Najbohatšími sú Ficov Smer a Matovičovo Slovensko

Kľúčovým zdrojom financovania parlamentných strán sú peniaze zo štátneho rozpočtu. Neparlamentné subjekty sa musia zväčša spoliehať na dary, členské príspevky či pôžičky. Výnimku majú tie neparlamentné strany, ktoré vo voľbách získali viac ako tri percentá z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. V takom prípade tiež dostanú financie od štátu.

Pre stav a kontrolu straníckych financií bol dôležitý rok 2005. Parlament vtedy schválil zmeny v zákone o politických stranách a hnutiach. Po jeho prijatí plynulo do straníckych pokladníc viac peňazí podľa upraveného mechanizmu. Sprísnila sa však aj ich kontrola. Strany predkladajú podrobnejšie správy napríklad o finančných daroch a úveroch. Každoročne zverejňujú aj sumu vybratých členských príspevkov a uvádzajú počet svojich členov.

Zdroje príjmov

Strany majú tri zdroje príjmov zo štátneho rozpočtu. Je to príspevok za hlasy získané vo voľbách do Národnej rady, musia však dosiahnuť spomenutú hranicu troch percent hlasov. Cena jedného hlasu bola v posledných voľbách 13,04 eura. Vypočíta sa ako jedno percento z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve za kalendárny rok, ktorý predchádza roku volieb.

Druhým zdrojom je príspevok na činnosť strany, ktorá získala príspevok za hlasy. Príspevok na činnosť sa rovná celkovej sume príspevku za hlasy, ktorá sa rozdelí na 48 podielov. Tieto podiely sa znížia o počet mesiacov, o ktoré by sa volebné obdobie skrátilo.

Tretím zdrojom je príspevok za poslanecké mandáty. Za každý získaný mandát, a to najviac za dvadsať mandátov, dostane strana príspevok v sume tridsaťnásobku priemernej mzdy. Za dvadsiaty prvý a každý ďalší mandát patrí strane príspevok na mandát v sume dvadsaťnásobku priemernej mzdy.

Politické strany by mali za celé aktuálne volebné obdobie, ak sa predčasne neskončí, získať takmer 93 miliónov eur. Okrem parlamentných strán patria peniaze od štátu aj mimoparlamentným subjektom Republika a Maďarská aliancia. Vo voľbách totiž dosiahli viac ako tri percentá hlasov.

Čo hovoria správy o majetku

Politické subjekty musia svoje výročné správy za predchádzajúci rok doručiť do 30. apríla Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Komisia správy prekontroluje a zverejní na svojom webovom sídle.

Smer a hnutie Igora Matoviča sú na tom majetkovo najlepšie. Smer pôsobí na politickej scéne od roku 1999, zo štátneho rozpočtu od roku 2002 poberal najviac peňazí vzhľadom na volebné výsledky. Vo výročnej správe za rok 2024 vykázal majetok 11,3 milióna eur. Príjmy z darov nemal. Zo štátneho rozpočtu dostal za minulý rok viac než 3,5 milióna eur.

Výročnú správu hnutia Slovensko za vlaňajší rok zatiaľ štátna komisia nezverejnila. Zo správy za rok 2023 však vyplýva, že majetok hnutia bol 12,6 milióna eur. Je predpoklad, že hnutie Slovensko v roku 2024 výraznejšie neschudobnelo. Podľa prepočtov z rozpočtu štátu malo za vlaňajší rok dostať takmer 1,5 milióna eur.

V roku 2020 OĽaNO [dnes Slovensko, pozn. red.] vyhralo voľby s podporou 25 percent voličov, získalo tak aj najväčší príspevok zo štátneho rozpočtu za hlasy. Navyše hnutie šetrí zdroje na tom, že nemusí platiť rozsiahly aparát.

Vládna SNS mala podľa výročnej správy za vlaňajší rok majetok 1,6 milióna eur. Zo štátneho rozpočtu dostala príspevok vo výške viac ako 935-tisíc eur. Prijala dary v objeme takmer 16-tisíc eur.

Opozičné KDH vykázalo majetok 778-tisíc eur. Na daroch od fyzických osôb vybralo 314-tisíc eur. Z rozpočtu štátu dostalo príspevok 1,1 milióna eur.

Majetok SaS je podľa výročnej správy 4,3 milióna eur. Zo štátneho rozpočtu získala za vlaňajší rok niečo vyše milióna eur. Od darcov dostala 4 200 eur.

Pokiaľ ide o vládny Hlas a opozičné PS, štátna komisia ich správy za minulý rok zatiaľ nesprístupnila. Hlas si mal z rozpočtu štátu polepšiť o necelých 2,4 milióna a PS o viac ako 2,8 milióna eur. Zo správ za rok 2023 je však zrejmé, že strany majetkovo zosilneli vďaka výsledkom v parlamentných voľbách. Hlas vykázal majetok za 4 milióny a PS za viac než 4,6 milióna eur.

Ako sú na tom strany s počtom členov

V minulosti mali strany podstatne viac členov ako v súčasnosti. Záujem o členstvo v stranách postupne klesá. Niektoré stavujú viac na sympatizantov ako platiacich straníkov a na aparát v krajoch a okresoch, čo si vyžaduje aj vyššie náklady na prevádzku.

V počte členov dominuje Smer. Na konci roka 2024 ich mal podľa výročnej správy 13 540. Aj jemu však počty klesajú. Pred desiatimi rokmi evidoval takmer 16-tisíc straníkov, v roku 2019 ich bolo o niečo viac než 14-tisíc.

Druhou najsilnejšou stranou podľa členstva je mimoparlamentná Maďarská aliancia, ktorá mala na konci vlaňajšieho roka 7 177 členov.

Na treťom mieste je s počtom členov KDH, má ich 5 913. KDH tiež čelí poklesu záujmu ľudí o vstup do hnutia. Napríklad v roku 2015 malo 11 180 členov.

Vládna SNS vlani evidovala 2 199 straníkov.

SaS a Slovensko sú na konci

SaS uviedla 256 členov. V minulosti ich mala ešte menej. Napríklad v roku 2015 mala 154 straníkov. Bývalý predseda SaS Richard Sulík zvykol povedať, že sa so všetkými aspoň pozná a všetko sú to odborníci. Nový líder Branislav Gröhling hovoril o otváraní strany novým ľuďom, zatiaľ to tak nevyzerá.

Najsilnejšia opozičná strana PS za rok 2023 vykázala 714 členov. V rovnakom roku ich hnutie Slovensko malo 62. Matovičovo hnutie je známe tým, že pre nových členov nemá doširoka otvorenú náruč.

Zo začiatku malo len štyroch členov. Okrem Matoviča to bol jeho bratranec a niekdajší poslanec Jozef Viskupič, ako aj poslanci Erika Jurinová a Martin Fecko. Dnes je Viskupič ako trnavský župan už vo farbách PS. Jurinová je žilinskou župankou a Fecko v parlamente nie je.