Ako sa postaviť obchodovaniu s pozornosťou v ére mozgovej hniloby

Internet mal byť bránou k neobmedzeným vedomostiam, nezávislému učeniu a úplnej slobode myslenia. Namiesto toho vznikol stroj, ktorý nie je optimalizovaný na rozvoj mysle, ale na udržanie našej pozornosti. Ľudský intelekt sa mení na tovar, je rozložený na dáta, speňažený a ovládaný záujmami trhu. Moderné technológie s nekonečnými príspevkami, presným zacielením a automatickým prehrávaním nie sú náhoda. Sú zámerne vytvorené tak, aby využívali naše psychologické slabiny.

Moderné sociálne siete využívajú dizajn založený na dopamíne, aby si doslova ukradli našu pozornosť. Nekonečné "skrolovanie" funguje ako hracie automaty a lajky či notifikácie zasa zneužívajú našu potrebu spoločenského uznania. Každé dizajnové rozhodnutie – od jednoduchého potiahnutia na obnovenie stránky až po automatické prehrávanie videí – je starostlivo vytvorené s cieľom upútať pozornosť a zarábať na našom rozptýlení.

Výsledkom nie je väčšia produktivita ani hlbšie poznanie, ale neustála potreba prijímať informácie, roztrieštená pozornosť a závislosť od ukladania našich spomienok a informácií v cloude. Smartfón sa stal cigaretou digitálnej éry – je všadeprítomný, návykový a postupne ničí to, čo nás robí ľuďmi.

Naozaj to funguje. Najmä preto, lebo nám výrazne klesla schopnosť sústrediť sa, čas strávený pred obrazovkou presiahol sedem hodín denne a priemerný človek si kontroluje telefón viac ako 80-krát za deň.

Skutočná škoda je však oveľa rafinovanejšia. Nedokážeme pokojne sedieť, čítať s porozumením ani zniesť chvíľu nudy. A nejde len o nejakú zvláštnosť dnešnej generácie. Je to zámerné oslabovanie našich schopností. Používateľ už dávno nie je pánom situácie. Naša myseľ sa mení na pole plné dát a neustáleho rozptýlenia.

Generácia Z: kontrolovaný kognitívny experiment

Táto postupná erózia našich schopností je najviditeľnejšia u generácie Z. Títo mladí ľudia sa narodili do sveta neustáleho pripojenia, vyrastali na YouTube a neskôr čoraz viac na TikToku. Sú prvou generáciou, ktorej myslenie od útleho detstva formovali algoritmy. V porovnaní s mileniálmi generácia Z menej číta, menej si pamätá a horšie sa sústredí.

Tradičné vzdelávacie systémy sa pod touto zmenou myslenia dostávajú pod tlak. Učitelia hlásia klesajúcu schopnosť koncentrácie u študentov. Samotní študenti priznávajú, že nedokážu prečítať dlhé texty. A namiesto pamäti sa čoraz viac spoliehajú na Google.

Takzvaný „Google efekt“ nie je žiadna metafora. Neuroveda potvrdzuje, že ak sa priveľmi spoliehame na externú digitálnu pamäť, oslabuje nám to hipokampus – časť mozgu kľúčovú pre pamäť. Dnešní študenti si už nevedia zapamätať fakty, ale skôr to, ako ich vyhľadať. Namiesto učenia sa len orientujú v digitálnom priestore. Schopnosť orientovať sa však nie je vedomosť.

Mozog - podobne ako sval - ochabuje, keď sa nepoužíva. TikTok tento proces ešte zrýchľuje, pretože krátke videá oceňujú rýchle reakcie namiesto hlbokého premýšľania. Mozog sa tak preprogramuje na neustálu potrebu nových podnetov a odmieta všetko, čo si vyžaduje čas. Pojem „TikTok mozog“ nie je prehnaný, ale prirodzený dôsledok systému, ktorý nás neustále zásobuje podnetmi a nikdy od nás nežiada trpezlivosť ani hĺbku.

Generácia Alfa, ktorá drží tablet v rukách prakticky od narodenia, môže byť ešte menej odolná po mentálnej stránke. Výskumy už teraz ukazujú, že skorý kontakt s obrazovkami súvisí so zvýšeným výskytom príznakov podobných ADHD. Vyzerá to, akoby ich intelektuálne schopnosti zámerne oslaboval systém, v ktorom vyrastajú.

Zisk pred poznaním. Algoritmy, ktoré sabotujú myslenie

Za týmto úpadkom stojí zisk. Dnešná digitálna ekonomika nestavia na poznaní, ale na pozornosti. Každá sekunda venovaná premýšľaniu je sekundou, ktorú nemožno speňažiť. Príjmy z reklamy závisia od toho, ako často klikáme a ako veľmi sa zapojíme, nie od toho, či tomu rozumieme.

Čím viac sú naše myšlienky roztrieštené, tým častejšie siahame po telefóne. "Skrolovanie" je totiž navrhnuté tak, aby narušilo prirodzený rytmus myslenia, ktorý by nám pomohol odolávať digitálnemu zahlteniu. Notifikácie už neslúžia ako pripomienky. Sú to návnady, ktoré nás neustále lákajú späť do digitálneho sveta.

Ekonomika digitálneho sveta je postavená na pozornosti, nie na poznaní. Čím viac sme rozptýlení, tým viac konzumujeme. A čím viac konzumujeme, tým menej premýšľame. Pre zisk je sústredená myseľ problém – pýta sa, spochybňuje, kladie odpor. No rozptýlená myseľ je ideálna – stále obnovuje feed, neprestajne "skroluje".

Samotní tvorcovia týchto platforiem vedia, čo vybudovali. Je známe, že šéfovia technologických firiem obmedzujú čas, ktoré ich vlastné deti strávia pred obrazovkami. Bývalý prezident Facebooku Sean Parker dokonca priznal, že platforma pohltí „čo najviac vášho času a vedomia“, pričom zneužíva „zraniteľnosť ľudskej psychiky“.

Je jasné, že tieto platformy nie sú neutrálne nástroje. Sú to skôr zbrane na ovplyvňovanie správania, precízne nastavené tak, aby narušili naše myslenie v mene rastu a zisku.

Budúcnosť našej mysle: ako si uchrániť mentálnu slobodu

Nazývať pokrokom to, že sme sa vzdali vlastného myslenia v prospech zariadení, ktoré nás zabávajú efektívnejšie, než dokážeme premýšľať, je naivné. Najmä ak si uvedomíme, že to postupne ničí naše kognitívne schopnosti, a to nenápadne, v pohodlnej a príjemnej forme, ktorá nevyvoláva žiaden odpor.

Tento trend však nie je nezvratný. Mozog je plastický, čo znamená, že sa dokáže meniť obomi smermi. Ak odmietneme nekonečný prísun informácií, neustále dopamínové stimuly a nutkavú potrebu byť stále pripojení, môžeme si opäť vydobyť dôstojnosť ľudskej osoby. Je čas postaviť sa proti tomu, aby sa s našou mysľou zaobchádzalo ako s produktom na predaj.

Vlády môžu zavádzať pravidlá, dizajnéri meniť rozhrania, no skutočná obrana začína u jednotlivca. Chrániť si svoju pozornosť nie je len zdravý návyk, ale akt odporu voči systémom, ktoré nás chcú rozptyľovať, jasné vyhlásenie, že naša myseľ nie je tovar a nepatrí do sveta riadeného algoritmami.

Stroju sa nedá dohovoriť. Dá sa mu však vzdorovať. Napríklad tým, že si vypneme notifikácie a vrátime sa k činnostiam, ktoré vyžadujú plnú pozornosť alebo nám dovolia nudiť sa. Práve v týchto chvíľach sa rodia nové myšlienky. Ak to neurobíme, budúcnosť nebude patriť premýšľajúcim ľuďom, ale otupeným mysliam, ktoré budú slúžiť na zber údajov.

Zhrnutie

Sľubovali nám nekonečné poznanie, no namiesto toho sme dostali mentálny úpadok. Digitálna revolúcia neobohatila naše myslenie, naopak, rozptýlila ho, rozložila a premenila na zdroj zisku. Generácia Z je toho jasným dôkazom: menej sústredenia, slabšia pamäť, viac závislosti. Nie je to prirodzený vývoj inteligencie, ale úmyselný úpadok navrhnutý na maximalizáciu zisku cez manipuláciu s našou pozornosťou. Neustále "skrolujeme", strácame pozornosť a podliehame algoritmom. Ak tento systém neodmietneme a neobnovíme schopnosť sústrediť sa, staneme sa prvou civilizáciou, ktorá si vlastnou technológiou otupila schopnosť premýšľať.