„Vitajte v pekle.“ Ako Ukrajinci len ťažko udržiavajú východný front

Bola hlboká noc a ukrajinský vojak sa zvíjal od bolesti v lesnom poraste. Mal vážne zranené nohy, rameno aj pľúca.

Jeho jednotka mu cez vysielačku oznámila, že evakuácia nie je možná. Prístupová cesta k základni v blízkej Kosťantynivke sa totiž zmenila na zónu smrti. „Všade lietalo príliš veľa dronov,“ spomína vojak Oleg Čausov, keď rozpráva o tom, čo zažil.

Oznámili mu, že sa ho pokúsia evakuovať pomocou malého pásového robota. Ten sa ovláda na diaľku zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov a je pre ruské drony menej nápadný ako klasické vojenské vozidlá.

Keď pásový robot dorazil, Čausov sa doň s námahou dostal, zranené nohy mu bezvládne viseli. Asi o dvadsať minút neskôr vozidlo narazilo na mínu a vybuchlo. Čausov zázračne prežil, vyplazil sa von a ukryl sa v neďalekom zákope.

Bol opäť na začiatku, stále uväznený na bojisku.

Táto operácia z mája, ktorú nezávisle od seba detailne opísali vojak Čausov a dôstojník z jeho 93. mechanizovanej brigády a ktorá je navyše zachytená na záberoch z dronu, poskytnutých denníku New York Times, poukazuje na ťažké podmienky, ktorým čelia ukrajinské jednotky pri obrane Kosťantynivky.

Mesto leží priamo na trase ruskej letnej ofenzívy v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Práve tam Rusko za jediný mesiac získalo najviac územia od roku 2022 a významne posunulo svoje frontové línie. Rusko teraz ovláda viac ako dve tretiny Doneckej oblasti. Aby však získalo zvyšok regiónu, musí obsadiť mestá, ktoré Ukrajina stále kontroluje a ktoré sú dôležité pre jej armádnu logistiku.

To robí z Kosťantynivky hlavný cieľ ruskej ofenzívy. Mesto je južnou vstupnou bránou do reťazca miest, ktoré tvoria poslednú veľkú obrannú líniu Ukrajiny v Doneckej oblasti. Ak by padlo, mestá ďalej na severe by sa ocitli v dosahu ruských dronov, čo by Moskvu výrazne priblížilo k jej cieľu, a to ovládnuť celý Donecký región.

Ukrajinskí vojaci brániaci Kosťantynivku sa ocitli v približne 16-kilometrovom obkľúčení, keď ich ruské sily obkolesili zo severu, z juhu a zo západu. Podľa výpovedí viacerých ukrajinských vojakov a dôstojníkov je každý pohyb v tomto priestore nepretržite sledovaný a zameriavaný ruskými dronmi. Vojaci tam často uviaznu na celé týždne bez možnosti výmeny či evakuácie zranených.

„Je veľmi ťažké zabezpečiť zásoby, vystriedať jednotky – vlastne spraviť čokoľvek,“ povedal Makas, dôstojník 12. brigády Azov, ktorý používa svoje krycie meno. Niekoľko vojakov, s ktorými sme pri príprave tohto článku hovorili, nás požiadalo, aby z bezpečnostných dôvodov a v súlade s vojenským protokolom boli v článku uvedené len ich krycie alebo krstné mená.

Ukrajina sa pripravuje na posledný veľký útok Ruska na Kosťantynivku, hoci boj o mesto môže trvať ešte niekoľko mesiacov. Otázkou je, či Moskva zaútočí priamo, ako to urobila v Bachmute v roku 2023, alebo sa pokúsi obkľúčiť ukrajinské sily pomocou takzvaného kliešťového manévru, teda zaútočí z viacerých strán, aby ich prinútila ustúpiť. Zopakovala by tak stratégiu, ktorú použila pri dobytí Avdijivky minulý rok.

Ukrajinskí vojaci hovoria, že vďaka väčšiemu počtu dronov má Rusko teraz výhodu, ktorú pri predchádzajúcich útokoch nemalo.

„Predtým dokázali zasiahnuť ciele len vo vzdialenosti dvoch až troch kilometrov,“ hovorí Oleksandr, veliteľ jednotky bezposádkových vozidiel 93. brigády, ktorý vystupuje len pod krstným menom v súlade s vojenským protokolom. „Teraz útočia každých 10 až 20 minút zo stabilnej vzdialenosti 15 kilometrov od frontovej línie. Všetko, čo sa nachádza v tomto pásme, je zničené.“

Na otázku, kedy nastal zlom v novej ruskej dronovej kampani, ukrajinskí vojaci vrátane Oleksandra bez váhania označili jednotku Rubikon – elitnú ruskú skupinu špecializovanú na dronové útoky.

Táto jednotka sa tento rok výrazne presadila v Kurskej oblasti na západe Ruska, kde neúnavnými dronovými útokmi odrezala hlavnú zásobovaciu trasu ukrajinských síl a pomohla ich zatlačiť späť. Na jar sa Rubikon presunul do oblasti pri Kosťantynivke a rovnakú taktiku použil aj tam. Cieľom boli najmä cesty, vozidlá a antény.

„S ich príchodom sa situácia radikálne zmenila,“ uviedla Rebekah Maciorowska, americká dobrovoľníčka a vedúca zdravotníckej jednotky jedného z práporov ukrajinskej 53. mechanizovanej brigády.

V poľnej nemocnici v Kramatorsku, približne 24 kilometrov severne od Kosťantynivky, Rebekah Maciorowska pripravovala balíčky s antibiotikami, určené na doručenie dronmi vojakom, ktorí uviazli na fronte. Je to jeden z mála spôsobov, ako dnes ošetriť zranených, pretože evakuácia zranených je takmer nemožná.

Pripravila viac balíčkov, ako bolo potrebné, pretože počítala s tým, že niektoré drony budú zostrelené alebo znefunkčnené ruskými elektronickými rušičkami.

„Stávalo sa, že som poslala balíček s liekmi a dron spadol ešte počas letu. Poslala som ďalší, potom ďalší – až kým jeden konečne dorazil tam, kam mal,“ vzdychla.

Ruské útoky v okolí Kosťantynivky sú nepretržité. Ukrajinskí vojaci sa skoro vôbec neodvažujú opustiť svoje podzemné úkryty. „Žartujeme, že ísť na záchod je teraz prakticky hrdinský čin,“ povedal Mykola, ukrajinský vojak bojujúci juhovýchodne od mesta. Podľa vojenského protokolu si prial byť identifikovaný len krstným menom.

Guvernér Doneckej oblasti už minulý mesiac vyzval civilistov na evakuáciu, nazývajúc to „otázkou prežitia“. Ruská dominancia vo vzdušnom priestore však výrazne komplikuje snahy o evakuáciu niekoľkých tisíc obyvateľov, ktorí stále žijú v Kosťantynivke – meste, ktoré malo pred vojnou 70-tisíc obyvateľov.

Jevhen Tkačov, dobrovoľník z ukrajinskej humanitárnej organizácie Proliska, ktorá pomáha evakuovať civilistov, povedal, že predtým jazdil svojím pickupom až do vzdialenosti ôsmich kilometrov od frontu. Teraz sa však zriedkakedy odváži ísť bližšie ako na šestnásť kilometrov. Dnes používa menšie, menej nápadné auto, aby nepútal pozornosť ruských dronov, ktoré ho podľa jeho slov už v minulosti niekoľkokrát zamerali.

Cesta, ktorou Tkačov jazdí do Kosťantynivky, je zreteľne poškodená následkami moskovských útokov. Lemujú ju spálené autá a zničené budovy. Na jednom úseku je napnutá veľká sieť, ktorá má zachytávať útočiace drony. Pri severnom vstupe do mesta visí na nadjazde transparent s nápisom: „Vitajte v pekle.“

Keď sa Jevhen Tkačov v piatok vracal z evakuácie, z jeho auta vystúpila 74-ročná Tetiana Čubinová - bledá, zoslabnutá a celá sa triasla od dojatia.

Povedala, že celý uplynulý rok strávila zavretá vo svojom byte v Kosťantynivke, zatiaľ čo sa boje neustále približovali. Až ráno, keď ju evakuovali, prvýkrát uvidela, ako veľmi bolo jej rodné mesto zničené.

„V okolí vlakovej stanice sú zničené všetky domy, všetky továrne,“ povedala pani Čubinová. „Všetko je rozbombardované. Je to strašné.“

Ruské jednotky často intenzívne bombardujú mestá, aby oslabili ukrajinskú obranu pred útokmi. Dôstojník Makas z 12. brigády Azov však tvrdí, že nečaká priamy útok na Kosťantynivku, ktorý by vyústil do krvavých pouličných bojov.

Podľa neho sa Rusko pravdepodobne pokúsi mesto obísť a postupovať na sever z dvoch strán obkľúčenia, ktoré vytvorilo, aby potom mesto Kosťantynivka úplne uzavrelo v kliešťovom obkľúčení.

Takmer úplné obkľúčenie by mohlo prinútiť Ukrajinu, aby sa ešte viac spoliehala na taktiky, ktoré už vyvinula na zásobovanie vojakov v extrémne ťažkých podmienkach. Patrí sem napríklad zhadzovanie zásob dronmi z oblohy a nasadzovanie robotických vozidiel, ktoré zachránilo aj vojaka Čausova.

Oleksandr, dôstojník 93. brigády, uviedol, že tieto vozidlá sa na fronte osvedčili. Pohybujú sa pomaly, rýchlosťou okolo 19 kilometrov za hodinu, čo im pomáha vyhnúť sa detekcii ruskými dronmi. Každé z nich dokáže prepraviť až 180 kilogramov jedla, vody a munície. To je oveľa viac, ako by dokázal uniesť jeden vojak.

Najväčší prínos týchto vozidiel je pravdepodobne v evakuácii zranených, čo je úloha, ktorú by inak museli vykonávať vojaci s vysokým rizikom ďalších zranení alebo strát. Maciorowska uviedla, že už stratila prehľad o tom, koľkokrát bol niekto zasiahnutý pri pokuse o záchranu zraneného vojaka. „A často je zasiahnutý aj ten, kto ide raneného evakuovať,“ dodala.

Keď vozidlo evakuujúce Čausova narazilo na mínu, jeho jednotka okamžite poslala druhé. To ho pod rúškom tmy viezlo niekoľko hodín, až napokon za úsvitu dorazilo do Kosťantynivky. Cestou míňalo budovu, ktorá bola po nedávnom útoku stále v plameňoch. Tam lekársky tím Čausova vytiahol a urýchlene previezol do nemocnice.

Čausov, ktorý sa momentálne zotavuje v západnej Ukrajine, stále nechápe, ako sa mu podarilo uniknúť.

„Bolo tam neuveriteľne veľa dronov,“ povedal v nedávnom telefonickom rozhovore. „Bola to čistá nočná mora.“

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.