Kto zatiaľ vyhráva preteky o dominanciu v umelej inteligencii

Tento projekt nie je iba technologickou iniciatívou, ale predovšetkým kľúčovým geopolitickým krokom, ktorého cieľom je zabezpečiť dominanciu Spojených štátov v oblasti umelej inteligencie. Trump týmto krokom neprináša zásadnú zmenu v zahraničnej politike USA. A tak majú Bidenova i Trumpova administratíva spoločného protivníka - Čínu - a dlhodobo sledujú rovnakú stratégiu. Hlavným cieľom Spojených štátov je udržať si náskok pred Čínou v oblasti umelej inteligencie a kvantových počítačov.

Všetko to stojí na čipoch

Kľúčovým nástrojom na zachovanie tejto prevahy je zákaz vývozu špičkových čipov, ako sú modely H100 a A100 od spoločnosti Nvidia, ktoré sú nevyhnutné na trénovanie pokročilých modelov umelej inteligencie.

Zákaz, pôvodne ustanovený administratívou Joea Bidena v októbri 2022, rozšíril v januári 2025 znovuzvolený prezident Trump, aby zahrnul ďalšie polovodičové technológie a obmedzil prístup čínskych firiem, napríklad Huawei, k americkým dodávateľom.

Napriek tomu sa dlho zdalo, že táto stratégia Číne v istom zmysle vyhovuje. Prezident Si Ťin-pching prejavoval značnú rezervovanosť voči novým technológiám, čo bolo zrejmé na osude zakladateľa platformy Alibaba Jacka Ma.

Čínska hlava štátu si uvedomovala, že technologické spoločnosti a prevádzkovatelia sociálnych sietí v USA majú obrovskú politickú moc. Nechať takú moc v rukách súkromného sektora bolo v rozpore s čínskym štátocentrickým prístupom. Prezident tento problém vyriešil tým, že dával prednosť ľuďom z tradičných priemyselných odvetví, zatiaľ čo technologický sektor sa postupne dostával pod prísnejšiu štátnu kontrolu.

To však obmedzilo inovačný potenciál čínskych technologických firiem. Dlho sa preto zdalo, že krajina draka akceptuje dominanciu USA v oblasti umelej inteligencie a zameria sa na iné sektory, ako sú elektromobily, v ktorých nie je taká závislá na dodávkach čipov.

Všetko sa však zmenilo 20. januára 2025, keď sa svetu predstavil model DeepSeek. Tento čínsky model umelej inteligencie šokoval, pretože ukázal, že Čína rozhodne nezaspala vývoj v tejto oblasti. DeepSeek je porovnateľný s poprednými západnými modelmi, ako sú ChatGPT či Grok.

Prekvapivým zistením boli náklady na jeho vývoj – iba 6 miliónov dolárov, čo je zlomok rádovo desiatok miliárd, ktoré pravidelne investujú americkí technologickí giganti. Tento vývoj opäť potvrdil, že sankcie v podobe exportných zákazov sú v globalizovanom svete málo účinné.

Začiatkom januára 2025 sa tak znovu odštartovali preteky medzi Čínou a USA o dominanciu v oblasti jazykových modelov umelej inteligencie.

Globálne bojisko o moc

Tradičnými bojiskami o moc sú Európa, Blízky východ, Afrika a Ázia. V USA môžu súkromní používatelia naďalej používať čínsky model DeepSeek, ale vládnym agentúram a inštitúciám sa to z bezpečnostných dôvodov zakázalo.

DeepSeek si razí cestu medzi globálnymi firmami – banky ako HSBC a Standard Chartered ho testujú pre interné potreby, a najväčšia ťažobná spoločnosť sveta, Saudi Aramco, ho využíva ako hlavný nástroj na spracovanie interných dát. Dopyt po čínskej alternatíve je taký vysoký, že aj americké technologické spoločnosti ako Amazon, Microsoft či Google, ponúkajú DeepSeek svojim klientom, ktorí oň požiadajú.

Podľa údajov od Sensor Tower má ChatGPT od OpenAI na svojom konte 910 miliónov stiahnutí, zatiaľ čo DeepSeek iba 125 miliónov. Pritom je potrebné vziať do úvahy, že DeepSeek vstúpil na trh oveľa neskôr. Z hľadiska rastu vykazuje DeepSeek silnú dynamiku. Aj keď v počte používateľov zatiaľ zaostáva, v technologických parametroch sa naopak dostáva do popredia.

Napríklad v súťaži WebDev Arena, ktorá hodnotí schopnosti umelej inteligencie v oblasti kódovania, sa DeepSeek R1 umiestnil na druhom mieste, hneď za modelom Gemini 2.5, zatiaľ čo ChatGPT 4.1 skončil až na siedmej priečke.

OpenAI pripravuje piatu verziu svojho modelu, ktorou chce znova zaútočiť na predné stupienky, čo však len podčiarkuje, že DeepSeek nie je druhoradou technológiou, ale patrí medzi špičku v tomto segmente.

Čínsky recept na dobývanie trhov

Čínsky prístup k dobývaniu trhov zostáva rovnaký, či už ide o plastové hodinky, inteligentné telefóny, elektromobily alebo umelú inteligenciu. Produkty z tejto krajiny sú cenovo dostupné a DeepSeek nie je výnimkou. S cenou iba 0,48 dolára za milión tokenov cez API – čo je 200-krát lacnejšie ako GPT-4 Turbo od OpenAI za 60 dolárov za milión tokenov – DeepSeek vďaka svojmu open-source prístupu podkopáva západných konkurentov ako sú ChatGPT či Grok 3 od xAI.

Zatiaľ čo predplatné ChatGPT Plus za 20 dolárov mesačne ponúka používateľsky prívetivé funkcie ako je generovanie obrázkov alebo prezeranie webu, a SuperGrok za 30 dolárov mesačne vyniká v technických úlohách, DeepSeek láka vývojárov a startupy voľným prístupom a možnosťou samoobslužného hosťovania.

Budúcnosť globálnej dominancie je v AI

Na prvý pohľad bude víťazom tohto globálneho súboja technológia, ktorá sa stane najrozšírenejšou na svete. Počet používateľov je však iba špičkou ľadovca v boji o dominanciu v oblasti umelej inteligencie.

Kľúčové sú menej viditeľné aspekty, ako sú vojenské aplikácie, kde si obe strany – Čína aj USA – starostlivo strážia svoje tajomstvá. S istotou možno povedať, že oba štáty intenzívne pracujú na integrácii umelej inteligencie do svojich vojenských systémov.

Ďalšou dôležitou oblasťou je infraštruktúra a štandardizácia. Čína preukazuje značnú pružnosť tým, že preniká na rozvojové trhy, na ktorých americké modely ešte nie sú plne etablované. Zameriava sa na oblasti, ktoré pre USA nie sú prioritné, a vďaka tomu rýchlo realizuje štandardy, ktoré uzamykajú celé systémy. Na túto stratégiu upozornila spoločnosť OpenAI, ktorá varovala pred silným čínskym vplyvom prostredníctvom nastavovania týchto štandardov.

Sam Altman z OpenAI označil súboj medzi USA a Čínou za otázku, či bude umelá inteligencia demokratická alebo autoritárska. Tento pohľad však sprevádza istá irónia. Uvedenie necenzurovanej verzie umelej inteligencie, ako je Grok 4, vyvolalo rozruch a diskusia o „Mecha Hitlerovi“ ukázala, že ani na Západe, kde by umelá inteligencia mala stelesňovať demokratické hodnoty, nie je úplne slobodná z dôvodu regulačných obmedzení.

Hlavný rozdiel medzi čínskym a americkým prístupom spočíva v transparentnosti: v Číne hranice umelej inteligencie jasne určuje tamojšia komunistická strana, zatiaľ čo v USA ich stanovujú súkromné spoločnosti, ktorých vedenie nepodlieha štátnej kontrole. Napríklad Elon Musk prostredníctvom platforiem ako Grok ovplyvňuje nielen umelú inteligenciu, ale aj sociálne siete, a tým aj politický diskurz.

Tento stav vyvoláva obavy z potenciálneho zneužitia umelej inteligencie, a to najmä vzhľadom na to, že sociálne siete sa v minulosti využívali na politické boje. Umelá inteligencia by mohla dopadnúť podobne.

V Číne je vzťah medzi umelou inteligenciou a štátom úplne transparentný – nikto neočakáva, že čínske modely budú kladne hovoriť o citlivých témach, ako je Tibet. Naproti tomu v USA, kde systém riadia súkromné subjekty, táto transparentnosť chýba, čo môže viesť k nekontrolovanému vplyvu.

Pre Spojené štáty je udržanie si náskoku v oblasti umelej inteligencie otázkou prežitia, pretože na ňom závisí ich globálna dominancia vo financiách, vojenstve a politike. Strata technologickej prevahy by mohla oslabiť celkovú moc USA.

Pre Čínu predstavuje umelá inteligencia príležitosť zmenšiť náskok USA a spochybniť ich dominanciu. Projekt Stargate, aj napriek svojim ambicióznym cieľom, však zatiaľ nepriniesol výrazné výsledky, ktoré by jednoznačne posilnili pozíciu Ameriky v tomto globálnom súboji.