Pellegrini vetuje zákony opatrne. Koalícia však pred ním dvakrát pokľakla

Hlava štátu má významnú právomoc pri posudzovaní zákonov. Ak má k nim výhrady legislatívneho alebo vecného charakteru, môže ich vrátiť späť poslancom na opätovné prerokovanie.

Na schválenie vráteného zákona alebo prijatie pripomienok hlavy štátu je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých poslancov. Za musí byť najmenej 76 poslancov zo 150. Ak zákonodarci pripomienky neakceptujú, prezident má právo zákon nepodpísať. V takom prípade sa uverejní v Zbierke zákonov aj bez jeho podpisu.

Krehká koalícia a prezidentove stopky

Pri politicky citlivých zákonoch je ich vetovanie pre vládnu zostavu problém. V parlamente má síce 79 hlasov, stačí však, aby štyria koaliční poslanci mali k vrátenému zákonu výhrady, prípadne niektorí na hlasovaní chýbali a koalícia prezidentské veto neprelomí.

Prezident Pellegrini vrátil za viac ako ročné pôsobenie v úrade šesť zákonov. S dvomi si však poslanci vládnej koalície na júnovej schôdzi nevedeli poradiť.

Išlo o vládny zákon o takzvaných covidových amnestiách. Kabinet premiéra Roberta Fica sa pritom v programovom vyhlásení zaviazal k odškodneniu ľudí, ktorým bola v dôsledku zavádzania protipandemických opatrení spôsobená finančná ujma.

Pellegrini spomínaný zákon vetoval. Koalícia pre nezhody radšej hlasovanie o vrátenom zákone presunula na jeseň. Podľa hlavy štátu táto legislatíva retroaktívne ospravedlňuje a odškodňuje fyzické osoby, ktoré konali v rozpore s vtedy platnými právnymi predpismi. Prezident považuje zákon za neúctivý aj voči obetiam pandémie a ich pozostalým. Navrhol, aby sa ľudia odškodnili za povinnú karanténu, nie za uložené pokuty.

Ďalší osud covidových amnestií je neistý. Hlas chce ešte počkať na správu o preverení riadenia pandémie. Na konci leta ju má predložiť vládny splnomocnenec Peter Kotlár.

Covidové amnestie pôjdu asi „pod stôl“

Koalícia tiež pôvodne presadila zákon, ktorý mal okrem iného garantovať doživotnú rentu pre generálneho prokurátora. Prezident zákon vrátil späť do parlamentu. Prekážalo mu, že šéf prokuratúry by mal nárok na doživotnú rentu už po uplynutí najmenej štyroch rokov jeho sedemročného funkčného obdobia. Dostával by niečo vyše päťtisíc eur.

Hlava štátu poslancom navrhla, aby vypustili výsluhový dôchodok pre generálneho prokurátora. Prípadne aby do zákona dali podmienku, že pre vznik nároku na rentu musí odslúžiť sedem rokov. Nakoniec poslanci prezidentovo veto neprelomili a zákon neschválili.

Súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka je vo funkcii už dlhšie ako štyri roky. Keby zákon predsa len prešiel a Žilinka by skončil v úrade skôr, opozícia upozorňovala, že Smer by mohol pretlačiť na uvoľnené miesto svojho nominanta.

V koalícii nateraz šesť Prellegrinim vrátených zákonov nevnímajú problematicky. Vládny poslanec Roman Michelko (SNS) Štandardu povedal, že hlava štátu vetovanie zákonov „nenadužíva“. 

„Rátali sme s tým. Boli vyjadrenia, že keď prezident využije svoje ústavné právo, nebudeme to brať ako osobný útok,“ poznamenal poslanec s tým, že sa nedá povedať, že by Pellegrini „šliapal koalícii na otlaky a robil jej zle“.

Aj keď je Pellegrini čestný predseda Hlasu, podľa Michelka sa snaží pôsobiť tak, aby to vyzeralo, že je nadstranícky. „Pre opozíciu je príliš provládny, pre nás rozhodne nie je súčasťou koalície. Nevnímame ho ako koaličného prezidenta,“ zhodnotil.

Čo sa týka covidových amnestií, tento zákon podľa Michelka pravdepodobne „padne pod stôl“ a nenájde sa dostatok hlasov na prelomenie veta.

Mohol vrátiť viac

Opozičný poslanec Ondrej Dostál (SaS) považuje za logické, že prezidentov prístup je benevolentnejší, ako keby bol opozične naladený voči vládnej koalícii. Poukázal na to, že Pellegriniho podporili vo voľbách vládne strany a zvolili ho voliči koalície. Ako ďalej poznamenal, v tých pár prípadoch, keď prezident vrátil zákony do parlamentu, boli na to vážne dôvody a podobali sa na výhrady opozície.

„Bolo by divné, keby nevracal vôbec žiadne zákony. Mohol ich vrátiť viac, lebo oveľa viacej zákonov bolo problematických, a bol dôvod, aby ich vetoval. Vzhľadom na jeho politickú minulosť a blízkosť k vládnej koalícii sa zdá, že s týmto právom bude narábať veľmi zdržanlivo,“ povedal Štandardu poslanec SaS.

Pri vetovaní zákonov je namieste otázka, či má hlava štátu prihliadať len na ich súlad s ústavou alebo aj zohľadniť svoje vlastné názory. „Je na prezidentovi, aký štýl si zvolí,“ mienil poslanec. Podľa neho určite z ústavy nevyplýva, že by mal vracať zákony iba vtedy, ak sa domnieva, že sú v rozpore s ústavou alebo s medzinárodnými zmluvami. Hlava štátu môže argumentovať, že boli napríklad dramaticky porušené pravidlá legislatívneho procesu a schválil sa nejaký „prílepok“, ktorý nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona.

Dostál považuje za legitímne, ak má prezident aj vecné výhrady. „Mal by s tým však narábať zdržanlivo,“ zhodnotil s dôvetkom, že v konečnom dôsledku o podobe zákonov rozhodujú poslanci.

Ako si prezidenti počínali?

Pellegrini vetoval počas prvého roka svojho mandátu šesť zákonov. Jeho predchodkyňa Zuzana Čaputová ich vrátila desať. Andrej Kiska podobne ako Pellegrini vetoval šesť.

Aktívnejší bol prezident Ivan Gašparovič, ktorý v prvom roku úradovania vrátil poslancom na opätovné prerokovanie 22 zákonov. Treba pripomenúť, že niektoré aj na základe žiadosti ministrov. Išlo o obdobie druhej vlády Mikuláša Dzurindu. K nej Gašparovič nemal blízko.

Prvý priamo volený prezident Rudolf Schuster počas prvého roka v úrade vetoval 14 zákonov. Počas celého svojho funkčného obdobia vrátil do parlamentu až 103 zákonov, čo bolo najviac zo všetkých prezidentov.