku, ktorá je potrebná na riešenie problémov. Prieskum spoločnosti Dell Technologies ukázal, že až 56 percent zamestnancov z generácie Z očakáva v práci pokročilé školenia z technológií, aj keď sú označovaní za "najdigitálnejšiu generáciu". Keď nastane problém, nesnažia sa ho vyriešiť pomocou samotného nástroja, ale hľadajú video alebo návod, takzvaný tutoriál, ktorý im povie, čo majú robiť.

V tomto bode to začína byť ešte zaujímavejšie. Podľa správy Forbes z roku 2024 až 46 percent zamestnancov z generácie Z dôveruje spätnej väzbe od umelej inteligencie viac ako svojim nadriadeným. Zároveň 88 percent priznáva, že AI používa na bežné pracovné úlohy - od písania poznámok a mejlov až po plánovanie v kalendári. Problém nie je v tom, že úlohy delegujú. Problém je, že tieto nástroje postupne oslabujú schopnosť samostatne rozmýšľať. Bez nich akoby mnohí nedokázali riešiť úlohy vlastnou hlavou.

Aj mimo práce je zmena očividná. Diskusie na Reddite, rýchle videá na TikToku a spravodajstvo zhrnuté umelou inteligenciou – všetky tieto zdroje pretvárajú vedomosti na ľahko stráviteľné kúsky, ktoré sú navyše prispôsobené aktuálnym trendom. Už nejde o ovládanie vecí do hĺbky, ale o to, aby sa dali ľahko zdieľať. To, čo vyzerá dobre, prebíja to, čo je správne. Inými slovami, obsah vyhráva nad kontextom.

V dnešnom digitálnom svete už nie je dôležité, ako veci fungujú, ale ako dobre vyzerajú pri používaní. Používateľské rozhranie (UI) sa stáva hlavnou realitou. A len čo technológia skryje zložitosť za pekný dizajn, zvedavosť sa vytráca. Prečo by sme sa mali niečo učiť, keď to jednoducho funguje?

Generácia Z si tento spôsob života nevybrala. Digitálne prostredie, v ktorom vyrastala, ju však naučilo, že nemusí premýšľať do hĺbky. Stačí, že vie rýchlo a efektívne "skrolovať".

Zhrnutie

Generácia Z nie je hlúpa. Formovali ju však systémy, ktoré odmeňujú povrchnosť, nie hlbšie pochopenie. Vyrastala s technológiou, ktorá nič nevysvetľuje, a s algoritmami, ktoré odmeňujú pasivitu. Aplikácie fungujú, až kým sa nepokazia. Umelá inteligencia odpovedá, no iba dovtedy, kým nezačne "halucinovať" a generovať nepravdivé informácie. A keď sa niečo pokazí, namiesto toho, aby generácia Z prejavila snahu to opraviť, len to rýchlo reštartuje. Nejde však o nedostatok poznania, ale o prílišnú závislosť od systémov. Táto generácia síce exceluje v ovládaní digitálnych rozhraní, no nerozumie tomu, čo sa deje pod povrchom, teda samotnej infraštruktúre. Nie preto, že by na to nemala schopnosti, ale preto, že ich od nej nikto nevyžaduje. V konečnom dôsledku stroju nedôveruje. Ona sa ním stala. Neustále a donekonečna prechádza prstom po obrazovke.